Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Je to pre nich náročné obdobie z psychickej aj fyzickej stránky. Často nevieme, čo všetko ich trápi. Ako s nimi komunikovať a pracovať, nám v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA povedala sociálna pracovníčka Barbora Brichtová (44).

Kedysi si sa zameriavala aj na deti v&nbsp;takzvanom Pentagóne. O&nbsp;čo presne išlo?

Celý koncept tej práce prišiel zo zahraničia. Slangovo sa hovorí, že pomáha deťom ulice. Majú svoju rodinu, ale voľný čas trávia na ulici a&nbsp;zrejme vymýšľajú všelijaké hlúposti. Nízkoprahové centrum im ponúka zmysluplné trávenie voľného času a&nbsp;popritom si s&nbsp;nimi vytvára vzťahy, kontakty. Môžeme im poskytovať poradenstvo, prevenciu. Hovoríme o&nbsp;tom, s&nbsp;akými nástrahami sa stretávajú, ale deti to aj motivuje, aby sa učili. Môžu hrať „kalčeto“, ping­pong, môžu si kresliť, hrať spoločenské hry, trávia čas v&nbsp;bezpečí a&nbsp;mimo ulice.

Máš už bohaté skúsenosti. Ako v&nbsp;súčasnosti pracuješ s&nbsp;deťmi?

Mám dve práce. Pracujem na základnej škole, kde som súčasťou podporných tímov ako sociálna pedagogička a&nbsp;spolu s&nbsp;psychologičkou sa venujeme deťom. Robíme v&nbsp;triedach skupiny, ktoré sú prevenčné, vzťahové, zameriavajú sa na atmosféru triedy. Mám aj súkromnú prax a&nbsp;tam poskytujem hlavne terapiu hrou a&nbsp;poradenstvo pre mladých ľudí.

Čo momentálne prežívajú mladí ľudia?

Mladí ľudia, dospievajúci alebo pubertiaci, každý z&nbsp;nás si vie spomenúť, aký to bol pre nás čas, aké to bolo ťažké. Stretávajú sa s&nbsp;rôznymi problémami alebo prekážkami. Sú v&nbsp;rôznych vývinových štádiách, inak sa im vyvíja telo, dospievajú, riešia svoju identitu či už rodovú, alebo sexuálnu. Je tu tlak aj v&nbsp;tom, že si musia vybrať strednú a&nbsp;vysokú školu a&nbsp;rozmýšľať nad svojou budúcnosťou a&nbsp;do toho sledujú, čo sa deje na celom svete. Vojna na Ukrajine, klimatická kríza. Výskumy ukazujú, že najviac sa obávajú o&nbsp;budúcnosť, čo sa týka znečistenia a&nbsp;klimatickej zmeny. Na druhej strane to je veľmi pozitívne, lebo mladí ľudia myslia na to, čo bude s&nbsp;našou planétou, ale je toho na nich veľmi veľa.

Neprospievajú im ani sociálne siete. Pozerala som viacero výskumov, sú rôzne, ale z&nbsp;jedného vyplynulo, že ovplyvňujú spokojnosť ich života a&nbsp;duševné zdravie. Na prvom mieste je Instagram, na ktorom vidia, ako sa ľudia majú dobre, čo všetko si môžu kúpiť, ako dobre vyzerajú, a&nbsp;s&nbsp;tým sa porovnávajú.

Opísala by si pubertu ako krízu identity?

V&nbsp;ich živote sa strašne veľa mení, ale aj z&nbsp;fyzickej stránky. Jeden odborník vysvetľoval, ako im dozrieva mozog, a&nbsp;je to veľmi náročné. Napríklad v&nbsp;nejakom momente sa im vypne rečové centrum. To znamená, že aj keď hovoríme o&nbsp;mladých, že nám nič nepovedia alebo odpovedia jednoslovne, nevedia si s&nbsp;tým pomôcť. Aj by chceli opísať, čo im je, ale ich mozog im to nedovolí. Ja počas terapie používam techniku nádoby s&nbsp;pieskom. Nepotrebujeme pri nej veľmi po­užívať slová. Tínedžeri môžu znázorniť, ako sa majú, môžu opísať svoje emócie. V&nbsp;jednom momente sa cítia super a&nbsp;o&nbsp;päť minút ich prepadne ukrutný smútok. Nevedia to opísať, spracovať a&nbsp;nevedia, čo s&nbsp;tým majú robiť.

Ako by sme s&nbsp;nimi mali komunikovať, aby sa pred nami neuza­vreli?

S&nbsp;deťmi a&nbsp;mladými ľuďmi treba začať pracovať čo najskôr. Samozrejme, nikdy nie je neskoro. Témy treba preberať primerane ich veku. Vzťah si však s&nbsp;nimi musíme budovať čo najskôr. Keď prežívajú v&nbsp;puberte niečo veľmi ťažké, mladí ľudia tých dospelých, väčšinou sú to rodičia, ako autority dosť odmietajú. Ale to je veľmi prirodzené. Tak máme väčšiu šancu nájsť moment, keď sa ten mladý človek chce podeliť a&nbsp;keď sa môže porozprávať o&nbsp;veciach, ktoré ho trápia.

Nemali by sme ho asi hlúpo odbiť.

Netreba ich súdiť, hodnotiť, čo hovoria. Musíme byť zvedaví a&nbsp;veci, ktoré hovoria, brať veľmi vážne. Veľakrát dospelí robia to, že sa pomaly smejú tomu, čo ten mladý človek rieši. Stretávam sa aj pri malých deťoch s&nbsp;tým, že keď plačú alebo cítia smútok, dospelí to popierajú a&nbsp;hovoria im, aby neplakali. Vtedy ich citlivo opravím, že nech si poplačú, nech to dajú von a&nbsp;nech si aj preskúmajú, čo ich sklamalo, aby spoznali seba, svoje telo. Telo je veľmi múdre a&nbsp;reaguje na to, ako sa máme.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Potláčanie svojich emócií môže viesť aj k&nbsp;niečomu horšiemu, napríklad k&nbsp;úzkostiam a&nbsp;depresiám.

Áno, je to však špecifické. Podľa výskumov, ktoré som si študovala, veľa mladých ľudí trpí úzkosťou a&nbsp;ich počet narastá.

Všímaš si postupom rokov, že sa zvyšuje aj počet ľudí, ktorí k&nbsp;tebe chodia?

Moje možnosti sú obmedzené, ale môžeme hovoriť o&nbsp;záujme vyhľadávať terapiu. Ten, samozrejme, narastá. Treba si uvedomiť, že tá situácia dopadá na mladých, ale aj na rodičov. Sú uvedomelejší a&nbsp;chcú, aby niekto s&nbsp;dieťaťom pracoval. Aj to môže prispieť k&nbsp;tomu, že je väčší záujem o&nbsp;podporu a&nbsp;pomoc.

Vravela si, že tínedžeri nevnímajú rodičov ako autority. Myslíš, že je vhodné, aby v&nbsp;týchto situáciách karhali dieťa a&nbsp;podobne? Lebo často k&nbsp;tomu dochádza.

Vždy hovorím, že rodičia sa potrebujú spojiť s&nbsp;najväčším pokojom v&nbsp;sebe. Veľmi ich obdivujem a&nbsp;držím im palce. Puberta je veľmi náročný čas pre rodinu. Hovorím rodičom, aby dýchali do svojho tela, nech sú trpezliví a&nbsp;nech si zároveň uvedomia, že tínedžeri to majú so sebou ešte ťažšie. Treba mať otvorenú myseľ a&nbsp;nech sa o&nbsp;seba aj rodičia dobre starajú, aby tu pre mladých mohli byť. Tínedžeri potrebujú svojho sprievodcu.

Nech sú ich bezpečným mies­tom. Môžu sa tínedžeri cítiť osa­melo, aj keď sa nachádzajú v&nbsp;spoločnosti, no zároveň cítia, že nikam nepatria?

Rodičom hovorím, že nech sa deje čokoľvek, treba dať deťom najavo, že tam sú pre ne. Aj keď urobia nejaký prešľap, nech cítia, že v&nbsp;tom nie sú samy. Jeden uznávaný psychiater povedal, že rovesnícka skupina je rovnako dobrá pre mladých ľudí. Veľakrát môže sčasti suplovať terapiu alebo odbornú pomoc. Partia a&nbsp;správni kamaráti môžu veľmi pomôcť mladému človeku.

Môžu však natrafiť aj na zlú partiu. Vyhľadávajú tínedžeri únik z&nbsp;reality aj vo forme návykových látok, môžu byť na to náchylnejší?

To je veľmi taká ťažká otázka, lebo záleží, kde sa ten mladý človek ocitá, aké má spôsoby zvládania, od toho závisí, či po niečom siahne. Je to veľmi individuálne a&nbsp;určite by som nezovšeobecňovala. Mladých ľudí treba podporovať v&nbsp;tom, aby nevyužívali tieto skratky. Aj my to poznáme na sebe. Hľadáme spôsob, ako sa čo najrýchlejšie uvoľniť alebo aspoň na chvíľu od niečoho utiecť. Je to však individuálne a&nbsp;záleží na tom, koho človek stretne. Či vie povedať nie. Aj to učíme mladých ľudí v&nbsp;škole.

Majú problém povedať nie?

Áno, aj my dospelí máme veľakrát problém povedať nie. Mladí ľudia to majú ešte ťažšie.

Ako sa môže prejaviť správanie tínedžera, keď si dáva návykové látky a&nbsp;rodičia by mali spozornieť?

Povedala by som to všeobecne. Treba vnímať toho mladého človeka, keď prichádza domov, ako s&nbsp;nami komunikuje. Sú rodičia, ktorí prehľadávajú deťom osobné veci. Ale keď mladý človek chce, nájde si cestu. Poznáme to aj z&nbsp;našej mladosti. Treba viac pracovať na vzťahu. Povedať dieťaťu, že oň máme strach, že sa nám niečo nezdá, lebo sa zmenilo jeho správanie. Pátrať po tom, čo je vo veci.

Možno naň nezaútočiť okamžite a&nbsp;netrestať?

To ich ešte viac zablokuje. Treba mať veľkú dávku trpezlivosti, otvorenosti a&nbsp;čakať na ten moment.

Čo by si na záver odkázala mladším čitateľom, keď tápu vo svojom živote?

Každému mladému človeku odkazujem, že som hlboko presvedčená, že sú to tie najkrajšie bytosti na tomto svete. Majú v&nbsp;sebe obrovskú energiu, obrovské zdroje, aby to zvládli. Nechcem, aby toto teraz pôsobilo ako výčitka, ale oni sú naša budúcnosť a &nbsp;ja v&nbsp;nich veľmi verím. Slovenský raper Fvck_Kvlt na každom koncerte hovorí, že človek vždy môže požiadať o&nbsp;pomoc. Sú tu okolo vás ľudia, ktorým na vás záleží. Treba ich len nájsť, a&nbsp;keď to potrebujete, požiadajte o&nbsp;pomoc.

Veľa mladých ľudí trpí úzkosťou: Obávajú sa o budúcnosť, ako im môžu rodičia pomôcť?

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Veľa mladých ľudí trpí úzkosťou: Obávajú sa o budúcnosť, ako im môžu rodičia pomôcť?

Kristína Filová

Súvisiace články

Babora Piešová pracuje so zdravotne znevýhodnenými: Zmenil sa mi pohľad na ľudí, oni učia mňa

Nezlomný František: Napriek hendikepu cvičí a pracuje! Ženie ma vpred túžba žiť naplno

Zo slobodnej mamičky sa stala úspešná žena: Ľudia ma odsudzovali, keď som začala pracovať

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás