Jana Homolová

Už začiatkom decembra do kín zavíta film slovenského režiséra Jakuba Kronera a producentky a scenáristky Adriany Kronerovej s názvom Šťastný nový rok. Vianočná komédia plná zvratov, emócií, ale aj romantických situácií je zaujímavá predovšetkým svojím hviezdnym hereckým obsadením.

Vidieť na jednom plátne Emíliu Vášáryovú, Jiřího Bartošku, Táňu Pauhofovú, Antóniu Liškovú, Gabrielu Marcinkovú, Jána Koleníka, Zuzanu Norisovú, Jakuba Prachařa či Tomáša Maštalíra bude pre milovníkov romantiky obrovský zážitok. Film je určený hlavne pre ženy bez rozdielu veku, no tvorcovia veria, že zaujme aj mužské publikum.

„Hoci nepozerám televíziu, nemôžem povedať, že by som mal z romantických komédií vyrážky. Tento žáner si ako divák v podstate pozriem rád,“ priznal Tomáš Maštalír, ktorého sme zastihli krátko pred slávnostnou premiérou.

Opäť ste zmenili imidž. Dali ste sa ostrihať.

Už pár rokov vo všeobecnosti vyzerám aktuálne podľa toho, čo nakrúcam.

V zahraničí je veľkým trendom chudnúť či priberať kvôli úlohám alebo sa celkovo meniť a čo najviac sa pripodobniť postave, ktorú herec stvárňuje.

Áno, lenže my herci na Slovensku nemáme také možnosti ako v zahraničí. Nepripravujeme sa len na jednu rolu. Väčšinou nakrúcame viac vecí naraz, zároveň máme úlohy v divadlách a sme často v dlhodobejších projektoch. Takže aj naše „premeny“ sa hýbu v rámci možností.

Videli ste už film Šťastný nový rok?

Nájdete si v nabitom programe čas odbehnúť do kina na kvalitný film aj mimo takýchto slávnostných premiér?

Slovo odbehnúť nie je presné, pretože ja kino pre život doslova potrebujem. Ani k tomu v podstate nemám viac čo povedať. Jednoducho do kina musím chodiť pravidelne.

Vo filme ste si zahrali pracovne vyťaženého otca, ktorý všade zabúda dcéru. Ste v súkromí zábudlivý alebo si termíny radšej zapisujete do diára?

Keďže sa za deň niekoľkokrát presúvam z miesta na miesto, úprimne priznávam, že keby som si diár niekedy zabudol, bol by som úplne stratený. Mám v ňom zaznamenaný plán predstavení v divadle, potom sú tam termíny nakrúcania, iné druhy roboty a toto držať v hlave, to sa určite nedá.

Idete ruka v ruke s dobou a technológiami? Myslím to tak, či máte diár v telefóne alebo si termíny zapisujete rukou?

V tomto smere som úplne starosvetský. (Smiech.) Mám diárik, do ktorého si všetko zapisujem, a držím ho pred sebou vždy, keď si potrebujem plánovať ďalšie práce.

Producentka filmu Adriana Kronerová priznala, že vás hercov začala oslovovať do projektu vo veľkom predstihu. Chcela mať istotu, že v tomto filme bude mať tých najlepších. Váš kalendár je stále plný, v akom veľkom predstihu vás teda filmári oslovujú, keď vás chcú mať vo svojich produkciách?

Je ťažké na to odpovedať, pretože neexistuje hranica. Vždy to závisí od prípadu. Niekedy máte zhodou okolností mesiac voľno a potrebujú vás až ten nasledujúci. Inokedy zas môžete mať niečo naplánované už aj rok dopredu, takže niečo nové, hoci zaujímavé, nemôžete zobrať. Ak chcú mať producenti istotu a dostať do svojho filmu konkrétneho herca, vždy je najlepšie osloviť ho čo najskôr.

Stalo sa vám, že ste pre časovú tieseň museli odmietnuť zaujímavé ponuky, lebo ste už boli dohodnutý niekde inde?

Samozrejme, že som musel odmietnuť aj také ponuky. Týždeň má sedem dní a deň má dvadsaťštyri hodín, všetko sa stihnúť nedá. Ak toho máte veľa, nemáte šancu robiť všetko a zároveň človek už ani nechce robiť všetko.

Keďže som stály člen Slovenského národného divadla a hosťujem aj v iných divadlách, nedisponujem nikdy dlhším voľným časom, to znamená, že pri každej ďalšej práci sa hľadá prienik termínov. To však k herectvu patrí. Pokiaľ nenakrúcate monodrámu, musia vás dať dohromady s veľkým množstvom hercov, tak ako v tomto prípade.

Sú tam aj scény, v ktorých hráme všetci spolu. Skombinovať takéto scény je skutočné umenie, pretože každý herec má vlastné povinnosti a záväzky. To, že sme sa pri nakrúcaní všetci stretli, je zásluhou – alebo lepšie povedané umením – ľudí, ktorí to plánujú.

V seriáli hráte otca, vašu dcéru stvárňuje talentovaná mladá herečka Karolínka (dcéra finančníka Patrika Tkáča, pozn. red.). Ako sa s malými hercami na pľaci spolupracuje?

Je to vždy individuálne. Je rozdiel, keď je na pľaci viac detí a keď je iba jeden detský herec. Pri seriáloch, kde je denný plán hustejší a musí sa stihnúť viac obrazov než pri filme, treba dbať napríklad na to, aby deti mali dostatočné pauzy medzi nakrúcaním.

Nenadarmo majú vyučovacie hodiny 45 minút. Deti sa na dlhší čas nedokážu sústrediť. Karolínka však bola úplne výnimočná. Je veľmi komunikatívna, na svoj vek veľmi vyspelá, a čo je dôležité, práca ju bavila. Veľmi rýchlo pochopila celý mechanizmus toho, ako film vzniká, ako sa nakrúca.

Myslím, že je to veľmi životaschopné dievčatko. Na jej postavu prebiehal kasting a podľa všetkého bola zo všetkých dievčat, ktoré sa o túto rolu uchádzali, najlepšia. A čo je podstatné, vidieť to a cítiť, preto sa dá povedať, že tento výber bol naozaj šťastný.

Pokiaľ viem, tak áno. Myslím, že sa venuje scénickému tancu.&nbsp;

Ako sa vám nakrúcalo? Tvorcovia prezradili, že boli vďační najmä za počasie. Tatry boli minulý rok v marci krásne zasnežené, čo v posledných rokoch už nebýva zvykom. Zároveň sa na pľaci zišla dobrá partia a viacerí skonštatovali, že nakrúcanie prebiehalo v rodinnom duchu.

Tatry sme zažili skutočne rozprávkové, pretože boli pokryté snehom, čo bolo super. Dokonca nám tam aj pravidelne snežilo, takže atmosféra bola úžasná. Sám za seba však musím povedať, že som musel často cestovať naspäť do Bratislavy.

Ako som už spomenul, na nakrúcaní bolo nás veľa hercov, preto bol problém skĺbiť niektoré termíny. Naozaj mám v pamäti veľmi veľa cestovania do Tatier a naspäť.

Veľakrát sme sa vracali aj v noci, čo ma trošku mrzelo, pretože sme si všetci herci aj so štábom nemohli užiť hory spoločne počas nakrúcania. Keď som aj v Tatrách bol, voľného času som mal naozaj minimálne.

Našťastie sme sa tam a späť nevozili sami, ale odvoz vybavovala produkcia. To by sa naozaj nedalo zvládnuť. Spomínam si, že s Jankom Koleníkom sme asi dvakrát po skončení predstavenia v divadle nasadli do auta v Bratislave, ktoré nás zobralo do Tatier.

Niečo sme tam v noci nakrútili a nadránom sme išli späť do Bratislavy, pretože na druhý deň sme museli byť na skúške v divadle. Oveľa krajšie a príjemnejšie by to bolo, keby sme tam mohli stráviť celé nakrúcanie, ale tak či tak sme aspoň zažili atmosféru zasnežených hôr a filmári ju zachytili tiež.

Počasie nám vyšlo absolútne parádne. Veď posledné roky už Vianoce skutočne zažívame skôr na blate než na ľade. Sneh predsa len k vianočnému a novoročnému filmu patrí.

Vo filme aj lyžujete, dokonca tam máte nešťastný pád. Aký ste lyžiar?

Nikdy som nelyžoval, ale pred šiestimi rokmi som sa do lyžovania úplne zbláznil. Zhodou okolností som toho minulý rok veľa nenalyžoval, práve preto som s veľkou radosťou využil možnosť stáť pri filmovaní na svahu. Ak bol nejaký čas, párkrát som sa aj zviezol. (Úsmev.)

Spomenula som nešťastný pád vo filme. Využívate kaskadéra, keď ide o náročnejšie scény?

Závisí to od náročnosti a nebezpečenstva.

A v tomto konkrétnom prípade? Pretože to vyzeralo dosť nebezpečne...

To je dobré, že to vyzeralo nebezpečne, ale to je maximum, čo by ste ako divák o tejto scéne mali vedieť. (Smiech.)

Čo sa týka spolupráce s Kronerovcami, konkrétne s producentkou a scenáristkou Adrianou Kronerovou a režisérom Jakubom Kronerom, poznali ste sa? Robili ste v minulosti na nejakých projektoch alebo išlo o prvú spoluprácu?

S Adrianou som už v minulosti spolupracoval, takže sa poznáme. A s Jakubom som síce robil prvýkrát, ale takisto sa už dlho poznáme.

Jakub je talentovaný mladý režisér, ktorý má na konte filmy ako Love, Bratislavafilm a seriály Milenky či Kuchyňa. Ak je režisér mladší, zveríte sa do jeho rúk vždy s absolútnou dôverou alebo mu počas nakrúcania ponúkate rady?

Myslím si, že v tomto fachu uznanie a dôvera k iným v štábe a medzi tvorcami nie je daná vekom. Je jedno, koľko má režisér rokov, pre mňa ako herca je v prvom rade podstatné to, či mu môžem dôverovať, a vôbec to nezávisí od toho, či má šedivé vlasy alebo či to je mladý človek.

Potrebujem v prvom rade vedieť to, či vie, čo ide nakrúcať, či to má istým spôsobom pripravené. Takisto či drží pomyselné opraty a má celé toto vedenie pod svojou taktovkou. Vtedy to jednoducho funguje.

Darmo by mohol byť režisér v pokročilom veku, keby bol stratený v tom, čo robí, a ja ako herec by som videl, že buď nie je pripravený, alebo nevie, čo chce. To by na dôvere veľmi nepridávalo.

Kubo na tomto filme participoval od začiatku a presne vedel, čo chce nakrúcať a aký výsledok chce dosiahnuť. Celé nakrúcanie korigoval a viedol tým smerom. Nemal som absolútne žiadne pochybnosti o tom, že by nevedel, čo robí. V takom prípade, samozrejme, máte dôveru v režiséra.

Tvorcovia chceli film nakrútiť aj preto, aby sa k nemu diváci vo vianočnom období opakovane vracali. Malo ísť o novodobé Pelíšky. Aký je váš vzťah k Vianociam?

Nie, nemám ich rád najmä pre ten strašný humbug, ktorý pred týmto sviatkom vytvárame. V podstate už mesiac pred Vianocami sa ideme zblázniť. Všade je veľký zhon.

Každý sa niekam ponáhľa, pachtí a vlastne ten stres a zhon má byť príprava na sviatky pokoja... To je pre mňa celkom smiešne. Nemám rád celý ten cirkus okolo Vianoc.

Ale keď za tým zhonom zatvoríte doma dvere a odmyslíte si stres, zápchy... Ani tak pre vás nie sú Vianoce príjemným sviatkom?

Ešte ako dieťa som sa na Vianoce najmä kvôli darčekom tešil, ale odkedy som dospel, povedzme, že tento sviatok skutočne nepatrí medzi moje obľúbené.

Tomáš Maštalír v rozhovore o nakrúcaní i vianočnom zhone... Nemám rád Vianoce!

Jana Homolová

Výber pre vás

Tomáš Maštalír v rozhovore o nakrúcaní i vianočnom zhone... Nemám rád Vianoce!

Jana Homolová

Súvisiace články

Je ešte lepší! Marián Slovák sa po ťažkej chorobe vrátil do divadla: Zachránila ho jej láska!

Dano Heriban odolával ponukám televízií až 10 rokov. Prečo tak dlho váhal?

Známy neurológ prežil holokaust: Neskôr liečil aj ministra zodpovedného za transporty Židov

Výber pre vás