Pandu Award porovnávajú s filmovými Oscarmi. Je to niečo podobné?

Neviem, ako to ľudia chápu. Pre mňa bola ocenením za to, že som so svojím kolektívom v TANAP-e pracoval na vytvorení skutočného národného parku. Nielen na papieri. Lenže také myšlienky sprevádzali problémy, čo po zmene vlády vyústilo do prepustenia pracovníkov, ktorí majú toto zmýšľanie.

Prečo?

Spoločnosť reprezentovaná novou vládou zrazu ako keby nepotrebovala národné parky. Vnímali ich skôr ako problém, prekážku.

Po zmene vlády sa hneď rešpekt k ochrane prírody uvoľnil...

Došlo k frontálnemu útoku. Znova sa objavili projekty, ktoré dovtedy spali – nové zjazdovky, hotely v národných parkoch, apartmánové bytovky. Ľudia z cestovného ruchu vycítili, že teraz môžu realizovať svoje sny. Devastujúce, ako za pár mesiacov niekto môže zmeniť princípy, za ktoré sme bojovali desaťročia.

Vy ste od ministerstva dostali napriek vzdelaniu a skúsenostiam ponuku robiť strážcu prírody. Bolestivé?

Strážca prírody je najkrajšie povolanie. Ale ponuka bola neúprimná, neprijal som ju. Pre túto politickú reprezentáciu nie som prijateľný.

Hneď ste dostali ponuky zo zahraničia. Chceli vás aj na české ministerstvo životného prostredia. Prečo ste ostali na Slovensku?

Českú ponuku som si vážil, pre ich ministerstvo som potom aj s kolegom vypracoval štúdiu odporúčaní pre tamojšie národné parky. Lenže sťahovanie by bola pre rodinu príliš veľká zmena. Cítil som povinnosť zostať pri Tatrách a pri TANAP-e. Keď ubližujú vášmu dieťaťu, mrzí vás to a snažíte sa zostať pri ňom.

Čím sa po odchode z TANAP-u živíte?

Som živnostník, robím od inžinieringu po poradenstvo.

O vplyv v Tatrách sa snaží fi - nančná skupina J&T. Nedávno bol minister fi nancií Počiatek na ich jachte a vznikol škandál. Vy ľudí z J&T dobre poznáte. Idú za hranicu, alebo len skúšajú, kto povolí?

Asi mnohých prekvapím – stretávanie s ľuďmi z J&T bolo pre mňa pozitívne. Dovtedy som nezažil takú profesionalitu v rokovaniach. Keď sa snažili v Tatrách investovať a rozširovať vleky či hotely, vždy sme sa dokázali dohodnúť.

Hovorí sa im žraloci a Tatranci sa ich obávajú...

V podvedomí som mal aj ja myšlienky, či ich serióznosť nie je len sofistikovaná hra. Dbali na dodržiavanie zákonov aj za cenu čakania na ich novelizáciu. Problémy nastali po výmenách manažérov, keď zrazu neplatilo, na čom sme sa dohodli s predchodcami. Požiadavky sa zvyšovali. Ako to nakoniec dopadne, len ťažko predpokladať. Rozhodujúce bude, ako sa k problému postaví mesto Vysoké Tatry a stavebné úrady.

Znamená to, že keď im niekto umožní ísť za hranice, tak idú, ale keď majú proti sebe zásadových ľudí, tak ich rešpektujú?

Áno. Keď som odišiel z TANAP-u, samozrejme, že vytiahli zo zásuvky odložené projekty a skúšali.

Typický príklad je umožnenie člnkovania na Štrbskom plese?

V prípade člnkovania neviem, kto najviac tlačil na povolenie. Nemyslím si, že J&T. Člnkovanie pred tridsiatimi rokmi ochranári zakázali, lebo dokázali negatívny vplyv na Štrbské pleso. Odrazu sa niečo zmenilo a všetci vrátane nového vedenia Správy TANAP-u súhlasili.

Čo člnkovanie spôsobí?

Ochrana prírody je systémová záležitosť. Zákaz člnkovania nie je dôležitý kvôli jednému druhu, napríklad rybe Síh maréna, ktorá žije v Štrbskom plese vo svojej najčistejšej podobe. Chrániť treba všetku jeho faunu aj fl óru. Je to územie Národnej prírodnej rezervácie, ktorú nikto zatiaľ nezrušil. V národnom parku sa v ľadovcových jazerách v slušnej krajine jednoducho nečlnkuje.

Vo Vysokých Tatrách sú dve organizácie – Správa TANAP-u, v ktorej ste šéfovali vy, a Lesy TANAP-u. Za vašej éry sa nemali radi, nedávno však podpísali dohodu o spolupráci.

Navonok to vyzerá, akoby jedinou brzdou dohôd bola v minulosti jedna osoba, čiže ja. Lenže lesníci a ochranári by sa v národnom parku ani logicky nemali vedieť dohodnúť, lebo majú rozdielne poslanie. Ak sa raz dohodli, jedna strana ťahá za kratší koniec. V tomto prípade ochrana prírody. Na jednej strane je mi tá dohoda smiešna, na druhej strane je mi smutno. Veď predsa silná štátna organizácia Správy národného parku by dohody nepotrebovala.

Za pol druha roka, čo ste preč, sa Tatry menia. Podnikatelia začnú hromadne stavať, z nepriateľov sú priatelia. Kde sa to skončí?

To nie je o nepriateľstve, niekto má záujem problém dávať do tejto polohy. Je to predovšetkým o poslaní, cieľoch a medzinárodných štandardoch národného parku. Na druhej strane to podľa mňa časom vyprovokuje občiansku aktivitu. Typický príklad občianskej aktivity je skládka v Pezinku, proti ktorej ľudia protestujú. Možno sa časom nahnevajú aj ľudia v podhorí Tatier, lebo miestna ekonomika je postavená na cestovnom ruchu. Odrazu zistia, že zastupiteľstvo schválilo výstavbu niekoľkých stovák až tisícok lôžok v nájomných bytoch hore v intraviláne Vysokých Tatier. Začnú sa pýtať – ale ja potom nebudem mať koho ubytovať.

Lenže medzitým sa množstvo vecí zmení. Je cesta naspäť?

Veľa sa pokazí, ale to je cena za prebudenie ľudí.

Prečo sa ochrana prírody za rok tak uvoľnila?

Funkcie na ministerstve životného prostredia museli opustiť odborníci.

Myslíte tí, ktorých nahradili napríklad ľudia z ministerstva obrany či vojenskej kontrarozviedky?

Neviem presne, kto ich nahradil. Stačí, keď vidím, kto musel odísť. Nerozumel som prečo. Ochrana prírody na Slovensku sa odtrhla od štandardov a zbytočne sa spolitizovala. Ministri životného prostredia z Česka, Poľska, Maďarska nechápu, čo sa tu robí.

Ochrana prírody na Slovensku sa vraj dostala do režimu rozvojovej agentúry cestovného ruchu. Čo to znamená?

Že priorita súčasnej ochrany prírody je umožniť rozvoj cestovného ruchu aj na úkor ochrany prírody. To je protiklad sám osebe. Vidieť to aj vo vyhláseniach terajšieho vedenia TANAP-u – treba vyjsť v ústrety investorom, treba nájsť dohodu medzi investormi a ochranou. Ale, pozor, ak je niekto riaditeľ národného parku, nepožaduje sa od neho vychádzať v ústrety investorom. Naopak.

Opakujú sa snahy z minulého storočia, keď sa komunisti snažili v TANAP-e stavať?

Samozrejme. Napríklad príprava majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Niečo otvorili, postavili. Potom sme vyše tridsať rokov kritizovali, že kto to preboha povolil. Teraz sme svedkami niečoho podobného. Verím, že po realizácii niektorých stavieb ľudia pochopia, o čo nenávratne prichádzajú.

Do TANAP-u sa snaží aj štát prilákať turistov. Lenže hotely sú zväčša drahé, a ak v Tatrách nepostavia lacnejšie bývanie v nájomných apartmánoch, bežní slovenskí turisti tam neprídu. Miestu, kde budú iba drahé hotely a horšie služby, sa začnú vyhýbať...

Ak si niekto myslí, že do Tatier priláka turistov na neosobné bytovkové apartmány, je na omyle. Ľudia budú prichádzať do Tatier pre ich jedinečnú prírodu a miestnu pohostinnosť. A pohostinnosť musíme aj ponúknuť, nielen o nej hovoriť, česť ojedinelým výnimkám.

Vysoké Tatry existujú ako mesto, bývajú tam ľudia, sú v ňom hotely a chodia do nich turisti. Ako sa dá dosiahnuť, aby to bol aj národný park, aj turistické centrum bez toho, aby sa mestské časti ďalej nerozvíjali a nestavali v nich?

Jednoducho. Rozvíjajme podhorie, zapojme miestne komunity, udržme si tatranskú osobitosť. Mesto Vysoké Tatry skvalitňujme, ale nerozširujme. Ubytovať ľudí v podhorí nebude problém, a to myslím všetky kategórie. Od nenáročných skutočných milovníkov prírody až po celebrity slovenského mediálneho neba. V Tatrách je však hlavným problémom doprava. Zefektívnením a zrýchlením tatranskej železnice ako nosného dopravného systému pomôžeme nielen prírode, ale aj cestovnému ruchu.

Ministerstvo navrhuje v TANAP- e zrušiť sezónne uzávery turistických chodníkov. Nie je to prílišné cúvnutie v ochrane prírody?

S uvoľnením uzáverov v niektorých lokalitách som súhlasil aj ja. Bežný turista je dnes k prírode omnoho priateľskejší než v minulosti. Bol som však prekvapený, keď som videl návrh ministerstva na takmer úplné otvorenie národného parku. Sú v ňom niekoľkonásobne väčšie lokality na skialpinizmus, ako sme plánovali my. Predpoklad výstavby turistických útulní v záveroch dolín, obnovovanie turistických chát. Veľmi rýchly ústup z pozícií. Keď raz ustúpite, málokedy sa dokážete vrátiť naspäť. Potom nevidíte koniec.

Ako to myslíte, že nevidíte koniec?

Ak raz povolíte rekonštrukciu, zajtra máte prístavbu. Ak máte prístavbu, máte aj novostavbu. Keď povolíte cestu... A tak ďalej.

Čiže keď je dnes člnkovanie na Štrbskom plese, zajtra môže byť na Popradskom?

Keby nejaký windsurfingový klub požiadal o surfovanie na Štrbskom plese, v dnešnej situácii už neviem, prečo by ho nemali povoliť. Keď sa tam môžu člnkovať... A to sú tie problémy – ak raz niečo povolíte, nemusí sa to skončiť.

O vás podnikatelia hovorili, že ste brzda rozvoja Vysokých Tatier. Vnímali ste to?

Ochrana prírody je brzdou pre neslušných investorov a, naopak, je motiváciou pre tých, čo rešpektujú zákon. My sme len dodržiavali zákon. To bol princíp hry. Takže podľa developerov je brzda ten, čo v prírode dodržiava zákon? Keby v minulosti brzda nebola, dnes by sme napríklad v okolí Hincových plies nemali neporušenú prírodu, ale centrum výkonnostného športu.

Prečo?

Lebo tam v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch mali stavať megastredisko pre olympijských športovcov. Nakoniec aj komunisti pochopili, že je to nezmysel.

Komunisti nakoniec Tatry dokázali chrániť, súčasní socialisti ich chrániť až tak nechcú?

Zo začiatku mali komunisti desivé plány. Dokonca v okolí Roháčov aj vybudovali cestu k Tatliakovému plesu a chceli tam lyžiarske stredisko. Neskôr pochopili mimoriadnosť Tatranského národného parku a vytvorili aj tzv. Zemanovu komisiu. Tá mala regulovať výstavbu vo Vysokých Tatrách. To čo sa deje dnes, je kobercový nálet. Stavajú a plánujú nie stovky, ale tisíce nových ubytovacích miest priamo v intraviláne Vysokých Tatier.

Existuje plán postaviť novú zjazdovku nad Štrbským plesom. Mala by ísť zo Soliska do chránenej Furkotskej doliny. V akom stave je tento nápad?

Myslím, že už je stavebné povolenie. Znamená to, že zasiahnu do najcennejších smrekovcovo- -limbových porastov, ktorých je v celých Karpatoch iba niekoľko desiatok hektárov. Strata myšlienky národného parku, ukážka charakteru a priorít ľudí, ktorí si necenia prírodu. Je to podobné, akoby chcela v New Yorku nejaká developerská spoločnosť v Central parku postaviť mrakodrapy. Predpokladám, že taká zvrátenosť tam nikomu ani nenapadne. Na rozdiel od Slovenska.

Keď raz povolia zjazdovku do Furkotskej doliny, môžu žiadať aj o zjazdovku na Patriu, ktorá bola tiež v plánoch podnikateľov?

Asi tak. Neviem, prečo by im to už nemali povoliť, keď povolia Furkotskú dolinu. My si naozaj neceníme, že Tatry sú jedinečné. To čo sa deje s Tatranským národným parkom, je už politická záležitosť. Lenže na rozdiel od súčasnosti sa aj v najhoršom komunizme našli ľudia, ktorí ústredným tajomníkom vysvetlili, prečo treba Tatry chrániť.

Je súčasná politická garnitúra schopná pochopiť, o čo ide v národných parkoch?

Každý politik pochopí až vtedy, keď je donútený. Negatívum ochrany prírody je, že sa za päťdesiat rokov nepodarilo ľuďom efektívne vysvetliť, čo to tá ochrana alebo národný park je. Keď v Spojených štátoch spomeniete národný park, všetci sa usmejú, lebo je to najpopulárnejší rezort.

Naozaj je najpopulárnejší?

Lebo každý si spomenie na medvedíka Yogiho. Walt Disney urobil pre ochranu prírody úžasnú vec, keď vymyslel kresleného Yogiho. Všetky deti vedia, že Yogi žije v národnom parku a to je územie, kde nikto nerúbe stromy, developeri nestavajú hotely, zjazdovky a ľudia sa tam chodia len pozerať na prírodu a oddychovať.

TANAP je historicky postavený ako národný park, do ktorého prídete autom a ubytujete sa...

Mnohí ľudia majú veľmi skreslenú predstavu o národnom parku. Mýlia si ho s obyčajným parkom alebo s miestom, kde sa chodia lyžovať. Preto veľmi ťažko reagujú na odbornú tému, nerozumejú. A myšlienka sa stále deformuje. Politici tomu nerozumejú dvojnásobne. Premiér možno ani nevie, čo sa deje. Keď som s ním raz bol, stisol mi ruku a povedal – držte to tam, nenechajte Tatry zastavať.

Ochranári sú v očiach mnohých ľudí radikáli, ktorí robia prieky. Prečo?

Úspech v ochrane prírody ľudia nevidia. Lebo úspech je to, čo sa nezastavia, čo sa nevyrúbe. Potľapkanie po pleci ochranár nepozná. Málokto totiž vie, čo urobil, akým tlakom odolal.

Akým tlakom?

Tatranský národný park je pre mnohých kulisa. Boli šialenci, ktorí núkali veľké peniaze do ochrany prírody za to, že by mohli pri Sliezskom dome nafúknuť obrovskú reklamnú pneu matiku, ktorú by bolo vidieť z Popradu. Alebo ľudia, čo chceli popri Ceste slobody nastavať obrovské bilbordy, lebo to niekto vyhodnotil ako mimoriadne efektívne z hľadiska reklamy. Tatry sú aj kulisou pre spoločenskú smotánku.

V akom stave je slovenská príroda dnes?

Na Slovensku v predchádzajúcom polstoročí príroda nešla do plusu, ale do mínusu. Prehráva.

Vrátite sa ešte niekedy do oblasti ochrany prírody na Slovensku?

Neviem. Pre mňa to bol príbeh na celý život, lebo stále sa k nemu myšlienkami vraciam. Hovorí sa, že človek nevstúpi dvakrát do rovnakých vôd. Druhá vec je, aká voda bude tiecť.