Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Neubehlo až tak veľa času, odkedy ste prevzali úrad vlády a&nbsp;agendu týkajúcu sa informatizácie, a&nbsp;už je na svete kauza v&nbsp;prípade štátnej siete.

Informatizácia je roky synonymom čiernej diery, kde sa strácali peniaze, uzatvárali sa nevýhodné a&nbsp;predražené zmluvy a&nbsp;kde kontrola v&nbsp;zásade nefungovala. Jedným z&nbsp;hlavných bezpečnostných rizík vládnej siete, cez ktorú komunikujú všetky štátne úrady a&nbsp;ministerstvá, je to, že je vo veľkej miere v&nbsp;súkromných rukách. Ďalším problémom je ústredný portál verejnej správy. Pred desiatimi rokmi vtedajší vládni politici uzavreli zmluvu v&nbsp;zmysle, že štát nič nevlastní, len si kupuje službu, za ktorú mesačne dodávateľovi platíme milión eur. Samotná údržba a&nbsp;prevádzka informačných systémov v&nbsp;štáte nás stojí sedemsto miliónov eur ročne. Chceme docieliť, aby štát nebol otrokom dodávateľov a&nbsp;aby sme si kupovali len tie systémy, ktoré sú užitočné a&nbsp;efektívne. Dnes je v&nbsp;štáte okolo tritisíc rôznych systémov, ktoré medzi sebou nekomunikujú. Musíme informatizáciu očistiť, riešenia musia byť používateľsky príjemné a&nbsp;jednoduché, tak aby v&nbsp;centre bol občan.

Váš rezort nemá nárok na ochranku. Predsa len, s&nbsp;vaším protikorupčným vystupovaním a&nbsp;konaním nie je namieste o&nbsp;tom uvažovať?

Keď som ešte na korupciu a&nbsp;klientelizmus upozorňovala ako blogerka, hekli mi počítač aj mobilný telefón. Som na záškodnícke akcie zvyknutá, aj na to, že z&nbsp;roka na rok mám viac a&nbsp;viac nepriateľov. Netreba však ukázať strach. V&nbsp;rezorte, ktorý vediem, máme mnoho problémov, kalnej vody, balvanov, ktoré nás ťažia a&nbsp;zdedili sme ich. Chcela by som prísť a&nbsp;stavať na dobrých základoch. Ale nedá sa to, najprv musíme rezort vyčistiť. Preto som pripravená na to, že počet mojich nepriateľov bude narastať.

Čiže aj trestné oznámenie od smeráckych kolegov vnímate ako záškodnícku akciu?

Chcem veriť, že to nie je súčasť tlaku finančných skupín, ktoré majú v&nbsp;mojom rezorte obrovské finančné záujmy. No nedám sa odradiť alebo zastrašiť takýmito nezmyslami.

Ešte si spomínate na časy, keď vás Andrej Danko hanlivo nazýval herečkou?

Študovala som síce na Vysokej škole múzických umení, ale nie herectvo. Hercov si veľmi vážim, veď niektorí z&nbsp;nich nebojácne stáli na tribúnach v&nbsp;novembri v&nbsp;roku 1989, ale aj neskôr v&nbsp;boji proti mečiarizmu. A&nbsp;keď mi niekto chce vyčítať len to, že som akože herečka, som na tom veľmi dobre. Nekradnem, tak mi vykrikujú takéto hlúposti.

Niektorí sa nazdávajú, že do žien sa lepšie kope, veď sú citlivejšie a&nbsp;možno sa aj rozplačú.

Mýlia sa, nerozplačeme sa. Napríklad s&nbsp;kolegyňou Máriou Kolíkovou robíme politiku síce srdcom, ale hlavne&nbsp;rozumom. U&nbsp;nás vidím emócie skôr v&nbsp;mužskej časti politiky.

<strong>Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane.</strong>

Okrem VŠMU ste študovali aj na Sorbone. Vaši stranícki kolegovia mi spomínali zaujímavé okolnosti. Vraj ste bývali v&nbsp;kláštore.

No, nebol to celkom taký kláštor, aký poznáme z&nbsp;filmov. Skôr išlo o&nbsp;veľký komunitný dom. Po treťom ročníku VŠMU ma na základe prijímacích skúšok prijali na Sorbonu. Naraz som absolvovala tretí a&nbsp;štvrtý ročník, po magisterskom štúdiu som pokračovala v&nbsp;doktorandskom, ktoré som neskôr skončila na Slovensku. V&nbsp;tom čase bola naša rodina v&nbsp;ťažkej finančnej situácii. Rehoľné sestry mi za prácu poskytli ubytovanie a&nbsp;stravu. Pracovala som v&nbsp;kuchyni, v&nbsp;záhrade, okolo domu. Práve vďaka tomu dnes môj manžel hovorí, že som do koča aj do voza. Z&nbsp;týchto mimoštudijných zručností má dnes radosť celá rodina, mojou špecialitou je napríklad citrónová torta alebo ratatouille. Rehoľné sestry boli veľmi ústretové, povinnosti u&nbsp;nich som si mohla zladiť s&nbsp;rozvrhom na univerzite.

Rehoľné sestry vo všeobecnosti vedú asketický život. Museli ste sa prispôsobiť?

Samozrejme, musela som napríklad rešpektovať večierku. Neviem, či som počas štúdia bola vôbec v&nbsp;kaviarni. Neboli na to peniaze ani čas. Do ročníka sme nastupovali tridsiati a&nbsp;skončili sme iba dvaja. Okrem mňa to bol kolega z&nbsp;Francúzska, s&nbsp;ktorým sme celé dni trávili v&nbsp;knižnici. Bolo to síce náročné, ale páčil sa mi ich školský systém, ktorý bol širokospektrálny. Každý študent v&nbsp;skupine mal svoju tému a&nbsp;musel si pripraviť hĺbkovú seminárnu prácu. Aj my, jeho kolegovia, sme si museli tému naštudovať, následne sme spolu diskutovali aj šesť-sedem hodín, pokúšali sme sa argumentmi vyvrátiť jeho tézu. Bola to veľmi tvorivá atmosféra. Ak som sa chcela cítiť komfortne v kruhu kolegov, musela som si naštudovať päť-šesť kníh na danú tému, inak by som tam bola sedela ako piate koleso na voze.

Rehoľné sestry sú vraj aj pedantné a&nbsp;dôsledné.

Áno, a&nbsp;navyše to boli školské sestry. Išlo o&nbsp;jednu znajstarších reholí, ktoré viedli vo Francúzsku elitné školy. Boli nositeľkami inovácií vo francúzskom školstve, zavádzali do škôl ako prvé napríklad telesnú výchovu alebo vzdelávanie chudobných dievčat. V&nbsp;komunitnom dome vždy muselo byť všetko tip-top, vyslúžila som si aj kritiku, musela som sa zmieriť s&nbsp;tým, že niekedy výsledok mojej práce hodnotili so zamračenou tvárou. Priznám sa, boli aj slzy, niekedy to vyzeralo ako vo filme, keď hlavná hrdinka večer plače do vankúša.

Práve v&nbsp;súvislosti so štúdiom Borisa Kollára je na slovenskej politickej scéne ďalšia kauza. Za ľudí zaujalo jednoznačné a&nbsp;chvályhodné, ale vzhľadom na to, aká je vládna koalícia krehká, aj odvážne stanovisko.

Áno, my sme to povedali jasne, že takýto vzťah k&nbsp;vzdelaniu je neprípustný a&nbsp;naši poslanci navrhnú zákon, ktorý umožní takéto situácie lepšie riešiť.

Feministky sa budú teraz na mňa hnevať. Ale predsa sa vás opýtam, ako ste to zmanažovali doma, keďže máte časovo náročné povolanie.

Keď sme pracovali na programovom vyhlásení vlády, domov sme odchádzali aj o&nbsp;polnoci. O&nbsp;domácnosť sa stará hlavne manžel, bez jeho podpory by som nemohla vykonávať túto prácu. Od žien sa stále očakáva, že budú zabezpečovať nielen dobré pracovné prostredie, ale aj chod domácnosti. Keď však vykonávate náročné povolanie, nedá sa to, vtedy si muži musia uvedomiť, že nie vždy musí byť všetko len na pleciach ženy. Môj manžel dokonca aj žehlí a&nbsp;popritom počúva správy. Niekedy mu závidím, že nemusí riešiť informatizáciu na úrade vlády. (Smiech.)

Ako vašu časovo náročnú prácu vnímajú vaše deti?

Keď som doma, všetok čas venujem intenzívne práve im. Syn, ktorý má sedem rokov, je veľký milovník spoločenských hier. Už je v&nbsp;nich taký dobrý, že ma porazí aj v&nbsp;tých, ktoré sú skôr pre dospelých. Dokonca spolu hrávame aj šach.

Aktuálne meníte úrad podpredsedu vlády na ministerstvo regionálneho rozvoja. Hoci iné štáty takýto rezort majú, my ho musíme obnovovať.

S&nbsp;českou ministerkou regionálneho rozvoja sme diskutovali o&nbsp;tom, aké je dôležité, aby rozvoj regiónov mal jednu koncepciu a&nbsp;jedného pána. Táto oblasť nemôže byť ako nechcené dieťa na rôznych ministerstvách. Takisto sme zmenili systém podpory, v&nbsp;minulosti sa, bohužiaľ, podporovali hlavne regióny, kde boli takzvaní naši ľudia, čiže blízki vtedajšej vládnej garnitúre. Je čas, aby sa to robilo férovo a&nbsp;spravodlivo.

Keď bol Robert Fico premiér, z&nbsp;rezervy predsedu vlády plynulo najviac peňazí do jeho rodnej dediny.

Aj ja sa stretávam s&nbsp;rôznymi „zaujímavosťami“, keď navštevujem regióny Slovenska. Napríklad v&nbsp;obci, kde žijú prevažne nezamestnaní Rómovia, plánoval starosta založiť sociálny podnik, aby ich mohol zamestnať. Veľmi potreboval na tento účel traktor, nepodarilo sa mu ho však získať zo štátnych zdrojov, hoci susednej dedine štát poskytol dva takéto stroje a&nbsp;nepotrebovali ich. Nakoniec sa pre traktor zadlžili, ale hlavné je, že úspešne rozbehli sociálny podnik. V&nbsp;inom regióne som sa zas stretla s&nbsp;tým, že ľudia, ktorí robili pre štát, si schvaľovali dotácie pre svoje firmy. Je dôležité, aby sa peniaze v&nbsp;regiónoch dostali tam, kde ich ľudia najviac potrebujú a&nbsp;kde prispejú k&nbsp;lepšej kvalite života ľudí.

Laikom sa môže javiť, že vznik staronového ministerstva znamená aj ďalšie náklady, napríklad v&nbsp;podobe vzniku nových pracovných miest.

Združujeme agendy z&nbsp;iných ministerstiev, budeme aj racionalizovať, zlučovať. Veľké prijímanie nových zamestnancov nie je v&nbsp;pláne. Máme však personálne problémy v&nbsp;IT sektore. Je problém zohnať kvalitných IT špecialistov, pretože dávajú prednosť práci pre komerčné firmy, kde zarobia lepšie. Chceme posilniť personálne zdroje v&nbsp;IT oblasti, je to efektívnejšie, než na všetko využívať len externé firmy.

A&nbsp;čo regióny? Máte v&nbsp;pláne budovať nové úrady práve mimo Bratislavy?

V&nbsp;regiónoch už sú okresné úrady. No hlavne v&nbsp;oblasti eurofondov chceme eliminovať vplyv rôznych vybavovačov a&nbsp;zbytočne drahých poradenských firiem. V&nbsp;regiónoch plánujeme vytvoriť poradenské centrá, najmä malé obce nie sú schopné zabezpečiť si vypracovanie eurofondových projektov a&nbsp;špeciálne školený personál by im mohol pomôcť.

Lenže prednostov na okresné úrady chce dosadzovať iba OĽANO. Nepôsobí to ako snaha zatočiť s&nbsp;klientelizmom a&nbsp;korupciou.

Prednostovia by mali byť hlavne dobrí manažéri. Bohužiaľ, predchádzajúca vládna garnitúra na tieto posty dosadzovala ľudí bez riadnej kvalifikácie a&nbsp;tak služby na okresných úradoch aj vyzerali. Odpolitizovanie okresných úradov pokladám za veľmi dôležitý krok, pretože ľudia v&nbsp;regiónoch musia dostávať kvalitné služby od štátu. Strana Za ľudí presadzovala, aby sa na miesta prednostov konali výberové konania s&nbsp;verejným vypočutím. Traja koaliční partneri však návrh nepodporili a&nbsp;strana Za ľudí má, žiaľ, vo vláde len dva hlasy zo šestnástich.

Hneď po voľbách sa vás novinári pýtali, či neľutujete odchod od víťaza Igora Matoviča. Aké sú vaše vzťahy dnes?

OĽANO víťazstvo doprajem, veď sú dôležitou súčasťou porážky Smeru vo voľbách. Odchod neľutujem, konštruktívne partnerstvo teraz veľmi dobre funguje. Zároveň si uvedomujem, že úspech vlády závisí od úsilia každého jedného koaličného partnera.

Možno budete pokladať za taľafatky, ak prejdeme na vás šatník. Módne magazíny vás v&nbsp;minulosti kritizovali ako sivú myšku. Keď som sa však o&nbsp;vás rozprávala s&nbsp;protokolistkou, tvrdí, že vo vašom prípade nastala pozitívna zmena. Aj Dušan Hanečka, ktorý oblieka našu prezidentku, mi v&nbsp;nezáväznom rozhovore tvrdil, že asi máte najnovšie poradcu.

Nie, nemám žiadneho poradcu na obliekanie. Ale stávalo sa mi, že z&nbsp;času na čas mi niekto známy preposlal kritiku na margo môjho obliekania, ktorá bola zverejnená v&nbsp;niektorom časopise. Zverejnené rady „módnej polície“ som zapracovala v&nbsp;rámci možností do svojho šatníka. Naposledy som si dala ušiť niekoľko šiat u slovenských dizajnérok. Napríklad ide o ružové či biele šaty alebo kabát s&nbsp;kvetinovým vzorom. Sú to minimalistické šaty, pretože mám rada čo najjednoduchšie línie nielen v&nbsp;obliekaní, ale aj v&nbsp;zariaďovaní domácnosti, čo je pri malých deťoch dosť ťažké. V&nbsp;oblasti módneho dizajnu a&nbsp;odievania na Slovensku máme doslova poklady. Gombíky na mojom kabáte zhotovil pán, ktorý dodáva precízne vypracované gombíky aj kráľovskej rodine v&nbsp;Spojenom kráľovstve. Nikdy by som neverila, že aj gombík môže byť malé umelecké dielo.

<strong>Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane. </strong>

A&nbsp;pokladáte vôbec obliekanie&nbsp;političiek za dôležité?

Je to súčasť pôsobenia vo verejnom živote. Na druhej strane ženy nemôžu byť v&nbsp;politike, na bilbordoch alebo na kandidátkach iba na ozdobu. Bola by som rada, keby v&nbsp;politike bolo viac žien a&nbsp;keby dominoval princíp hľadania spoločných riešení. Pretože dnes to v&nbsp;politike vyzerá ako v&nbsp;bojovom ringu. Som hrdá na to, že v&nbsp;našom poslaneckom klube je takmer polovica žien – veľmi šikovných a&nbsp;inšpiratívnych osobností – a&nbsp;máme aj skvelú ministerku spravodlivosti.

Hlavne váš profil na sociálnej sieti napovedá, že ste veľká milovníčka hôr a&nbsp;nie práve módy.

Pochádzam zo Žiliny, otec každý piatok zhotovil program, kam do hôr savyberieme cez víkend. Vstávali sme aj o&nbsp;šiestej ráno a&nbsp;šliapalo sa do kopca, či bola jar, leto, jeseň, alebo zima. Aj dnes, keď mám čas, radšej idem na túru alebo horský bicykel než do obchodu kupovať šaty. Ale v&nbsp;rodine sa riešilo aj obliekanie. Mame šila šaty moja stará mama, ktorá bola nielen krajčírka, ale aj poetka, písala básne. Najkrajším darčekom od nej k&nbsp;rôznym sviatkom a&nbsp;príležitostiam boli jej verše.

Zaujímavé je, že si obliekate biele či ružové šaty. Zvlášť ružovej sa ženy doslova boja.

Jemná ružová je krásna farba, vďaka ružovej oživujem pracovné kostýmy tmavej farby. Obľúbenou farbou je aj žltá, mám rada aj kvetinové vzory.

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Erika Szalayová

Súvisiace články

Pandémia má hrozivé ekonomické následky: Padáme prudko dole! ROZHOVOR

Zabudnuté FEKIŠOVCE: Ako to vyzerá v obci, ktorú preslávilo povolebné video?

Odborníčka na financie varuje: Nie sme naučení šetriť! Z koronakrízy by sme sa mali poučiť

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás