Jana Homolová

Už vyše roka ste dvojnásobnou mamou. Do akej miery vám tento fakt zmenil život?

Zubami-nechtami sa snažím predstierať, že nie až tak veľmi… Že mám naďalej prácu, ktorú síce obmedzujem, ale môžem sa jej venovať, že mám koníčky, ktorým sa občas povenujem a&nbsp;že mám manžela, s&nbsp;ktorým nám už určite každú chvíľu bude dopriaty aj nejaký čas pre seba… Ale treba si priznať, že posledné štyri roky sa náš život točí hlavne okolo detí.

Je pravda, že s&nbsp;príchodom druhého dieťatka sa povinnosti zdvojnásobia a&nbsp;je náročnejšie nájsť si čas na seba a&nbsp;odbehnúť si za prácou. Ako to máte s&nbsp;manželom vymyslené?

Pri jednom dieťati sme sa s&nbsp;manželom striedali a&nbsp;len občas využili služby babysitterky/kamarátky. Keď sa nám narodil Jakub (1), vedela som, že ak chcem pracovať, budem potrebovať ešte minimálne jednu opatrovateľku. A&nbsp;počas leta a&nbsp;manželovej extrémnej vyťaženosti sa k&nbsp;nám do Bratislavy na istý čas presťahovala aj babka. Hneď ako dostanem natáčací plán na isté obdobie, nastáva riešenie, kto bude kedy s&nbsp;ktorým dieťaťom. A&nbsp;pre istotu aj so záložným plánom, ak by náhodou niekto na poslednú chvíľu ochorel. Ale stále sa bavíme len o&nbsp;niekoľkých mesiacoch do roka. Väčšinu z&nbsp;roka som stále na klasickej materskej.

A&nbsp;zmenilo do určitej miery rodičovstvo váš vzťah s&nbsp;manželom?

Zaujímalo by ma, či existuje pár, kde by sa to po narodení (už len jedného) dieťaťa nezmenilo. Kým sme sa prvé roky manželstva mohli venovať hlavne sebe a&nbsp;práci, teraz sú na prvom mieste deti, do toho sa snažíme obidvaja venovať práci, ktorá nás baví, a&nbsp;okrem toho si ešte vybojovať nejaký čas pre seba.

Ako staršia dcéra Emka (4) prijala brata Jakuba? Je z&nbsp;nej veľká sestra, ktorá sa snaží pomáhať?

Niekedy áno. A&nbsp;niekedy sa radšej zahrá na bábätko ona – naučila sa ho výborne napodobňovať. Niekedy sa spolu nádherne hrajú, niekedy sa bijú. Niekedy spolu vedia perfektne komunikovať, niekedy je to záplava plaču a&nbsp;kriku. Fandím si, že je to taký správny súrodenecký vzťah.

FOTKY MARCINKOVEJ S RODINOU NÁJDETE V GALÉRII...

Aké je Jakub dieťatko? Iný ako Emka alebo sú obaja podobní?

S&nbsp;Jakubom sú mnohé veci jednoduchšie. Určite za to môžu aj moje skúsenosti z&nbsp;prvého materstva, ale veľkou mierou sa podpisuje aj pokojnejší temperament a&nbsp;lepší spánok. Pre mňa sú obidve moje deti najlepšie na svete, ale je pravda, že Jakub lepšie spĺňa termín, ktorý sa kedysi používal – „dobré dieťatko“.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Aký typ mamy ste a&nbsp;čo vás o&nbsp;sebe (dvoj)materstvo naučilo?

Že rodičovstvo je najnáročnejšia cesta, na akú som sa vybrala. Že dokážem byť hysterická, zúfalá a&nbsp;zúrivá. Že dokážem všetko. Že všetko okrem mojej rodiny sú vlastne nepodstatné veci… A&nbsp;veľa sa učím aj o&nbsp;ľudskej psychike a&nbsp;emóciách.

Považujete sa za trpezlivú mamu alebo sa trpezlivosti postupne učíte?

Považujem sa za neskutočne trpezlivú. Často sa za to obdivujem. Ale ani to nestačí! Deti vás proste dokážu dostať za hranicu vašej trpezlivosti. Zvykla som si to vyčítať, ale teraz to beriem už len ako ďalšiu lekciu, čo sa od nás – rodičov – deti môžu naučiť. Ako pracovať s&nbsp;vlastným hnevom, ak veci nejdú podľa našich očakávaní… Ako sa ospravedlniť, ak zareagujeme neadekvátne… Ako si udržiavať vlastné hranice, ak ich dieťa atakuje… A&nbsp;tak podobne.

Čo je pre vás v&nbsp;rámci materstva najväčšou výzvou?

Zvládnuť vlastné emócie. Nebrať veci osobne. A&nbsp;dokázať v&nbsp;rámci neho myslieť na samu seba a&nbsp;možnosti oddychu počas každodenného kolotoča.

Vzhľadom na to, že ste známa a&nbsp;obľúbená herečka, v&nbsp;rámci aktivít s&nbsp;deťmi vyhľadávate miesta, kde máte viac súkromia alebo vám neprekážajú verejné priestranstvá, kde ste takpovediac pod drobnohľadom verejnosti?

Viete čo? Ja toto vôbec neriešim. Mne neprekáža, ak ma niekto uvidí nedokonalú, neupravenú, unavenú či dokonca nervóznu. Nehanbím sa za to, som človek. A&nbsp;žijem v&nbsp;lokalite, kde mám okolo seba úžasnú skupinu susedov. Aspoň to tak cítim. Berú ma ako normálneho človeka, ani mi nenapadne v&nbsp;priebehu bežného dňa s&nbsp;deťmi riešiť, či si o&nbsp;mne niekto myslí, že sa správam neadekvátne môjmu… ani neviem čomu… Povolaniu? Statusu? Fakt neviem. Minule som bola z&nbsp;detí taká unavená, že som si na ihrisku medzi ľuďmi nenápadne poplakala. A&nbsp;nevidím na tom nič zlé.

V&nbsp;jednom podcaste ste citovali vetu svojho otca, ktorý povedal, že život sa začína, keď sa človeku narodia deti. Máte na to rovnaký názor?

Chápem, ako to myslel. Keď sa vám narodia deti, stred vesmíru, čo je pre väčšinu ľudí on/ona sám/sama, sa presunie na inú bytosť. Zrazu nie ste zodpovední len za seba, ale niekoľko dlhých rokov sa musíte starať o&nbsp;iné bytosti a&nbsp;zásadným spôsobom ich ovplyvňujete po celý ich život… Ale mne sa viac páči vnímanie života z&nbsp;úrovne do úrovne, alebo prechádzanie z&nbsp;kapitoly do kapitoly. Každá z&nbsp;nich je krásna a&nbsp;z&nbsp;každej z&nbsp;nich sa máme niečo naučiť, aby sme mohli prejsť ďalej. Ak sa dostatočne nepripravíme v&nbsp;našom slobodnom živote, nemáme čo vložiť do vzťahu. Ak sa nenaučíme fungovať vo vzťahu, starostlivosť o&nbsp;deti ho môže zničiť. Ak sa nenaučíme deti vychovávať rešpektujúco v&nbsp;útlom veku, neskôr nám to vrátia. Ak nie sme spokojní s&nbsp;tým, čo vyrástlo z&nbsp;našich detí, asi nás nečaká úplne šťastná staroba. Ja viem, že všetko sa dá zvrátiť, vždy sa dá začať odznova. Ale takéto plynulé prechádzanie a&nbsp;„užívanie“ si každého veku sa mi páči.

Keď som spomenula vášho otca, obaja rodičia sú ekonómovia. Nechceli pre vás v&nbsp;minulosti iné povolanie ako herectvo? A&nbsp;ako teraz vnímajú vašu prácu, pracovné úspechy?

Zdieľali so mnou svoj názor, že podľa nich nie som vhodný typ na toto povolanie a&nbsp;dostala som odporúčanie venovať sa farmácii, na čo som im chvíľu skočila… (Smiech.) Ale potom som sa našťastie spamätala a&nbsp;skúsila som nasledovať svoj sen. Odvtedy sa mi to tak nejako celkom darí a&nbsp;oni sú na mňa veľmi&nbsp; hrdí.

Hneď v&nbsp;úvode kariéry sa vám podarilo zarezonovať aj v&nbsp;zahraničí. Netúžili ste následne potom usadiť sa v&nbsp;niektorom zo západných štátov a&nbsp;rozbehnúť tam hereckú kariéru naplno? Čo všetko by ste kvôli tomu museli obetovať?

Skúšala som to skôr zo Slovenska. Môj americký agent mi posielal kastingy na rôzne roly, tu som sa natočila a&nbsp;posielala mu to. Po narodení prvého dieťaťa sme spoluprácu skončili a&nbsp;teraz som rada, že si nemusím vyberať medzi kariérou a&nbsp;rodinou. Baví ma práca, ktorej sa venujem na Slovensku a&nbsp;Česku a&nbsp;na vyššie méty zatiaľ nepomýšľam.

Ste opäť súčasťou seriálu Pán profesor, ktorý sa aktuálne nakrúca v&nbsp;nových priestoroch. Ako ste si na nové prostredie zvykli?

Veľmi rýchlo, veľmi dobre. Produkcia to pripravila tak, aby sme v&nbsp;realizácii narážali na čo najmenej problémov. Štáb prestavujú poväčšine tí istí ľudia, takže sme sa po roku zišli síce v&nbsp;zmenených priestoroch, ale s&nbsp;tými istými ľuďmi a&nbsp;pokračujeme hádam v&nbsp;rovnakej kvalite.

Súčasťou seriálu budú noví začínajúci herci, ale aj mladí ľudia, ktorí s&nbsp;herectvom nemajú žiadnu skúsenosť. Akí sú? Ako sa vám s&nbsp;nimi pracuje?

Dobre, príjemne. Ja mám ešte v&nbsp;čerstvej pamäti svoje začiatky pred kamerou – a&nbsp;často sa cítim, ako by som stále len začínala –, takže s&nbsp;nimi celkom súcitím a&nbsp;držím im palce. A&nbsp;rada sledujem, ako sa mnohým potom ďalej darí.

Ak by ste boli v&nbsp;ich veku, tiež by ste sa chopili takejto príležitosti? Zdá sa, že Pán profesor je v&nbsp;tomto smere dobrým odrazovým mostíkom pre mladých začínajúcich umelcov.

Áno, v&nbsp;ich veku som sa chytala každej príležitosti, ktorú mi niekto ponúkol. Či už išlo o&nbsp;divadlo, študentský film či seriál. A&nbsp;myslím, že seriál Pán profesor ponúka v&nbsp;rámci slovenskej seriálovej tvorby aj zaujímavé témy, ktorým sa títo herci môžu venovať.

V&nbsp;seriáli pribudli dvaja noví režiséri Ondrej Hraška a&nbsp;Zuzka Marianková. Ako sa vás s&nbsp;nimi spolupracuje?

Neskutočne dobre. S&nbsp;Ondrejom sa poznáme už skoro desať rokov, začínali sme spolu ako herci v&nbsp;Radošinskom naivnom divadle a&nbsp;do nakrúcania vniesol novú pozitívnu energiu. Natáčacie dni so Zuzkou sa zase nesú v&nbsp;znamení pokoja, aj keď nestíhame alebo nám niečo nejde. Obdivujem, ako prirodzene dokázali nastúpiť do projektu, ktorý si tu už dlhšie žije vlastným životom.

A&nbsp;s&nbsp;ktorým hereckým kolegom z&nbsp;Pána profesora ste si najviac sadli, možno tým, že máte spoločné témy na rozhovor, dobre sa vám s&nbsp;ním pracuje?

S&nbsp;Tomášom (Maštalírom, pozn. red.) spolu trávime najviac času a&nbsp;výborne sa mi s&nbsp;ním pracuje. S&nbsp;Peťou Polnišovou nachádzame veľa spoločných tém, rada sa rozprávam so Samom Trnkom… Vlastne si s&nbsp;takmer každým dokážem nájsť nejaké spoločné témy. Je mi tam jednoducho dobre a&nbsp;naozaj je príjemné, že sa v&nbsp;tom kolektíve cítim ako medzi priateľmi.

Toto je pre hercov najneobľúbenejšia otázka, ale predsa len, máte za sebou takmer štyri série seriálu. Podelíte sa s&nbsp;nami o&nbsp;nejakú vtipnú historku z&nbsp;nakrúcania?

Aj by som sa rada, ale fakt si nespomínam. Vkuse sa tam rehoceme, ale tá atmosféra asi nie je prenosná takto v&nbsp;slovách. (Smiech.)

Zobrali ste už na nakrúcanie aj svoje deti alebo sa snažíte súkromie a&nbsp;prácu striktne oddeľovať?

Jeden deň som bola nútená zobrať so sebou staršie dieťa, lebo všetky možnosti babysittingu zlyhali. A&nbsp;bol to úžasný poldeň. Emka sa postupne rozkukala, rôzni členovia štábu ju na striedačku zabávali, medzi ostrými som s&nbsp;ňou tancovala… dobre nám bolo. A&nbsp;dúfam, že v&nbsp;budúcnosti ich tento priestor bude baviť, lebo by som ich rada so sebou brávala, keď budem mať nejaké hektickejšie nakrúcania a&nbsp;doma budem tráviť menej času.

Ak by sa niektoré z&nbsp;vašich detí rozhodlo pre herecké povolanie, podporíte ho, alebo sa ho budete snažiť odhovoriť?

Nech sa naše deti rozhodnú pre akékoľvek povolanie, budeme sa ich snažiť podporiť. Povedať svoj názor, ale definitívne rozhodnutie nechať na deťoch.

Mimochodom prejavujú už vaše deti, teda skôr asi Emka, herecké alebo po manželovi hudobné vlohy?

Neviem to úplne porovnať, keďže nepoznám až tak veľa detí v&nbsp;tomto veku, ale čisto subjektívne je pre mňa Emka veľká dramatická herečka. Ale predpokladám, že nie som jediná mama štvorročného dieťaťa s&nbsp;týmto nadaním. (Smiech.)