Ťažké rozprávanie sme so speváčkou šlágrov Majou Velšicovou začali šokujúcou informáciou. „Ešte som pre Život neposkytla nikdy žiaden rozhovor,“ prekvapila nás. „Aj preto som súhlasila. Nechcem sa však viac v súvislosti so smrťou svojho syna medializovať. Aby si ľudia nemysleli, že týmto spôsobom bojujem o popularitu a o to, aby sa o mne hovorilo. To zďaleka nie! Veľmi si cením majestát smrti a majestát smrti, ktorý sa týka takej blízkej osoby, ako je môj syn, to by som si nikdy nedovolila zneužiť. Nikdy!“ ozrejmila hneď v úvode.

Nečakaná tragédia

Starší syn speváčky Maje Velšicovej a herca a speváka Michala Slivku (†78) Boris (†57) zomrel nečakane začiatkom septembra na infarkt. Žil v Spojených štátoch, kam sa pred Nežnou revolúciou presťahoval. Ešte predtým vyštudoval herectvo, nakrútil osem filmov a obľúbený televízny seriál Chlapci a chlapi. Závideniahodnú kariéru sa mu podarilo rozbehnúť za veľkou mlákou. Venoval sa predaju nehnuteľností a koučingu realitných maklérov. Bol šťastne ženatý s českou emigrantkou Hankou, ktorá má z predošlého vzťahu dve deti.

Ostaňme teda pri tom, že za sedemdesiat rokov existencie týždenníka Život robíme s vami do nášho titulu rozhovor prvýkrát, čo teda prekvapuje aj mňa, a ešte k tomu aj o takej nesmierne smutnej téme.

Sedemdesiat rokov nie je málo a udržať si pozornosť čitateľov je úžasná vec. To viem aj podľa svojej profesie, lebo na scéne som šesťdesiatpäť rokov. A za tento čas mi divákov neubudlo, len sa trošku vymenili, ale zostali. Moje celoživotné krédo bolo, že môj úsmev má čarovnú moc. Verila som tomu, lebo divák ma o tom presviedčal. Keď som dokázala úsmev a smiech posunúť do hľadiska, myslela som si, že môj úsmev naozaj pomáha ľuďom žiť, že robím dobrý skutok a že život mi to vráti. No nevrátil…

Myslela som si, že úsmev mi z tváre nikdy nezmizne, lebo som všetkému verila. Verila som v dobro a naraz ma zasiahlo to najkrutejšie. Prišla som o svojho syna. Napriek tomu všetkému sa nechcem sťažovať, pretože žijeme v dobe, keď cudzie slzy druhého človeka tak naozajstne, úprimne, nezaujímajú… Možno si to pozrie niekde na internete, ale digitálna doba nás veľmi mení. Ubúda nám citlivosti, empatie…

Na pódiu ste doteraz naozaj boli ako také žiarivé slnko. Myslíte, že optimizmus, ktorý vás dosiaľ sprevádzal, bude na vystúpeniach rovnaký ako predtým?

To už rovnaké nikdy nebude. Život už nebude nikdy taký, aký bol predtým, ale musím ho brať, aký je. Samozrejme, najskôr som si povedala – nie, nemá to zmysel. Bezprostredne po tej tragickej správe pre mňa mnohé veci zmysel strácali a strácali ho absolútne. Prestalo ma baviť a zaujímať mnoho vecí. Správy, čo je nového vo svete, ako sa majú moji priatelia, to všetko ma prestalo zaujímať a myslela som si, že to vyžaduje čas a ten záujem sa obnoví. Ale táto bolesť, tá neprejde ani časom. Už ma bude sprevádzať až do smrti. S tým už počítam, ale ešte raz sa vrátim k tomu, že pokiaľ budem mať síl a hoci zabudnúť sa nedá, prebolieť to neprebolí, pracovať musím ďalej.

Speváčka Maja Velšicová po smrti syna hľadá vôľu žiť. Jej spoveď plnú bolesti nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.