Jana Homolová

Tým, že ste v&nbsp;kontakte s&nbsp;ľuďmi, ktorí trpia extrémnou obezitou, aký je váš názor –&nbsp;je u&nbsp;nás trend obéznych ľudí alarmujúci?

Už aj u&nbsp;nás je to naozaj alarmujúce a&nbsp;treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí sú extrémne obézni, teda majú nad 180&nbsp;kíl, vychádzajú z&nbsp;domu minimálne alebo nechcú vychádzať vôbec, lebo sa za seba hanbia. Dnes je obezita rozšírená medzi deťmi, ale treba o&nbsp;tom hovoriť ako o&nbsp;naozaj vážnom probléme. Obe­zita sa už aj u&nbsp;nás stala epidémiou. Dokonca aj sedavé zamestnanie sa dnes dá považovať za epidémiu. Koľko ľudí sedí desať až dvanásť hodín denne a&nbsp;po rokoch majú zničenú chrbticu, sú obézni, majú diabetes, ich telo je zdevastované a&nbsp;vy sa na to pozeráte a&nbsp;hovoríte si –&nbsp;áno, je to tak! Ale nikto s&nbsp;tým nechce nič robiť. Malo by sa začať v&nbsp;rodinách a&nbsp;školách. Nedávať deťom piť sladené nápoje, jesť fastfood. Telesnú výchovu by mali mať na starosti vyštudovaní telocvikári, v&nbsp;jedálňach by sa mala variť vyvážená strava, nie podľa noriem zo šesťdesiatych&nbsp;rokov a&nbsp;tak ďalej.

Napriek tomu, že povedomie o&nbsp;zdravej, vyváženej strave, o&nbsp;tom, že sa treba hýbať, stúpa, ľudia akoby sa tým nechceli dobrovoľne zaoberať. Asi to súvisí s&nbsp;ľudskou lenivosťou. Alebo?

Lenivosť je hlavný atribút všetkého a okrem lenivosti aj pohodlnosť a slabé morálno-vôľové vlastnosti. Tie sú problémom už u detí, lebo ich nedostanete do vienka, musíte ich budovať. Keď však dieťa nemá žiadne povinnosti a zodpovednosť, len využíva benefity života, nevybuduje nič. Práve šport vedie k budovaniu morálno-vôľových vlastností. Ja som napríklad športoval vďaka rodičom už od útleho veku. Či sa mi chcelo, alebo nie, v&nbsp;stredu, piatok a&nbsp;sobotu som musel chodiť lyžovať na Skalku. Poobede o&nbsp;štvrtej som už bol nastúpený pred základnou školou, kde nás čakal autobus a&nbsp;išlo sa. Prišli sme domov večer, ešte ma čakalo učenie a&nbsp;ráno škola. Vďaka tomu som sa naučil brať život taký, aký je, a&nbsp;vyťažiť z&nbsp;neho. Prežil som pády v&nbsp;športe, život na internáte s&nbsp;dieťaťom a&nbsp;viem, že keby som musel znovu žiť v&nbsp;jednoizbovom byte alebo tak, ako keď sme sa presťahovali a&nbsp;rok bez gauča spali na karimatkách, zvládol by som to. Nič z&nbsp;toho mi nepripadá hlúpe, čudné a&nbsp;nehanbím sa za to. Prežil som to a&nbsp;viem, že všetko raz pominie, len treba vydržať. Dnešní mladí ľudia dostávajú všetko zadarmo a&nbsp;to nie je dobré…

<strong>Celý rozhovor s uznávaným trénerom Molnárom nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Život v predaji od 8.9.2022.</strong>