Vystupujete pod menom Jiří Werich Petrášek. Máte ho zapísané aj v občianskom preukaze?

Nemám, podľa zákona nemôžem mať v Česku dve priezviská, pokiaľ nie je po manželke. Používam priezvisko Werich ako umelecký pseudonym po otcovi odvtedy, čo o mne pred rokmi zverejnil jeden novinár, že som biologickým synom Jana Wericha. Zapáčilo sa mi to a už to u nás zdomácnelo.

Kto je Jiří Werich Petrášek

Bývalý riaditeľ Európskej obchodnej akadémie v Děčíne a vysokoškolský pedagóg vyrastal ako adoptívny syn v rodine manželov Petráškovcov, ktorí ho vychovali. Má tri vysoké školy, ani jedna nie je umelecká. Je nemanželským synom českej hereckej legendy a spisovateľa Jana Wericha. Narodil sa ako Jan, podľa svojho skutočného otca, ale po adopcii mu bolo súdnym rozhodnutím zmenené meno na Jiří Petrášek. Je ženatý, šťastný otec dvoch detí a má štyri vnúčatá. Prácu pedagóga a riaditeľa ukončil odchodom do dôchodku. S členmi rodiny Jana Wericha sa nikdy nestretol. „Nejde mi o žiadne dedičstvo a majetok. Na nič som si nikdy nenárokoval,“ povedal Jiří Werich Petrášek pre médiá.

S vaším biologickým otcom ste sa nikdy nestretli?

Otca som videl niekoľkokrát na pražskej Kampe, kam sme chodievali s mojimi adoptívnymi rodičmi, a neskôr ako študent. Raz sme aj zastali a chvíľu sa na seba pozerali, vzápätí sme však pokračovali v ceste, každý svojím smerom. Nič neľutujem, rodina Petráškovcov ma vychovala, dostal som aj náležité vzdelanie a skutočne ma nič nemrzí. Keby som o tom vedel, možno by som otca vyhľadal, ale svoju adoptívnu mamičku by som nikdy neopustil. Vychovávala ma sama, adoptívny otec zomrel, keď som mal 14 rokov. To, že žijem v adoptívnej rodine, som trochu tušil, vaše okolie vám občas dá niečo najavo.

Viete, kto bola vaša biologická matka? Stretli ste sa s ňou niekedy?

Tuším, kto bola moja biologická matka, ale nikdy som ju nestretol. Za svoju skutočnú mamičku považujem Milušu Petráškovú, ktorá ma vychovala a dala mi všetku lásku a starostlivosť.

Nechali ste si urobiť DNA testy?

Nenechal a ani som nemal takúto potrebu. Na nič si nerobím nároky a žijem tak spokojne aj bez testov DNA.

Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada sice vaše problémy nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si jí užít.

Videl som dokument, v ktorom Belmondov syn sprevádza svojho otca po miestach, kde nakrúcal filmy a hral v divadle. Na ktoré miesta by ste išli vy s pánom Werichom?

Určite by sme nevynechali Velhartice, kde mal otec chatu. A potom rôzne miesta, kam chodieval na ryby. Je zaujímavé, že aj ja a moji dvaja otcovia boli vášnivými rybármi. Zašli by sme, samozrejme, na miesta, kde otec hral a nakrúcal filmy. Prejsť sa s ním po Kampe by tiež bolo fajn.

S ktorým otcovým priateľom by ste sa chceli pozhovárať?

Určite s maliarom Jiřím Trnkom. Mám doma zaujímavú fotografiu. Majster Trnka sedí s otcom v Národnej kaviarni v Prahe a obsluhuje ich čašník, pán Zadražil, strýko mojej ženy. Keďže to bolo v roku 1970, nevedel som o existencii svojej budúcej manželky ešte vôbec nič. Keď sme neskôr dostali od jej príbuzných túto fotku, tak sme sa veľmi čudovali.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...