Vladimír Kampf

<p>V&nbsp;období, keď mal Život na mále, ho zachránila nová koncepcia. V&nbsp;krátkom čase na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa náklad vyšplhal zo 70-tisíc na viac než štvrť milióna.</p>

<h3>Asi žiadna doba nie je pre časopisy a&nbsp;médiá ľahká, ale tá, počas ktorej ste Život riadili vy, bola ešte trochu ťažšia.</h3>
<p>Predo mnou bol šéfredaktorom Peter Zeman, ktorý odišiel na post riaditeľa televízie. Mňa spolu s&nbsp;Janom Čomajom presvedčili, aby som si vzal Život. Samozrejme, život s&nbsp;veľkým Ž. Pustil som sa do toho s&nbsp;nadšením a&nbsp;horlivosťou. Snažil som sa vyhýbať dovtedy zaužívaným štandardom reportáží a&nbsp;článkov a&nbsp;vyžadoval som inovatívny a&nbsp;hlbší prístup od autorov. Vyberal som si bez kompromisov a&nbsp;oplatilo sa mi to. Život vtedy mal oveľa vyšší náklad ako teraz.</p>
<h3>Ono je to dobou. Ľudia už dnes papierové časopisy oproti minulosti až tak nekupujú. No na internete ťaháme slušné čísla.</h3>
<p>To sa teším. My s&nbsp;kolegami sme robili Život s&nbsp;obrovskou chuťou. Súťažili sme, kto má väčší náklad a&nbsp;kto viac predá, s&nbsp;týždenníkom Plus 7 dní. Mali sme radosť, keď sa nám darilo. V&nbsp;časoch, keď bolo ešte viac strán ako teraz, sme sa držali od politiky. V&nbsp;hlavičke sme mali, že sme rodinný časopis. Vytvárali sme obsah tak, aby bol zaujímavý pre čo najširšie masy.</p>
<h3>Na čom ste si dávali záležať? Čo bola pre vás srdcovka?</h3>
<p>Celý Život bola srdcovka nás všetkých, ktorí sme ho vtedy robili. Príklad nášho prístupu: Keď chcela ísť kolegyňa na festival vo Východnej, musela priniesť niečo zatiaľ málo známe alebo aj neznáme. Išli sme po veciach, o&nbsp;ktorých sa dovtedy nepísalo. V&nbsp;tom čase sme veľa cestovali. Stačilo prísť s&nbsp;dobrou témou a&nbsp;redaktor mohol vyraziť trebárs na druhý koniec sveta. Úspech mal seriál o&nbsp;neznámych Slovákoch v&nbsp;cudzine, ktorí veľa dosiahli. Mimochodom, k&nbsp;štyridsaťpäťke nám prišiel zablahoželať prezident Michal Kováč. Bol z&nbsp;rodiny úspešných Slovákov v&nbsp;zahraničí. Jeho otec odišiel do Ameriky.</p>

<h3>Redakcia musela v&nbsp;každom období žiť a&nbsp;prispôsobovať sa tomu, po čom túžili čitatelia.</h3>
<p>Pútavé čítanie má vždy váhu. Snažili sme sa venovať pozornosť tomu, čo by ľudí mohlo zaujať. Povedali sme si, že vďaka čítanosti do roka zdvihneme náklad… Podarilo sa nám to už o&nbsp;trištvrte roka.</p>
<h3>Po revolúcii hrozil nášmu časopisu zánik. Našťastie sa zo zlých čísiel dokázal vyhrabať.</h3>
<p>Prudko sme vyskočili a&nbsp;v&nbsp;štatistikách predaja sme boli celkom hore. Ale to už je dávno. Dôležité pre nás bolo robiť s&nbsp;chuťou.</p>
<h3>Čomu sa v&nbsp;súčasnosti venujete?</h3>
<p>Ako dôchodca som vydal 12&nbsp;kníh. Dokopy som ich vydal 27. V&nbsp;súčasnosti píšem Osudy slovenských maliarov a&nbsp;ich diel. Bol som niekoľkokrát v&nbsp;Amerike. Mnohí slovenskí umelci z&nbsp;čias Rakúsko-Uhorska zomreli práve tam. Venujem sa najmä maliarom.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Prečo ste sa dali na dokumentovanie umenia?</h3>
<p>Dvadsať rokov som nebol novinárom. Po previerkach v&nbsp;roku 1968 som bol v&nbsp;prvej trojici nechcených spolu s&nbsp;Jánom Čomajom a&nbsp;Jánom Smolcom. Leteli sme z&nbsp;denníka Smena. Mal som zakázané publikovať. V&nbsp;čase zákazu novinárčiny som bol redaktorom vydavateľstva, kde na mňa zabudli. Redigoval som detektívky. Vyberal som si takých prekladateľov, ktorí boli skvelí a&nbsp;odovzdávali mi hotové veci, ktoré som v&nbsp;podstate len čítal a&nbsp;posúval ďalej. Mal som veľa času. Ten som venoval štúdiu výtvarného umenia.</p>
<h3>Prečo práve výtvarného umenia?</h3>
<p>Vždy ma zaujímalo jeho zákulisie. Jedna z&nbsp;mojich kníh s&nbsp;dlhším názvom sa volá Osudy slovenských umeleckých a&nbsp;starožitných pamiatok. Nečestnými cestami zmizli zo Slovenska a&nbsp;dnes sa nimi pýšia zahraničné múzeá a&nbsp;galérie. Vyšla mi aj kniha Poklady panovníkov a&nbsp;slovenskej šľachty. Osudy stratených umeleckých pamiatok. Dvadsať rokov som zbieral informácie. Keď som nastúpil do Života, hneď do kresla šéfredaktora, sa kolegovia čudovali, že v&nbsp;redakcii dokážem s&nbsp;nimi dlho sedieť, riadiť ľudí a&nbsp;vychádzajú mi knihy jedna za druhou. Že kedy to stíham? Ja som ich už mal hotové. Ony len čakali na príležitosť. Výtvarné umenie ma dostalo. Ďalšia moja kniha sa volá Stratené slovenské poklady.</p>
<h3>Táto téma pôsobí pochmúrne. Diela, o&nbsp;ktoré sme prišli. Ktoré obdobie bolo pre slovenské umenie najhoršie?</h3>
<p>Na prelome 19. a&nbsp;20. storočia odišlo veľa vzácnych umeleckých diel do maďarských múzeí. Nielenže nám ich Maďari odnášali, ale zavďačovali sa nimi aj slovenskí kňazi. Opísal som veľa takýchto prípadov. Bola to detektívna práca.</p>

<h3>Nebude toto vaše vyšetrovanie spôsobené tým, že ste redigovali detektívky?</h3>
<p>S&nbsp;tým to prišlo. Veľká časť obrazov odišla do Maďarska legálne, časť nelegálne len preto, aby si v&nbsp;Budapešti všimli farára, ktorý očakával vyznamenanie alebo nejakú odmenu.</p>
<h3>Za prvej Československej republiky to už bolo lepšie?</h3>
<p>Mnohé diela zo Slovenska sa dostali do Černínskeho paláca v&nbsp;Prahe. Milan Rastislav Štefánik priniesol z&nbsp;Tahiti Gauguinove diela. Jeho matka ich predala do Prahy. Tie si vtedy kúpili, takže ich neukradli. Ani počas druhej svetovej vojny sa u&nbsp;nás až tak nekradlo. Už v&nbsp;podstate nebolo čo rabovať.</p>
<h3>Ani komunistom nič hodnotné nezostalo?</h3>
<p>Z&nbsp;toho, čo sme tu mali a&nbsp;čo zostalo, si oni dokázali sami sebe čo-to darovať. Napríklad Benkov obraz darovali Biľakovi. Nakoniec ho po ťahaniciach vrátil. Žiaľ, o&nbsp;mnohých iných dielach už môžeme len snívať.</p>
<p><strong>Aké záhady vo svojich knihách odhaľuje Milan Vároš, si prečítajte na našom webe už v nedeľu 21. novembra.</strong></p>

Ukradnuté umenie: MILAN VÁROŠ skúma osudy stratených diel

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Ukradnuté umenie: MILAN VÁROŠ skúma osudy stratených diel

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Spájajú storočia: Predstavujeme vám tie najkrajšie SLOVENSKÉ HISTORICKÉ MOSTY

Nahliadnite do histórie DUŠIČIEK. Ako naši predkovia spomínali na zosnulých? FOTO

Na Slovensku ho označili za retardovaného, v zahraničí sa z neho stal uznávaný tanečník

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás