Marcela Fuknová

Počet nakazených koronavírusom na Slovensku prudko klesá, aj v porovnaní s inými európskymi krajinami u nás klesá počet nakazených rýchlejšie. Ako bude podľa vás vyzerať situácia v najbližších mesiacoch?

Názory epidemiológov sa mierne rôznia. Niektorí hovoria o tretej vlne na jeseň, niektorí o novej epidémii. Profesor Krčméry napríklad hovorí, že ak na jeseň príde tretia vlna, bude to nová epidémia, pretože väčšina epidémií má dve vlny. Španielska chrípka v rokoch 1918 – 1919 však mala tri vlny. Dá sa predpokladať, že do jesene budeme mať zaočkovaných 50 percent dospelých ľudí, možno 60 percent. Tí ľudia, ktorí sa vedome nedajú zaočkovať, budú stále ohrozenou skupinou a potenciálne budú končiť v nemocniciach. Nie som epidemiológ, no zaraďujem sa k ľuďom, ktorí počítajú s ďalšou vlnou, a myslím si, že nákazu si opäť „donesieme“ zvonku. Či už ju prinesú sezónni pracovníci zo Srbska, z Ukrajiny, alebo to budú dovolenkári. Očakávam, že tá tretia vlna bude silnejšia než prvá vlna, ale bude výrazne slabšia než druhá vlna.

Čo to bude znamenať pre nemocnice a zdravotníctvo?

Druhá vlna postupne úplne klesne a možno budeme atakovať nulu hospitalizovaných. Počet pacientov s koronavírusom v nemocniciach sa bude do konca júla pohybovať maximálne v desiatkach, no od augusta začne podľa mňa pomaly znovu stúpať. Otázka je, na akých číslach sa počet infikovaných a hospitalizovaných ľudí zastaví. Situácia však podľa mňa bude taká, že opäť vznikne tlak na zatváranie verejného života.

Manažér veľkej nadnárodnej firmy Jakub Tillinger (38) sa dátam súvisiacim skoronakrízou na Slovensku venuje dobrovoľne avo svojom voľnom čase. Podobne je to sostatnými zakladateľmi občianskej platformy Dáta bez pátosu, ktorá na sociálnych sieťach oslovila státisíce ľudí, vedcov, epidemiológov islovenských politikov. Za svoju činnosť dostala nedávno cenu poroty SOWA –Social Awards Slovakia.

Kto je Jakub Tillinger a čo je inciatíva  Dáta bez pátosu ?

Ako dlho by mohla táto tretia či nová vlna trvať?

Predpokladá sa, že tretia vlna sa bude ťahať celou zimou, Vianocami, januárom, februárom aj marcom. Otázne je, či počas tohto obdobia dokážeme presvedčiť dosť ľudí pomocou marketingových nástrojov alebo v rámci komunít, aby sa očkovali. V treťom a vo štvrtom kvartáli tohto roka budeme mať dosť vakcín, aby sme zaočkovali všetkých, ktorí chcú byť očkovaní. Mimo hry teda zostanú konšpirátori a ľudia, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu vakcín obávajú. Tí budú ohrození a nejaké percento z nich skončí v nemocniciach. Myslím, že strop a najhorší scenár počas tretej vlny bude okolo dvetisíc hospitalizovaných ľudí. Počas druhej vlny sme zažili štyritisíc ľudí v nemocniciach. Maximálna sila tretej vlny bude teda asi polovičná. To by však znamenalo, že ak sa dostaneme k týmto číslam, pokojne nám môže zomierať 50 až sto ľudí denne. Je to možné najmä vtedy, ak z kritických skupín nad 60 rokov nebude zaočkovaných aspoň 80-90 percent ľudí.

Aká je zaočkovanosť týchto skupín teraz?

Podľa posledných správ asi spred týždňa v skupine 80 rokov a viac je zaočkovaných asi 50 percent ľudí. Stále je tam teda veľký priestor na zlepšenie, aby ich očkovanie v tretej vlne ochránilo.

Článok pokračuje na ďalšej strane.&nbsp;

Aká bude na jeseň situácia zaočkovaných ľudí?

Všetky dáta z krajín, kde sa očkovanie začalo skôr – v Izraeli, Spojenom kráľovstve, USA či v Saudskej Arábii, nám dávajú dôvod na optimizmus. Ukazuje sa, že nielenže sa im podarilo vyprázdniť nemocnice, ale aj zabrániť masívnejšiemu prenosu infekcie. Dá sa teda predpokladať, že ak sa do jesene dostaneme aspoň na 60 percent zaočkovaných, nové prípady budú pribúdať maximálne v stovkách a nepôjdu do tých strašidelných tisícok ako minulú jeseň a zimu. Verím, že očkovanie nám pomôže.

Pomôže zvýšenie počtu očkovaných, že povolili očkovanie Sputnikom?

Sputnik je vektorová vakcína, rovnako ako Vax zevria od AstraZenecy. Ja osobne by som bol radšej, keby bola plne registrovaná Európskou agentúrou pre lieky, tak ako ostatné u nás používané vakcíny. Otázne je aj to, koľko ľudí sa v skutočnosti chce dať zaočkovať Sputnikom.&nbsp; Napriek tomu si myslím, že keby to bolo hoci aj 60-tisíc či do stotisíc ľudí, určite to má zmysel a pomohlo by nám to dosiahnuť konečný cieľ – kolektívnu imunitu.

V piatok 21.mája sme dosiahli 1,5milióna podaných prvých dávok vakcín. Na druhú dávku od AstraZenecy by sa malo vjúni dostaviť viac ako 150-tisíc ľudí zaočkovaných medzi stredom marca astredom apríla. Na druhú dávku od spoločností Pfizer/BioNTech aModerna by mali ísť všetci, ktorí dostali prvú dávku vmáji. Veľmi pravdepodobne to bude za celý máj 600- až 700-tisíc ľudí. Spolu nás vjúni čaká viac ako 750-tisíc druhých dávok. Pri súčasnom tempe 30-tisíc dávok za deň je to robota na 25dní.(zdroj: Dáta bez pátosu)

Ako bude očkovanie vyzerať v júni?

Mnohí ľudia sa obávajú zavlečenia rôznych mutácií koronavírusu na naše územie, podobne ako to bolo pri britskom variante. Správy o účinnosti rôznych vakcín na jednotlivé mutácie sa líšia. Je reálne, že musíme na jeseň rátať s ďalšími mutáciami?

Myslím, že toto nám reálne hrozí. Preto verím, že ľudia, ktorí sa rozhodnú cestovať do exotických krajín, sa budú správať zodpovedne, hoci budú zaočkovaní. Otázka však je, aký priestor budú mutácie u nás mať. Populácia je premorená, britská mutácia bola silne prevalentná, až 97 percent vzoriek tvorila britská mutácia. Virológovia nepredpokladajú, že indický variant by bol nebezpečnejší než britský. Osobne si myslím, že boj s mutáciami tu ešte bude, nebude to však také zlé, ako sme zažili počas druhej vlny. Reagujú aj výrobcovia vakcín, ktorí sa snažia prispôsobovať vakcíny novým mutáciám.

Budeme sa teda musieť na budúci rok preočkovávať?

Je to veľmi pravdepodobné. Zatiaľ je isté, že vakcína od Pfizera nás chráni minimálne šesť mesiacov. Uvidíme, aká bude situácia v septembri-októbri, keď ubehne rok od očkovania prvých zaočkovaných skupín vo svete, ktoré sa zúčastnili na klinických testovacích fázach. Ak sa zistí, že nás vakcíny chránia rok, bude to veľmi dobrá správa.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ako to bude podľa vás s očkovaním detí?

Pfizer už požiadal Európsku agentúru pre lieky o rozšírenie registrácie pre deti od dvanásť až pätnásť rokov v Európe. Epidemiológovia hovoria, že deti u nás bude možné očkovať začiatkom roka 2022. Je pravdepodobné, že s rastúcim počtom očkovaných dospelých ľudí bude vzrastať počet nakazených medzi deťmi.

Ľudí zaujíma, či sa koronavírusu konečne zbavíme. Je reálne, že budeme na pandémiu iba spomínať? S odstupom akého času?

To je otázka skôr pre epidemiológov. Myslím si však, že svet bude s koronavírusom bojovať ešte niekoľko rokov. Planéta má takmer osem miliárd ľudí. Kým sa preočkuje aspoň šesť miliárd z nich, trvá to dlho. Budeme čakať, kým preočkuje svoje obyvateľstvo Čína, India, Brazília, africké krajiny. Časom vírus podľa mňa zoslabne a stane sa z neho niečo bežné ako chrípka v populácii. Bude to trvať možno dva až päť rokov.

Podľa nedávnej štúdie z Talianska, ktorá zahŕňala trinásť miliónov zaočkovaných Talianov, už prvá dávka vakcíny od AstraZenecy, Pfizera a Moderny znižujú po 35 dňoch od podania riziko nákazy o 80 percent. Riziko úmrtia klesá o 95 percent a riziko vážneho priebehu ochorenia vedúceho k hospitalizácii o 90 percent. Stále nie je jasné, ako dlho nás budú vakcíny chrániť, na to ešte chýbajú dáta. Pfizer a nemecká firma BioNTech, ktoré stoja za vakcínou Corminaty, od konca februára študujú možnosť použitia tretej dávky. Tretia dávka je určená na ochranu pred zmutovanými variantmi, z ktorých niektoré by sa mohli vyhnúť účinku niektorých protilátok v tele. Už ju dostalo 144 dobrovoľníkov, väčšinou ľudí, ktorí sa na konci minulého roku zapojili do klinických testov.
Ukázalo sa, že dve dávky vakcíny od Pfizera a BioNTechu nechránia tak dobre pred juhoafrickou mutáciou ako pred pôvodným variantom vírusu. Podanie tretej dávky v súvislosťou s juhoafrickou mutáciou začal v marci skúmať aj výrobca ďalšej vakcíny proti koronavírusu – Moderna, spolu s americkými národnými inštitútmi zdravia. Výsledky by mali byť známe na jeseň. O podaní tretej dávky uvažujú aj výrobcovia vakcíny Vaxzevria od AstraZenecy, ktorá má proti juhoafrickému variantu nižšiu účinnosť než mRNA vakcíny od Pfizera a Moderny.

Ako dlho vydrží ochrana po očkovaní?

Nemôžeme sa teda tváriť, že sa nás epidemická situácia v týchto krajinách netýka...

Budú sa tak môcť tváriť tí, ktorí nebudú chcieť cestovať. Vždy sa však nájde 30- až 50-tisíc ľudí, ktorí každý rok budú chcieť cestovať do nejakej exotickej krajiny a budú to potenciálne zanášať späť. Môžeme sa spoliehať iba na to, že cestovatelia sú zodpovední a dajú sa proti koronavírusu zaočkovať, tak ako sa pri cestách do vzdialených cudzích krajín bežne očkujú napríklad proti žltej zimnici či iným exotickým ochoreniam. Ak sa nám v Európe podarí v roku 2022 preočkovať 400 miliónov zo 445 miliónov občanov Európskej únie, cestovanie v rámci Európy by sa mohlo stať úplne bezpečným.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Bude sa podľa vás v budúcnosti ešte zatvárať ekonomika?

Dúfam, že nie. Objavujú sa už štúdie, ktoré ukazujú, že lock down bol pri brzdení vírusu neefektívny, pretože ten sa šíril najmä v rodinách. A ťažko prinútime členov rodín, aby doma nosili respirátory.

Ako bude vyzerať regionálna situácia? Budú sa jednotlivé časti Slovenska pri výskyte koronavírusu od seba významne líšiť?

Myslím, že stále budú vnikať nové, menšie regionálne ohniská. Môžu to byť poľnohospodárske družstvá, bitúnky, fabriky, kde sa ľudia zgrupujú a kde nebude dostatočná zaočkovanosť. Vieme, že práve nižšie sociálne skupiny sú náchylnejšie veriť dezinformáciám, čiže sa dá očakávať, že tam budú vznikať vakcinačné diery. Predpokladám, že sa budú vyskytovať na Považí, v okolí Nitry, Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, v prihraničných oblastiach aj na miestach, kde sa koncentruje priemysel. Tu môžu veľkú úlohu zohrať zamestnávatelia a to, ako budú zamestnancov motivovať na očkovanie. Vírus si bude hľadať možnosti šírenia aj v školách a škôlkach medzi deťmi. Našťastie v nemocniciach skončí možno len jedno percento z nich. Myslím si, že jeseň a zima už budú určite lepšie než tie minulé. Foto popisky

Hrozia ďalšie mutácie? Analytik hovorí o dĺžke ochrany po očkovaní aj o tretej vlne pandémie

Marcela Fuknová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Hrozia ďalšie mutácie? Analytik hovorí o dĺžke ochrany po očkovaní aj o tretej vlne pandémie

Marcela Fuknová

Súvisiace články

Nikdy nestrácaj nádej: Tlmočili na nemocničnom oddelení, kde slová boli niekedy zbytočné

Pandemický svetobežník: vďaka koronavírusu sa zoznámil s kráľom či premiérom v ďalekej Tonge

Salašu v Pružine bačuje žena: Predpovedali jej neúspech, s ovečkami pracuje už sedemnásť rokov

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás