Jana Homolová

Známy televízny producent má na konte mnoho populárnych relácií ako Partička, Kredenc, Vo štvorici po Slovensku, 2 na 1, Boris &amp; Brambor. Produkoval filmy Cuky Luky, dokument 38, chystá veľkú koprodukčnú snímku s Andym Krausom s názvom Šípkari či kinofilm Kavej, ktorý vzišiel zo známej internetovej platformy.

Už viac ako rok ste šéfproducentom hranej tvorby internetovej televízie Mall.tv. Po jej spustení ste tri mesiace fungovali v skúšobnom režime, aby ste zistili, či sa projekt ujme. Ako sa mu darí teraz?

Prvá rovina je číselná, kde sme mali stanovené pragmatické ciele, tie sa nám podarilo naplniť. Na druhej strane však musím priznať, že stále máme isté rezervy v obsahovom plnení. Dali sme si predsavzatia a tie sme z môjho pohľadu nesplnili na sto percent. Aspoň ja to tak vnútorne vnímam a mám pocit, že môžeme vytvoriť ešte väčšie množstvo zaujímavých vecí. Na to je, samozrejme, určený práve tento nový rok.

Ak hraný obsah nie je úplne podľa vašich predstáv, čo vám v internetovej televízii chýba?

Od úplného začiatku som mal predstavu, že v hranej tvorbe bude viac seriálov, a to je zároveň odpoveď na vašu otázku, čo mi v obsahu chýba. V princípe tam aktuálne máme postavené dva seriály. Jeden sa dočkal len šiestich častí, druhý, veľmi úspešný seriál Kavej, má 36 častí, čo je na slovenské pomery naozaj dosť. Toľkých častí sa nedočká hocijaký televízny seriál, napriek tomu by som rád vytvoril podobných fenoménov, ako je Kavej, viac.

Ste etablovaný v televíznom prostredí. Prečo ste svoje pole pôsobnosti rozšírili aj o internet?

Podobnú myšlienku som mal v hlave už dlhší čas. V jednom momente sme sa s Mall.tv spojili a toto je výsledok. Mali sme jasnú predstavu o tom, čo a ako chceme na internete robiť, čo divákom ponúkať. Mali tam byť predovšetkým experimentálne projekty, ktoré by televízie nikdy neodvysielali, napríklad už len pre jazyk alebo provokatívnosť. Chceli sme ísť za hranu viac, než si televízie môžu dovoliť. Toto bola dohoda, ktorá stále platí, samozrejme, s tým, že internetová televízia musí produkovať čísla aj z menších projektov, ako sú napríklad videá o varení, líčení a podobne. Tieto veci však mňa nejako výrazne nezaujímajú, preto tento druh obsahu dorába česká strana a my robíme spomínané experimentálne projekty. Tie sú iné, než tu doteraz boli.

Priblížte nám experimentálne projekty. V čom sa práca na internetovom seriáli líši od práce na klasickom televíznom?

V úvodzovkách povedané, môžeme si dovoliť aj „fail“. To v preklade znamená, že ak niečo vytvoríme, nemusí nám to vyjsť hneď na prvý pokus. Máme tam priestor – ak náhodou jedna časť seriálu nezafunguje, opravíme „súčiastky“ a ďalšia už bude omnoho lepšia. To je v štandardnej televízii nemysliteľné. Tam sú všetky záležitosti dopredu nastavené.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Internet je budúcnosť. Myslíte si, že internetová televízia časom prekoná klasickú a tá časom zanikne?

Nemám vešteckú guľu, čiže v tomto smere neviem úplne presne odpovedať. (Smiech.) Bez ohľadu na to si myslím, že samotná televízia nezanikne. Má totiž úžasný benefit, ktorý v sebe nenesie žiadne iné médium, a to že vám rámcuje deň. Vysvetlím to na príkladoch. Matka na materskej varí obed a k tomu si zapne televíziu, kde beží jej obľúbená relácia práve v tom čase. Alebo o siedmej večer si sadnete k televíznym novinám a viete, že pracovný deň sa vám skončil, pretože už bežia správy. Keď sú sviatky, viete, že dostanete obľúbenú dávku vianočných filmov od Perinbaby cez Tri oriešky pre Popolušku až po Mrázika.

Benefit televízie je nenahraditeľný práve v tomto – že rámcuje váš deň a zároveň určuje konkrétne obdobie, v ktorom sa práve nachádzame. Internet je v tomto smere „bezpohlavný“. Tam si obľúbenú rozprávku môžete pozrieť hocikedy, to isté sa týka spravodajstva. Internet vám teda deň nerámcuje, zatiaľ čo televízia áno a myslím, že ešte dlho to aj robiť bude.

V internetovom priestore sa teda chcete zamerať na produkovanie ďalších seriálov. Čo však chystáte pre televízie?

Pre divákov chystáme spolu s RTVS jeden väčší projekt. Dúfam, že to vyjde a uzrie to svetlo sveta. Aj Markíze sme teraz ponúkli nový projekt, z ktorého ideme vyrábať pilotnú časť, uvidíme, čo z toho nakoniec bude... V Česku chystáme ďalší veľký televízny projekt. Pripravujeme dva nové filmy, na ktorých aktuálne robíme. Výrobu filmu Šípkari sme však pre koronu museli odložiť o dva roky. Ide o veľký koprodukčný projekt s Andym Krausom, na ktorom spolupracujeme s maďarským režisérom, a pre zatvorené hranice sa nedalo osobne stretávať, vyberať lokácie na nakrúcanie, komunikovať...

Na jeseň ste uviedli zábavnú reláciu Boris &amp; Brambor. Dať priestor dvom športovcom nemoderátorom bolo trošku riziko. Ako ste s týmto programom zatiaľ spokojný?

Ak mám byť úprimný, za týmto projektom je Maťo Frimmer, ktorý prišiel s nápadom ísť s podcastom Maja Gáboríka a Borisa Valábika do televízie. Začali sme o tom spolu komunikovať. Navyše chalani mali veľmi jasnú predstavu, ako by taká relácia mala vyzerať. Dlhé roky žili v Amerike, kde podobné programy veľmi dobre a dlhodobo fungujú. Nápad sme teda spoločne vykreovali a ponúkli ďalej. Tu musím dať klobúk dolu pred RTVS, lebo vedeli, že vstupujú na riskantnú pôdu. Chalani nie sú známe mediálne tváre. Sú to športovci, nie profesionálni moderátori a dohoda od samého začiatku bola ísť do toho, ale neočakávať veľa. Chalani sú ešte stále jemne suroví v prejave, ale rýchlo sa učia, rastú a myslím si, že jedného dňa to bude veľmi populárna relácia, ktorá potrebuje vyzrieť ako víno, ktoré sa potom pije lepšie než mladé. (Úsmev.)

Niektorí producenti, režiséri spolupracujú len s jednou televíziou, vy pracujete na rôznych frontoch. Vďačíte za to dobrým vzťahom alebo produktom, ktoré ponúkate?

Vzťahy sú dobré, ale myslím si, že v tomto prípade nezohrávajú žiadnu úlohu. Ak produkt, ktorý ponúkate, nemá úspech a ohlas, môžete mať dobrých vzťahov v televíziách aj tritisíc. Televízia je neúprosná v tom, že výsledky sledovanosti poznáte hneď na druhý deň. Na obrazovku môžete prinášať jedine dobré formáty ako Kavej, 2 na 1, S úsmevom po Slovensku a v konečnom dôsledku aj Boris &amp; Brambor. Predpovedám vám, že jedného dňa to bude fenomén. U nás nie je štandardom, aby vás televízia oslovila na spoločný projekt. My ich však máme v portfóliu obrovské množstvo a snažíme sa ich len ponúkať. Skrátka, nahadzujeme udičky a potom čakáme, čo sa chytí. (Smiech.)

Prekonali ste kovid, pre ktorý sa muselo zastaviť nakrúcanie šou 2 na 1. Ako sa cítite a ako to vyzerá s reláciou?

S Adelou sme mali ľahší priebeh, na rozdiel od našich polovičiek. Aj moja manželka, aj Viktor to znášali horšie. Čo sa týka mňa, začal som pracovať hneď po skončení karantény, čiže z pracovnej stránky ma to nijako výrazne neovplyvnilo. Nakrúcanie sme museli presunúť, ale našťastie už sme zdraví a pokračujeme v práci. V minulosti ste o sebe povedali, že ste zlý herec a samého seba by ste do žiadneho projektu neobsadili.

To, čo som povedal, nie je žiadne klišé. Aby ste to sám v sebe vedeli presne zadefinovať, musí prísť čas a odstup. Ja som vždy od herectva utekal k zábave. Už na VŠMU, keď sme robili Hamleta, nebral som to vážne a robil si z toho žarty. Niektorí pedagógovia ma za to nemali príliš v láske, iní ma práve preto mali radi. Možno keby som sa divadlu venoval viac, bol by som dnes niekde inde, ale prišiel dabing, začal som písať, do toho prišlo SOS, k tomu sa pridružila réžia...

Myslím, že ani nie je fér o sebe hovoriť ako o hercovi. Netvrdím, že sa niekedy nevyskytnem vo filme, ale isto to nebude hlavná rola. (Smiech.) Naozaj si myslím, že som zlý herec, hlavne keď vidím niektorých svojich hereckých spolupútnikov, som nadšený z toho, ako sa vypracovali a kam dospeli. Som nadšený z toho, ako hrajú, aj sa na nich rád pozerám a viem, že by som to dnes už nezvládol. Je síce pravda, že v SOS ma bavilo hrať a robiť si žarty, ale išlo o paródie a to nie je skutočné herectvo. Je to skôr taká herecká barlička, ktorú som vždy rád používal. Myslím, že keby som mal zahrať skutočne vážnu rolu, asi by som zlyhal.

Ale v niektorom zo svojich pripravovaných filmov si zahráte, nie?

Stopercentne áno. Už len preto, aby som ušetril. (Smiech.)

Pracovne ste veľmi vyťažený, máte vôbec čas na rodinu?

Snažím sa vždy si nejaký čas pre ňu nájsť, ale je ho málo, to musím povedať na rovinu. Teraz v čase lockdownu vstávam okolo siedmej a o pol deviatej začínam prácu prvým konferenčným hovorom. Prácu ťahám každý deň do šiestej-siedmej večer. Je to náročné, ale tým, že sme doma, tak si dám aj pauzu a odbehnem do kuchyne navariť deťom, napríklad šošovicovú polievku. Večer, keď je čas, založím oheň v kozube a celá rodina spolu hráme aktivity.

Váš syn minulý rok študoval v Anglicku. Musel štúdium v zahraničí pre koronu prerušiť?

Z Anglicka sa nám ho podarilo dostať späť asi pred polrokom v poslednej várke. Následne musel stráviť zatvorený dva týždne v karanténe. Bol tam študovať pol roka. V decembri oslávil osemnásť, takže teraz uvažujeme, čo ďalej.

Zvažuje opäť možnosť študovať v zahraničí?

Áno, uvažuje o tom, či ostať na Slovensku alebo ísť študovať na vysokú školu von do sveta. Toto sú témy dnešných dní, ktoré aktuálne doma celá rodina riešime.