Za 70 rokov života časopisu Život bol Milan Vároš jeho prvým porevolučným šéfredaktorom. V kresle vedúceho redakcie si užil jedno celé desaťročie až do odchodu do dôchodku.

V období, keď mal Život na mále, ho zachránila nová koncepcia. V krátkom čase na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa náklad vyšplhal zo 70-tisíc na viac než štvrť milióna.

Asi žiadna doba nie je pre časopisy a médiá ľahká, ale tá, počas ktorej ste Život riadili vy, bola ešte trochu ťažšia.

Predo mnou bol šéfredaktorom Peter Zeman, ktorý odišiel na post riaditeľa televízie. Mňa spolu s Janom Čomajom presvedčili, aby som si vzal Život. Samozrejme, život s veľkým Ž. Pustil som sa do toho s nadšením a horlivosťou. Snažil som sa vyhýbať dovtedy zaužívaným štandardom reportáží a článkov a vyžadoval som inovatívny a hlbší prístup od autorov. Vyberal som si bez kompromisov a oplatilo sa mi to. Život vtedy mal oveľa vyšší náklad ako teraz.

Ono je to dobou. Ľudia už dnes papierové časopisy oproti minulosti až tak nekupujú. No na internete ťaháme slušné čísla.

To sa teším. My s kolegami sme robili Život s obrovskou chuťou. Súťažili sme, kto má väčší náklad a kto viac predá, s týždenníkom Plus 7 dní. Mali sme radosť, keď sa nám darilo. V časoch, keď bolo ešte viac strán ako teraz, sme sa držali od politiky. V hlavičke sme mali, že sme rodinný časopis. Vytvárali sme obsah tak, aby bol zaujímavý pre čo najširšie masy.

Na čom ste si dávali záležať? Čo bola pre vás srdcovka?

Celý Život bola srdcovka nás všetkých, ktorí sme ho vtedy robili. Príklad nášho prístupu: Keď chcela ísť kolegyňa na festival vo Východnej, musela priniesť niečo zatiaľ málo známe alebo aj neznáme. Išli sme po veciach, o ktorých sa dovtedy nepísalo. V tom čase sme veľa cestovali. Stačilo prísť s dobrou témou a redaktor mohol vyraziť trebárs na druhý koniec sveta. Úspech mal seriál o neznámych Slovákoch v cudzine, ktorí veľa dosiahli. Mimochodom, k štyridsaťpäťke nám prišiel zablahoželať prezident Michal Kováč. Bol z rodiny úspešných Slovákov v zahraničí. Jeho otec odišiel do Ameriky.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Redakcia musela v každom období žiť a prispôsobovať sa tomu, po čom túžili čitatelia.

Pútavé čítanie má vždy váhu. Snažili sme sa venovať pozornosť tomu, čo by ľudí mohlo zaujať. Povedali sme si, že vďaka čítanosti do roka zdvihneme náklad… Podarilo sa nám to už o trištvrte roka.

Po revolúcii hrozil nášmu časopisu zánik. Našťastie sa zo zlých čísiel dokázal vyhrabať.

Prudko sme vyskočili a v štatistikách predaja sme boli celkom hore. Ale to už je dávno. Dôležité pre nás bolo robiť s chuťou.

Čomu sa v súčasnosti venujete?

Ako dôchodca som vydal 12 kníh. Dokopy som ich vydal 27. V súčasnosti píšem Osudy slovenských maliarov a ich diel. Bol som niekoľkokrát v Amerike. Mnohí slovenskí umelci z čias Rakúsko-Uhorska zomreli práve tam. Venujem sa najmä maliarom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia