Jozef Kollár

Vystupujete pod menom Jiří Werich Petrášek. Máte ho zapísané aj v&nbsp;občianskom preukaze?

Nemám, podľa zákona nemôžem mať v&nbsp;Česku dve priezviská, pokiaľ nie je po manželke. Používam priezvisko Werich ako umelecký pseudonym po otcovi odvtedy, čo o&nbsp;mne pred rokmi zverejnil jeden novinár, že som biologickým synom Jana Wericha. Zapáčilo sa mi to a&nbsp;už to u&nbsp;nás zdomácnelo.

Bývalý riaditeľ Európskej obchodnej akadémie v Děčíne a vysokoškolský pedagóg vyrastal ako adoptívny syn v rodine manželov Petráškovcov, ktorí ho vychovali. Má tri vysoké školy, ani jedna nie je umelecká. Je nemanželským synom českej hereckej legendy a spisovateľa Jana Wericha. Narodil sa ako Jan, podľa svojho skutočného otca, ale po adopcii mu bolo súdnym rozhodnutím zmenené meno na Jiří Petrášek. Je ženatý, šťastný otec dvoch detí a má štyri vnúčatá. Prácu pedagóga a riaditeľa ukončil odchodom do dôchodku. S členmi rodiny Jana Wericha sa nikdy nestretol. „Nejde mi o žiadne dedičstvo a majetok. Na nič som si nikdy nenárokoval,“ povedal Jiří Werich Petrášek pre médiá.

Kto je Jiří Werich Petrášek

S&nbsp;vaším biologickým otcom ste sa nikdy nestretli?

Otca som videl niekoľkokrát na pražskej Kampe, kam sme chodievali s&nbsp;mojimi adoptívnymi rodičmi, a&nbsp;neskôr ako študent. Raz sme aj zastali a&nbsp;chvíľu sa na seba pozerali, vzápätí sme však pokračovali v&nbsp;ceste, každý svojím smerom. Nič neľutujem, rodina Petráškovcov ma vychovala, dostal som aj náležité vzdelanie a&nbsp;skutočne ma nič nemrzí. Keby som o&nbsp;tom vedel, možno by som otca vyhľadal, ale svoju adoptívnu mamičku by som nikdy neopustil. Vychovávala ma sama, adoptívny otec zomrel, keď som mal 14 rokov. To, že žijem v&nbsp;adoptívnej rodine, som trochu tušil, vaše okolie vám občas dá niečo najavo.

FOTKY JIŘÍHO WERICHA PETRÁŠKA S RODINOU NÁJDETE V GALÉRII

Viete, kto bola vaša biologická matka? Stretli ste sa s&nbsp;ňou niekedy?

Tuším, kto bola moja biologická matka, ale nikdy som ju nestretol. Za svoju skutočnú mamičku považujem Milušu Petráškovú, ktorá ma vychovala a&nbsp;dala mi všetku lásku a&nbsp;starostlivosť.

Nenechal a&nbsp;ani som nemal takúto potrebu. Na nič si nerobím nároky a&nbsp;žijem tak spokojne aj bez testov DNA.

Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada sice vaše problémy nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si jí užít.

Videl som dokument, v&nbsp;ktorom Belmondov syn sprevádza svojho otca po miestach, kde nakrúcal filmy a&nbsp;hral v&nbsp;divadle. Na ktoré miesta by ste išli vy s&nbsp;pánom Werichom?

Určite by sme nevynechali Velhartice, kde mal otec chatu. A&nbsp;potom rôzne miesta, kam chodieval na ryby. Je zaujímavé, že aj ja a&nbsp;moji dvaja otcovia boli vášnivými rybármi. Zašli by sme, samozrejme, na miesta, kde otec hral a&nbsp;nakrúcal filmy. Prejsť sa s&nbsp;ním po Kampe by tiež bolo fajn.

S&nbsp;ktorým otcovým priateľom by ste sa chceli pozhovárať?

Určite s&nbsp;maliarom Jiřím Trnkom. Mám doma zaujímavú fotografiu. Majster Trnka sedí s&nbsp;otcom v&nbsp;Národnej kaviarni v&nbsp;Prahe a&nbsp;obsluhuje ich čašník, pán Zadražil, strýko mojej ženy. Keďže to bolo v&nbsp;roku 1970, nevedel som o&nbsp;existencii svojej budúcej manželky ešte vôbec nič. Keď sme neskôr dostali od jej príbuzných túto fotku, tak sme sa veľmi čudovali.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Ktorý Werichov film, divadlo alebo rozprávku máte najradšej?

Veľmi mám rád rozprávku Bol raz jeden kráľ. Milujem rozprávky, mojím tajným želaním je zahrať si takého kráľa, akého hral môj otec. Úloha kráľa sa mi splnila už niekoľkokrát, ale nikdy nie vo filmovej rozprávke. Na rozdiel od otca by som však Marušku nikdy nevyhnal.

Komediantom som od malička, vždy som rád bavil ostatných. Ako študent som sa venoval divadlu, hral som s&nbsp;veľkou láskou.

Krstným menom ste Jiří. Bol to skrytý odkaz na otcovho hereckého partnera a&nbsp;spoluzakladateľa Osvobozeného divadla Jiřího Voskovca?

Nemyslím si, že by Voskovec bol môjmu vzniku nejakým spôsobom prítomný. Zrejme nejde ani o&nbsp;odkaz. Skôr moji adoptívni rodičia chceli za všetkým urobiť hrubú čiaru a&nbsp;meno Jiří sa im páčilo.

Kedy ste v&nbsp;sebe objavili herecký talent?

Komediantom som od malička, vždy som rád bavil ostatných. Ako študent som sa venoval divadlu, hral som s&nbsp;veľkou láskou. Samozrejme, keďže matka bola predavačka a&nbsp;otec sústružník, bolo mi divné, kde sa vo mne vzala chuť k&nbsp;divadlu. Ale bolo to vo mne od samého začiatku.

Váš život sa po prevalení v&nbsp;bulvári o&nbsp;tom, že ste synom českého velikána, výrazne zmenil. Boli ste na to pripravený? V&nbsp;tom čase ste boli riaditeľom Európskej obchodnej akadémie. Nemali ste obavy, že vás to poškodí?

Sú situácie, na ktoré nie sme nikdy pripravení. Prekvapený som bol po takej informácii, samozrejme, viac ako dosť. V&nbsp;tom čase som bol riaditeľom Európskej obchodnej akadémie a&nbsp;vysokoškolským pedagógom. Odrazu sa mi obrátil život naruby. Samozrejme, že som mal aj obavy, čo bude ďalej. Napokon som sa stretol viac s&nbsp;kladnými ohlasmi, aj keď negatívne sa tiež našli.

Aký máte názor na bulvár? Vám pomohol robiť to, čo vás v&nbsp;ďalšej etape života napĺňa šťastím...

Bulvár veľmi nemusím, samozrejme, že prvotná informácia o&nbsp;objave syna Jana Wericha bola osudová. Dokonca som zo začiatku aj trochu zahmlieval, mal som obavy o&nbsp;svoj súkromný život. Ukázalo sa však, že sa nie je za čo hanbiť a&nbsp;aj&nbsp;môj vzťah s&nbsp;bulvárom je vcelku priateľský. Nevyvádzam nič, za čo by som mohol byť stredobodom pozornosti.

Zmenila publicita a&nbsp;následná popularita váš súkromný život?

Mám manželku, dcéru, syna a&nbsp;štyri vnúčatá. Nemyslím si, že by sa nejako zmenil náš rodinný život. Možno len vnúčatá viac sledujú filmy a&nbsp;seriály, v&nbsp;ktorých hrám a, samozrejme, filmy s&nbsp;Janom Werichom. Aj vtedy hovoria: Hele, děda! V&nbsp;takých chvíľach ich musím opraviť, že ide už o&nbsp;ich pradeda.

Zarábate teraz viac peňazí ako riaditeľ Európskej obchodnej akadémie?

Ani v&nbsp;tomto nenastali veľké zmeny. Myslím, že je to tak narovnako. Mám slušný dôchodok a&nbsp;zárobky z&nbsp;umeleckej činnosti. Nie som milionár, ale na slušný život prostriedky mám.

Netúžite odkúpiť vilu na Kampe, v&nbsp;ktorej by pokračovala werichovská tradícia?

Toto sú, bohužiaľ, časté názory verejnosti, ale je to nezmysel. Vila nikdy Werichovcom nepatrila, vždy bola v&nbsp;majetku mesta Prahy, v&nbsp;súčasnosti obvodu Prahy 1. Takže išlo o&nbsp;klasické nájomné a&nbsp;nie vlastníctvo nehnuteľnosti. Už som si kvôli tomu všeličo vypočul, ale skôr sa nad tým usmievam.

Niekoľko rokov so svojimi umeleckými kolegami vystupujete v&nbsp;programe Hovory W. Aké sú vaše ďalšie aktivity?

Napísal som knihu Kapka do žil. Veľmi sa páčila kolegovi Janovi Přeučilovi, a&nbsp;tak sme ju spoločne v&nbsp;českom rozhlase nakrútili ako audioknihu. Účinkujem v&nbsp;televíznych seriáloch Prípady 1. oddelenia, Stopy života, Modrý kód a&nbsp;iných. Najnovšie hrám v&nbsp;celovečernom filme Cirkus Maximum. Mám vlastné predstavenie Ven ze stínu aneb kdybych nebyl Werichem. Čaká ma už 29. repríza. Občas rozhlas, pravidelné moderovanie… Samostatnou kapitolou sú Hovory W, ktoré budú mať už 54. reprízu a&nbsp;pravidelne sa konajú v&nbsp;budove Českého rozhlasu v&nbsp;Radiocafé. V&nbsp;tomto programe spoločne so spievajúcim nakladateľom Pavlom Mészárosom uvádzame zaujímavých hostí z&nbsp;radov populárnych osobností, ako sú Václav Vydra, Petr Kostka, Sabina Laurinová, Petra Černocká... Pesničky sprevádza skvelý pianista Karel Štolba, ktorý okrem celého radu hviezd českej pop-music sprevádzal napr. Martu Kubišovú až do konca jej speváckej kariéry. Aj po rokoch máme stále plno a&nbsp;tešíme sa z&nbsp;toho.

Ľudia na Slovensku Wericha zbožňovali, v&nbsp;roku 1968 bol pre nich jednou z&nbsp;veľkých opôr. Uvažujete o&nbsp;uvedení Hovorov W na Slovensku?

Slovensko milujem a&nbsp;mám tam veľa kamarátov. Pokiaľ bude záujem, veľmi radi prídeme. Myslím, že máme aj v&nbsp;krajine našich priateľov a&nbsp;susedov čo ponúknuť, vrátane veselých historiek, ktoré sa nám stali práve na Slovensku.

Bonmoty vášho otca sú nesmrteľné. Ktorý máte najradšej? A&nbsp;prezradíte aj svoj vlastný, na ktorom sa obecenstvo baví?

Mám rád tatov citát: „Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada sice vaše problémy nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si jí užít.“ Takže mám stále dobrú náladu. Ale vážne… Nerád sa chválim cudzím, teda tatovým perím. Mám veľa vlastných citátov. Jeden rád venujem všetkým čitateľom Života: „Úsměv nikdy netrvá věčně. Ale radost v&nbsp;duši z&nbsp;něho dlouho přetrvává“. A&nbsp;tak majme dobrú náladu a&nbsp;usmievajme sa!!!