Témy, ktoré sa spájajú s MDŽ, priniesli feministické hnutia. Prečo je feminizmus na Slovensku vnímaný skôr ako nadávka než niečo pokrokové?

Preto, lebo tento pojem sa nesprávne interpretuje a do povedomia verejnosti sa dostal v deformovanej podobe. Pôvodným, skutočným cieľom feminizmu je dosiahnutie rovnosti žien a mužov. Samozrejme, nie v zmysle rovnakosti, že by sa mali zotrieť všetky rozdiely medzi ženami a mužmi, ale v zmysle rovnosti šancí: aby ženy podobne ako muži mohli viesť dôstojný život a naplno rozvinúť svoj potenciál. Namiesto toho sa verejnosti vnucuje pokrivený obraz feministiek ako agresívnych zatrpknutých žien, ktoré nenávidia mužov, nadraďujú sa nad nich, odmietajú rodinný život, zanedbávajú deti, spôsobujú rozklad morálky... Za týmto negatívnym stereotypom feministiek i feminizmu, ktorý sa ujal nielen u nás, ale aj v iných krajinách, sa spravidla skrýva presvedčenie, že ženy a muži by si nemali byť rovní vo svojich právach a životných šanciach.

Veľkým negatívom dnešnej doby je rozdiel v platoch. Napríklad naposledy sa na Slovensku stalo, že od 4. novembra 2022 pracovali ženy zadarmo do konca daného kalendárneho roka. Z jedného eura, ktoré zarobili za rok muži, ženy dostali 84,2 centa. Takto to je v celej Európskej únii, hoci tie dátumy a sumy sa môžu líšiť. Čím to je a prečo?

Najprv treba povedať, že tie čísla sa naozaj líšia. Kým u nás v roku 2020 hrubý hodinový príjem žien zaostával za príjmom mužov o šestnásť percentuálnych bodov, v EÚ ako celku bol rozdiel iba trinásť percent. V niektorých krajinách je rodový rozdiel v odmeňovaní ešte oveľa nižší: napríklad v Taliansku sú to iba štyri percentá. Žiaľ, Slovensko je na chvoste rebríčka krajín EÚ. Za posledné roky sa však podarilo rodový mzdový rozdiel mierne znížiť. Nie je to jednoduché, lebo tu pôsobí viacero faktorov. Dôležitá je napríklad takzvaná rodová segregácia odvetví či sektorov národného hospodárstva. Ženy sú vo väčšom množstve zamestnané práve v takých odvetviach, ktoré sú slabšie platené, napríklad v školstve, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti. V menšej miere sú prítomné aj v sú­kromnom sektore, kde sú príjmy celkovo vyššie. Je to celkom prirodzené, keďže väčšina žien musí na rozdiel od mužov kombinovať povinnosti v zamestnaní so starostlivosťou o rodinu a domácnosť, takže nemôže ostávať v práci dlhšie či robiť nadčasy. Ďalším faktorom je odlišné načasovanie pracovného cyklu väčšiny žien: keď sa matky vrátia po rokoch do zamestnania, chýbajú im roky pracovnej kariéry, ktoré si medzičasom odkrútili ich rovesníci. Vtedy je rodový rozdiel v odmeňovaní najväčší. Samozrejme, neslobodno zabudnúť ani na platovú diskrimináciu žien, ktorá má korene v stereotypnom vnímaní žien ako slabších pracovníčok, v podceňovaní ich výkonu. Na druhej strane, k platovému znevýhodňovaniu niekedy prispievajú aj samy ženy svojou prehnanou skromnosťou, menšou priebojnosťou, nedostatkom sebavedomia.

Pokračovanie na ďalšej strane. Ktoré Slovenky sú veľkým vzorom pre našu spoločnosť?