Čo sa týka improvizácie, do tej sa mnoho hercov bojí púšťať. Aj maestro Milan Lasica (†81) tvrdil, že najlepšia improvizácia je tá, ktorá je pripravená. Ako to vnímate vy?

Improvizácia ma stretla v momentoch, keď som nepoznal žiadne poučky a nevedel som, ako by sa improvizovať malo. Som za to veľmi vďačný, pretože všetko, čo o improvizácii viem ja – a netvrdím, že je to tak správne –, som sa naučil štýlom pokus – omyl alebo omyl – omyl a som veľmi rád, že neskôr som si tieto tézy mohol potvrdiť v nejakých skriptách alebo knihách, ktoré o improvizácii vyšli. Keď hovoríme o pánovi Lasicovi, ktorý aj nám ako tritéčku – pretože sme mali to šťastie, že s nami improvizoval a zahral si 3T v L+S – povedal presne to isté: „Vy improvizujete?“ A my, že áno, a on, že: „Máte to pripravené?“ A my sme povedali, že nie, a on sa príjemne usmial a povedal: „Tak to nie je improvizácia.“ A má absolútnu pravdu, pretože mňa asi najviac ovplyvnili také tie dvojice Voskovec – Werich a Lasica – Satinský, ktorí boli literárne zdatní, a títo ľudia si to naozaj pripravovali. Ak prišla improvizácia, bol to nejaký moment, ktorý im napadol práve pred publikom, a v tom momente to zafixovali a prenieslo sa to do ďalšej povedzme forbíny alebo do ďalšieho predstavenia. Toto je určite cesta, ako zabezpečiť kvalitný humor. My ako 3T však robíme improvizáciu alebo ja mám blízko k improvizácii, ktorá je momentálna, to znamená, že divák je v nejakom momente vtiahnutý do niečoho, čo buď prijme, alebo neprijme, a v momente, keď je ochotný to prijať, je veľká šanca, že sa môže baviť. Ale súhlasím s tým, že ak má byť improvizácia kvalitná, musí byť pripravená.

FOTKY HERCA S RODINOU NÁJDETE V GALÉRII...

V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že v rámci improvizácie sa do veľkej miery zaoberáte trápnom. Za roky na javisku ste si na trápne momenty zvykli, prípade si ich už dokážete v danom momente užívať?

Ďakujem za otázku, pretože je absolútna pravda, že trápno je veličina, ktorá mňa vždy zaujímala. A nie preto, že by mala byť prítomná, samozrejme, každý rozumný človek sa chce trápnu vyhnúť. Je však dôležité uvedomovať si jeho prítomnosť. Myslím si, že veľa ľudí, ktorí sa snažia o humor alebo o komiku, si nie sú schopní uvedomiť istý odstup od toho, čo tvoria, a práve pohľad diváka, ktorý nemusí čítať tú situáciu, ktorú práve komik tvorí, ako humornú. A vtedy môže vzniknúť trápno a veľakrát vzniká práve v momentoch, keď má človek očakávania. Čiže keď trpí domnienkou, že to, čo vytvoril, je vtipné. Lebo mohlo to byť vtipné včera v Rimavskej Sobote, ale dnes vo Vrútkach to nefunguje vôbec. Práve preto je dobré vedieť s trápnom trochu narábať, lebo samotné trápno je veľmi dôležité. V momente, keď človek publiku ukáže, že pochopil, že je trápny a že teda naozaj si to uvedomuje tiež, v tom momente sa môže vrátiť do hry nejakým dobrým, podareným vtipom. Tak si získa sympatie publika a potom je možno jednoduchšie tvoriť ďalší humor, ktorý tí ľudia už budú pripravení prijať.

Roky sa zaoberá improvizáciou a trápnom.
Zdroj: RTVS

Vaša popularita nabrala poriadne obrátky. Čomu za ňu podľa vás vďačíte?

Ak moja popularita nabrala obrátky, tak si myslím, že tu sú dva faktory. Som veľa na televíznej obrazovke, to znamená, že veľa ľudí ma vidí a veľa ľudí si nejakým spôsobom zapamätalo moju tvár. To ovplyvniť nemôžem, to sa stalo a ďakujem za túto príležitosť, že niekoľko súbežne bežiacich projektov ma oslovilo a že som v nich mohol figurovať. Či moja sláva alebo popularita niekam vystrelila? Dúfam, že to hodnotiť nikdy nebudem a že sa podľa toho nikdy nebudem nejak správať, pretože si nemyslím, že je to dôležité. Ale pre mňa je dôležité, že ak ma stretne človek na ulici, bez toho, aby ma poznal osobne, zbadá mňa alebo moju tvár a vidím, že sa usmeje. To je najväčší darček, aký môže byť. A z toho sa teším.

VIAC FOTIEK NÁJDETE V GALÉRII...

Aj sláva má však dve strany. Je podľa vás cena, ktorú za ňu platíte, adekvátna alebo vysoká?

Nie je na mne, aby som hodnotil, aká je cena, či je vysoká alebo adekvátna. V každom prípade je to cena, ktorú človek je nejakým spôsobom nútený platiť, lebo je to ako pri každej improvizácii. Vždy sme nanovo postavení pred nejakú situáciu a musíme ju akútne alebo aktívne riešiť a je len na nás, ako to uchopíme. Cena, ktorú platím za svoju slávu, je na môj vkus v niektorých situáciách vysoká, ale nie preto, že si myslím, že by som ju nechcel platiť, ale preto, že veľa ľudí, ktorí si na mňa nárokujú, nie sú ochotní chápať alebo len nejakým spôsobom vnímať to, ako človek ako ja môže fungovať.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia