Odštartovala už ôsma séria jojkárskeho seriálu Nemocnica, ktorá so sebou prináša veľa zmien. Čo o nich môžete prezradiť?

Áno do seriálu pribudlo veľmi veľa nových postáv aj nových lekárov, pretože sa zrušila oblastná klinika a do Nemocnice sv. Martina z nej mieri niekoľko veľmi výrazných lekárov a jedna sestra.

Diváci sa tak stále majú na čo tešiť. Základom bude, ako v minulosti, skvelý lekársky tím, zaujímavé prípady, rôzni pacienti a, samozrejme, lekári budú riešiť svoje súkromné vzťahy, peripetie, čiže základ ostáva rovnako pútavý ako doteraz. (Úsmev.)

Seriál dostal aj vizuálny „refreš“. Je za tým nejaký skrytý zámer?

Vizuálne to bude trošičku iné. Pribudnú nové priestory. Nový tím špecialistov bude mať svoje vlastné rovnošaty, ale viac asi prezrádzať nemôžem. Nech sa diváci nechajú prekvapiť. (Smiech.)

Je to už druhá postava riaditeľky nemocnice, ktorú stvárňujete. Celkovo mám pocit, že v seriáloch dostávate úlohy prevažne silných žien vo vedúcich funkciách. Ste vedúcou osobnosťou aj v súkromí?

Neviem, či by som sa sama takto pomenovala a či som alebo nie som vedúcou osobnosťou. To podľa mňa závisí od situácie. Ale je pravdou, že si viem povedať svoj názor a stáť si za ním. Myslím, že mám cit pre spravodlivosť, ale zas napríklad by som sama o sebe nepovedala, že som vodcovský typ.

A čo sa mojich postáv týka, myslím, že bývajú rôznorodé. Napríklad v Paneláku som hrala takú milú potvoru, ktorá si išla za svojím, no na druhej strane bola zábavná… Samozrejme, chápem, že u divákov skôr zarezonujú negatívne postavy. Myslím, že sú zapamätateľnejšie ako tie pozitívne.

Napríklad na postavu Adriany Rakovskej z Nemocnice si diváci tiež museli najskôr zvyknúť, pretože ona z pomyselného trónu v nemocnici zhodila Mareka Majeského alias doktora Haupt­manna. Ale napokon sa to vyvŕbilo tak, že jednak ja sama som sa do tejto postavy snažila vniesť viac ľudskosti a zároveň Adriana mala v deji veľmi veľký komediálny rozmer, čo, myslím si, u divákov zafungovalo a neobrátilo sa to v konečnom dôsledku v môj neprospech. Ja som s touto postavou absolútne spokojná. (Úsmev.)

Okrem toho, že nakrúcate Nemocnicu, ste aj súčasťou Divadla Andreja Bagara v Nitre. Dá sa to všetko zladiť, ešte aj s rodinným životom?

Vždy sa dá s vedením dohodnúť a dá sa všetko zmanažovať. Aktuálne však nie som až tak veľmi obsadzovaná, lebo do súboru nastúpili nové mladé nádejné herečky, ktoré musia dostať priestor na to, aby sa mohli vyhrať. Ja už mám z pracovnej stránky za sebou veľa vecí a som toho názoru, že je potrebné dať priestor aj iným.

Navyše vždy závisí od toho, ako sa vystavia nová sezóna, ako je ktorý herec potrebný, a mňa čaká najbližšie skúšobné obdobie v divadle až v januári. Začiatok budúceho roka bude teda z logistického hľadiska náročnejší, ale teším sa na to, lebo budem spolupracovať s jedným ukrajinským režisérom na vynikajúcej dráme.

Všeobecne divadlo beriem ako akúsi pomyselnú čerešničku na torte, pretože ho milujem a zároveň divadlo mi dáva možnosť, priestor overovať si veci, ktoré si v rámci svojej profesie nikde inde overiť nemôžem.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE