Tým, že ste v kontakte s ľuďmi, ktorí trpia extrémnou obezitou, aký je váš názor – je u nás trend obéznych ľudí alarmujúci?

Už aj u nás je to naozaj alarmujúce a treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí sú extrémne obézni, teda majú nad 180 kíl, vychádzajú z domu minimálne alebo nechcú vychádzať vôbec, lebo sa za seba hanbia. Dnes je obezita rozšírená medzi deťmi, ale treba o tom hovoriť ako o naozaj vážnom probléme. Obe­zita sa už aj u nás stala epidémiou. Dokonca aj sedavé zamestnanie sa dnes dá považovať za epidémiu. Koľko ľudí sedí desať až dvanásť hodín denne a po rokoch majú zničenú chrbticu, sú obézni, majú diabetes, ich telo je zdevastované a vy sa na to pozeráte a hovoríte si – áno, je to tak! Ale nikto s tým nechce nič robiť. Malo by sa začať v rodinách a školách. Nedávať deťom piť sladené nápoje, jesť fastfood. Telesnú výchovu by mali mať na starosti vyštudovaní telocvikári, v jedálňach by sa mala variť vyvážená strava, nie podľa noriem zo šesťdesiatych rokov a tak ďalej.

Napriek tomu, že povedomie o zdravej, vyváženej strave, o tom, že sa treba hýbať, stúpa, ľudia akoby sa tým nechceli dobrovoľne zaoberať. Asi to súvisí s ľudskou lenivosťou. Alebo?

Lenivosť je hlavný atribút všetkého a okrem lenivosti aj pohodlnosť a slabé morálno-vôľové vlastnosti. Tie sú problémom už u detí, lebo ich nedostanete do vienka, musíte ich budovať. Keď však dieťa nemá žiadne povinnosti a zodpovednosť, len využíva benefity života, nevybuduje nič. Práve šport vedie k budovaniu morálno-vôľových vlastností. Ja som napríklad športoval vďaka rodičom už od útleho veku. Či sa mi chcelo, alebo nie, v stredu, piatok a sobotu som musel chodiť lyžovať na Skalku. Poobede o štvrtej som už bol nastúpený pred základnou školou, kde nás čakal autobus a išlo sa. Prišli sme domov večer, ešte ma čakalo učenie a ráno škola. Vďaka tomu som sa naučil brať život taký, aký je, a vyťažiť z neho. Prežil som pády v športe, život na internáte s dieťaťom a viem, že keby som musel znovu žiť v jednoizbovom byte alebo tak, ako keď sme sa presťahovali a rok bez gauča spali na karimatkách, zvládol by som to. Nič z toho mi nepripadá hlúpe, čudné a nehanbím sa za to. Prežil som to a viem, že všetko raz pominie, len treba vydržať. Dnešní mladí ľudia dostávajú všetko zadarmo a to nie je dobré…

Celý rozhovor s uznávaným trénerom Molnárom nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Život v predaji od 8.9.2022.