Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Dnes je úplne zdravá, no otvorene hovorí o svojej trinástej komnate, aby tak pomohla druhým ľuďom. Jej príbeh sme viac prebrali v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Singlom Živá voda si uzavrela svoj najintímnejší album Rozprávač. Aké boli reakcie naň?

Veľmi pozitívne, niekedy som mala až zimomriavky. Je pravda, že keď sa človek viac otvorí a&nbsp;rozpráva o&nbsp;svojich ťažších životných obdobiach, zrazu mu prídu reakcie, že aj ostatní to prežívali a&nbsp;úplne vám rozumejú, ďakujú vám, lebo im to pomáha. Hovorila som si, že možno niekoho nakopnem svojím príbehom, aj keby to bol len jeden človek. Chcela som poukázať na to, že som zase zdravá, fungujem, môj život je super a&nbsp;že to zvládnu aj ostatní, len sa musia viac pozviechať. Treba ísť za odborníkom, ľudia by s&nbsp;tým nemali zostať sami. Ak môj príbeh pomôže čo i&nbsp;len jednému človeku, čo je viac? Sú ľudia, ktorí mi písali, že vďaka mne išli na terapiu alebo vďaka mne začali brať lieky, ktoré dlho odkladali, alebo majú svetielko nádeje, že to pôjde. Za tieto veci veľmi ďakujem a&nbsp;robia mi dobrý pocit na duši.

Neoľutovala si niekedy, že si o&nbsp;svojom ťažkom období otvorene prehovorila? Všímam si rôzne reakcie ľudí v&nbsp;takýchto situáciách a&nbsp;hlavne pri celebritách hovorievajú – chce byť iba zaujímavá.

Nikdy som to neoľutovala. Ľudia, ktorí toto píšu, nevedia, o&nbsp;čo ide. Nech sú radi, že to nevedia. Môže sa to týkať kohokoľvek. Nie je to vec umelcov, nie je to rozmar. Je to normálna choroba, akoby diagnóza. V&nbsp;Česku majú na to lepší výraz – je to nemoc, pretože vtedy nemáš moc. My to voláme porucha.

Nie je to každopádne žiadna hanba a&nbsp;človek to nerobí preto, aby bol zaujímavý.

Toto ma asi na ľuďoch najviac trápi. Máme ešte niekoľko rokov pred sebou, kým sa budeme viac tolerovať. Stále hovoríme o&nbsp;fyzickom zdraví, ale psychika sa prenáša cez fyzické telo. Keď sme unavení, odrazí sa to aj na emóciách, psychike. Extrémne to spolu súvisí. Ak si niekto myslí, že to hovorím preto, aby som bola zaujímavá, je to absolútny blud. Nehovorím to pre seba. Našťastie už štyri roky som zdravá a&nbsp;nemusím to riešiť, nechodím na terapie, už to nepotrebujem, lebo som sa z&nbsp;toho dostala. Je to pre mňa uza­vretá téma. Hovorím o&nbsp;tom, lebo sa ma na to pýtajú ľudia. Je to stále tabuizovaná téma. Niekto začať musí. Nie som teraz spasiteľka sveta, ale možno by bolo lepšie, keby sa viacero známejších osobností otvorilo v&nbsp;tomto smere, lebo je nás strašne veľa.

Singel Živá voda je venovaný ľuďom, ktorí boli pri tebe v&nbsp;najťažších časoch. Kto to bol a&nbsp;preriedili sa ti v&nbsp;tomto ťažkom období priateľstvá?

Nepreriedili. Asi mám šťastie na ľudí okolo seba, ktorí pri mne stoja. Tou „živou vodou“ ma kropila moja rodina, moji najbližší, ktorí videli, že zo mňa odchádza život. Depresia je strašne ťažká vec. Každý deň ma nejakým spôsobom dvíhali na nohy a&nbsp;každý deň mi dodávali niečo pozitívne, aby som mala zmysel bojovať o&nbsp;ten život, aby som sa z&nbsp;toho pozviechala a&nbsp;postavila sa. Oni boli pre mňa živou vodou. V&nbsp;pesničke spievam: „Mňa tvoja láska zachránila.“ Je to o&nbsp;láske, o&nbsp;tom –&nbsp;objať človeka v&nbsp;najťažších chvíľach.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Najťažšie životné obdobie bolo v&nbsp;rokoch 2019 až 2020, čo sa vtedy dialo v&nbsp;tvojom živote a&nbsp;ako sa prejavovali prvotné problémy?

Žila som veľmi chaoticky a&nbsp;stresovo. Bola som veľmi upätá na prácu. Nahrávala som vtedy dvoj­album Echo, bolo tam asi vyše 25&nbsp;pesničiek. Dennodenne som bola v&nbsp;štúdiu. Potom prišlo leto a&nbsp;štúdio som striedala s&nbsp;festivalmi, popritom som ešte začala pripravovať veľké celoslovenské turné. Bola som extrémne vyťažená a&nbsp;bola som generál na všetko. Mala som pocit, že všetko zvládnem sama. Na nikoho som nič nedelegovala. Zistila som, že je toho na mňa viac, akoby som vedela uniesť a&nbsp;vtedy sa začali prejavovať fyzické prejavy postupného vyhárania. Začalo sa to spánkom, extrémne zlou náladou, stresom. Potom prišli úzkosti a&nbsp;panické ataky. Vtedy som si uvedomila, že už treba zmierniť plyn.

V&nbsp;jednom rozhovore si povedala, že panický atak je pre človeka emočná smrť.

Nie panický atak, ale depresia je emočná smrť. Je to taký stav, že sa v&nbsp;tebe zhasne a&nbsp;nemáš zmysel žiť. Panický atak je búrka ešte pred tým, než sa zhasne. Je to niečo, čo sa možno trošku podobá infarktu. Máš pocit, že kolabuje tvoje telo, je to blikajúce červené svetlo. Človek hyperventiluje, má extrémne búšenie srdca, paniku v&nbsp;hlave, všetkého sa bojí naraz. Na človeka príde studený pot, dezorientácia. Je to chvíľková záležitosť. Aspoň mne to trvalo pol minúty-minútu, niekomu to trvá aj dlhšie. Závisí od človeka, ako to prežíva, ale áno, človek má vtedy pocit, že sa zblázni. Je vykoľajený. Nevie, čo má robiť. Treba ubezpečovať ľudí, že to prejde, je to unavenou nervovou sústavou. Je to ten prvý zdvihnutý prst, že to môže byť aj horšie. Treba spomaliť, viac oddychovať, pospať si, dať si magnézium.

Kedy si sa rozhodla vyhľadať pomoc a&nbsp;bolo pre teba ťažké priznať si, že máš naozaj problém?

Nebolo to vôbec ťažké. Práve pri prvom panickom ataku som si hovorila, že neviem, čo to je, a&nbsp;nechcem to zažívať. Už vtedy som sa prihlásila k&nbsp;psychiatričke. Na základe mojich fyzických prejavov a&nbsp;toho, ako som sa už dlhodobo cítila, mi povedala, že to je jasné vyhorenie. Dohodli sme sa, akým spôsobom to budeme liečiť. Už vtedy mi navrhla, že by sme mohli nasadiť lieky. Odmietla som ich, lebo som sa ich bála asi ako všetci, ale nie je na to dôvod. Môžem povedať, že dnes trošku ľutujem, že som si ich nedala skôr a&nbsp;vyčerpala som sa až do depresie. To bol môj prípad.Vtedy sa rozhodlo, že pôjdeme cestou terapií, čo je veľmi dôležité. Odstraňovať príčiny, prečo sa to stalo, prečo sa toho toľko nahromadilo. Naozaj som sa tak vyčerpala, že som prišla o&nbsp;všetky svoje zásoby sérotonínu, dopamínu a&nbsp;všetkých endorfínov, ktoré sa bežne človeku vyplavujú v&nbsp;mozgu. To je jeden zo signálov, že človek má depresiu, chýba mu hormón šťastia. Tie dobré hormóny, vďaka ktorým je človek v&nbsp;pohode, ničoho sa extrémne nebojí a&nbsp;má vnútornú pohodu. Ja som o&nbsp;to prišla a&nbsp;práve antidepresíva sú inhibítormi spätného vychytávania toho sérotonínu, ktoré opravujú sérotonínový systém. Potrebovala som na to prísť sama, spadnúť na úplné dno, aby som to pochopila. Musela som si dať tie lieky, aby som sa postavila na nohy. Potom už človek musí kráčať sám –&nbsp;ísť na terapiu a&nbsp;naďalej na sebe pracovať. Ja som zistila, akú strašne pevnú vôľu mám. To som ani netušila.

Mala si počas tohto ťažkého obdobia temné myšlienky?

Určite, to sú práve symptómy depresie, keď človek rozmýšľa nad všetkým aj nad svojím životom, či má vôbec zmysel tu ešte byť. Sú to veci, ktoré, si myslím, že prejdú človeku hlavou. Práve v&nbsp;týchto momentoch, keď človek uvažuje a&nbsp;veľmi sa zamýšľa nad svojím životom, treba to povedať odborníkovi. Jeho úlohou nie je posudzovať vás, že nad čím premýšľate. On to vidí ako symptóm a&nbsp;treba o&nbsp;tom rozprávať, riešiť to a&nbsp;je dobre sa priznať.

Navrhla v&nbsp;takejto situácii tvoja doktorka hospitalizáciu na psychiatrii?

Nenavrhla nič, ja som si myslela, že takto dopadnem, že ma budú musieť hospitalizovať. Ona však vyhodnotila, že mám v&nbsp;sebe silný záchranný systém. Asi videla, že naozaj nie som na ceste, aby som si niečo urobila. Ja som sa toho veľmi bála. Strach nás niekedy chráni. To je krásne zistenie toho, že ja sa toho bojím a&nbsp;tým ma to akoby ochraňuje. Nenavrhla mi nič takéto. Povedala mi, aby som na sebe pracovala a&nbsp;nenechala to len tak.

Pre mňa to bola misia. Povedala som si, že každý deň urobím niečo pre seba, aj keď malé. Urobila som si rutinu, chodila som denne na prechádzku aj na desať minút. Robila som si malé aktivity. Lúštila som krížovky, učila som sa nové anglické slovíčka. Snažila som sa viac zapájať racio, rozmaznávať sa a&nbsp;skladať od začiatku to, čo bolo rozbité. Lepila som to kúsok po kúsku. Trvalo to dva roky, je to veľmi dlhý čas, ale sú to dva najvzácnejšie roky môjho života.

Do vážneho stavu ťa dotlačil perfekcionizmus. Vieš dnes povedať, kde sa v&nbsp;tebe vzal?

Perfekcionizmus bola moja diagnóza ešte pred tým, než sa mi toto vôbec stalo. Bola som perfekcionistka a&nbsp;už naozaj môžem povedať, že som vyliečená. Dnes veľmi premýšľam, do čoho sa pustím a&nbsp;koľko energie tomu obetujem. Samozrejme, že chcem čo najviac, aby to odrážalo mňa samu, lebo mi na tom záleží, ale zase nie na úkor zdravia. Nemám rada, keď hovoria nejaké americké hviezdy, že keď chceš niečo dosiahnuť, musíš tvrdo makať. To je síce v&nbsp;poriadku, ale nie na úkor zdravia. Skúsenosť s&nbsp;vyhorením mi dala poznanie, že sa veciam môžem venovať pozvoľna a&nbsp;je dôležité urobiť si v&nbsp;tom systém a&nbsp;režim, ktorý som predtým nemala.

Mala si tu na Slovensku vzor v&nbsp;niekom, kto takisto prešiel podobnou situáciou?

Keď som sa z&nbsp;toho dostávala a&nbsp;ešte som bojovala, vedela som, že to má za sebou už Kristína Tormová. Myslím, že sa o&nbsp;tom začala verejne vyjadrovať ako prvá, keď s&nbsp;tým bojovala. Bolo to už pred niekoľkými rokmi. Čítala som, ako to riešila, sledovala som ju v&nbsp;období, keď som sa z&nbsp;toho dostávala. Hovorila som si, že je zase šťastná, má rodinu, žije normálny život, hrá divadlo, tak asi to nejako ide. Sledovala som ju s&nbsp;láskou a&nbsp;nadviazali sme kontakt. Povedala som jej, že prežívam niečo, čo už ona má za sebou. Žartovala, že čakám dvojičky a&nbsp;podobne. Začali sme komunikovať, aj sme sa stretli, vystískali. Keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorí to majú veľmi podobné, zrazu si vedia povedať viac. Naladili sme sa na svoju vlnu a&nbsp;odvtedy sme kamarátky.

Za čo si na seba najviac hrdá?

Že som zabojovala o&nbsp;seba. Našla som sebalásku, ktorú som predtým nepoznala. Sama som si hovorila, ako sa mám ráno zobudiť, pozrieť sa na seba do zrkadla s&nbsp;láskou. Kde je ten kľúč, aby som sa mala rada, neobviňovala sa z&nbsp;nejakých vecí, netrestala sa a&nbsp;konečne sa uznala, bola pekná pre seba, vedela, že aj chybičky sú v&nbsp;poriadku, lebo ma definujú. Toto som nevedela. Musela som sa poskladať od začiatku ako rozbitá miska. Každý kúsoček skladačky som si rozmaznávala a&nbsp;vravela som si, že sa musím nájsť. Akoby som sa začala starať o&nbsp;svoje vnútorné dieťa, tak som si k&nbsp;sebe našla cestu. Za toto som hrdá na seba, že som si našla cestu k&nbsp;malej Zuzke.

Dnes z&nbsp;toho čerpám, otvorilo sa mi srdce pre ľudí a&nbsp;pozerám sa na svet úplne inou optikou. Teším sa z&nbsp;každého momentu, ktorý je. Viem si uvedomiť, ako mi je dnes a&nbsp;ako by to bolo kedysi. Nechcem na to nikdy zabudnúť, lebo vtedy si vážim to, čo mám teraz. Na všetky tieto kroky som hrdá. Som sama pre seba hrdinkou. Nemusím byť pre ostatných. Pre seba som.

Ako by si podporila ostatných ľudí s&nbsp;depresiou a&nbsp;úzkosťami?

Keď vám začne telo blikať malými fyzickými príznakmi, ktoré nie sú v&nbsp;poriadku, poukazujú na obrovský stres, paniku, úzkosti, dávajte si pozor. Počúvajte svoje telo, starajte sa o&nbsp;seba, lebo to môže prerásť do niečoho horšieho. Tí, ktorí bojujú, nezostávajte s&nbsp;tým sami. Povedzte o&nbsp;tom aspoň nejakým náznakom, že sa necítite v&nbsp;poriadku. Choďte von, nechajte si poradiť, zamestnajte sa niečím. Povedzte to svojej rodine. Myslím, že ľudia sú už viac naklonení tomu, aby počúvali toho druhého. Alebo sa to aspoň učme a&nbsp;majme viac otvorené oči, prejavujme záujem. Nezostávajte s&nbsp;tým sami. Viem, že dostať sa na terapiu je dnes extrémne ťažké, ale hľadajte akékoľvek možnosti, ktoré vám z&nbsp;toho pomôžu von, lebo to ide.

Na záver dodám už len tvoj obľúbený výrok „to prejde“.

Upadla do depresie a trvalo dlho, kým sa vyliečila: Sú to dva najvzácnejšie roky môjho života

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Upadla do depresie a trvalo dlho, kým sa vyliečila: Sú to dva najvzácnejšie roky môjho života

Kristína Filová

Súvisiace články

Facka po ukončení kariéry: Mal som myšlienky, že si možno zoberiem život, hovorí Ján Ďurica

Krásna na ľade, no vnútri trpela: Na večeru som mala jednu kyslú uhorku, hovorí Mirka Hriňáková

Bol odlúčený od rodiny a žil v malej izbe pod štadiónom: Zanechalo to hlboké jazvy

Autor článku

Kristína Filová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás