„Človek potrebuje slnko, vodu, slobodu a aspoň malú záhradku a k tomu rodinu, o ktoré by sa s láskou staral a radoval sa z nich,“ hovorí vzácna osobnosť Slovenska, neúnavný propagátor záhradníctva a ovocinárstva profesor IVAN HRIČOVSKÝ (91).
Vlani ste oslávili úctyhodné životné jubileum, stále ste aktívny, pracujete…
Kým budem žiť, budem pracovať a učiť sa nové veci. To sú moje plány, pretože človek ostáva mladý, pokiaľ je ochotný učiť sa, prijímať nové poznatky, ale aj názory iných ľudí. Najkrajšia je mladosť ducha, hoci už mladí nie sme. Preto by sme všetci mali pracovať a učiť sa, aby sme nestratili krok so zemou a s jej dušou. Nepracovať a neučiť sa znamená stať sa cudzincom v čase, vystúpiť z toku života, ktorý vznešene, ale v hlbokej pokore smeruje k nekonečnu.
Počas celej vašej kariéry ochotne radíte ľuďom, ako pestovať, starať sa o svoju záhradu. Miestnosti, kde prednášate, sú vždy plné. Odkiaľ pramení vaša nekonečná ochota?
Pochádzam z Horného Hričova v okrese Žilina, bolo nás doma päť detí. Prvé základy, čo sa týka ovocinárstva aj celkovo starostlivosti o záhradu, som dostal od otca. Hoci pracoval na železnici, záhrada bola jeho vášeň. Mal som iba šesť rokov, keď som rodičom pomáhal na gazdovstve, staral som sa o včely, pomáhal som pri sliepkach, húskach, koňoch, kravách. A práve rodičia ma učili aj byť láskavým k ľuďom, pomôcť im, keď treba. Ostalo mi to na celý život. Každý z nás by si pri svojej práci mal vedieť zachovať ľudskosť v srdci. Hlavne mladým ľuďom preto vždy pripomínam: Priatelia, raz, keď zostarnete, neostaňte v pokoji, pomáhajte ľuďom, otvárajte im svoje srdce. Bohužiaľ, situácia na Slovensku je taká, že veľa ovocia si dovážame zo zahraničia. Za socializmu sme mali veľa ovocných sadov, dnes sú zlikvidované, a je to na škodu. Kým doma si môžeme dopestovať zdravé ovocie, to z dovozu je vo veľkej miere chemizované. Preto kým budem žiť, budem šíriť osvetu, chcem motivovať ľudí, aby sa snažili dopestovať si vlastné ovocie.
Nie každý má však šťastie, že vlastní záhradu.
Na pestovanie netreba veľkú záhradu či sad. Na balkónoch či terasách môžeme napríklad pestovať v kontajneroch slaborastúce jablone, ríbezle či hrušky na podpníku dula. A k tomu sa zmestia aj kvety, napríklad ruže. Podobne si takto môžeme dopestovať slušnú úrodu jahôd. Všetkým, ktorí majú o to záujem, rád poradím. Dokonca záujemcovia po mňa prídu autom, odvezú ma do svojej záhrady, aby som im poradil s konkrétnym prípadom. Stáva sa to často, robím to rád, pretože názorne ukázať je lepšie ako radiť po telefóne.
Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane
