„Občas potrebujem byť sám a ticho. Často sa po celom dni idem ešte povoziť v aute. Je ťažké zliezť z javiska, ísť domov a ľahnúť si spať,“ hovorí úspešný herec.

Stretnutia s ním sú vždy zvláštne. Najskôr ho treba dlho presviedčať, ale potom s ním strávim príjemný čas. Márne zakaždým rozmýšľam, kde sa vzala fáma o tom, že je namyslený a nepríjemný.

V poslednom čase sa na nedostatok práce nemôžete sťažovať. Je pre vás práca ešte stále aj zábavou?

Je pravda, že nemám čas nudiť sa. Ale mňa moje povolanie nesmierne baví a mám ho rád. Neunavuje ma samotná práca, len všetky ostatné veci, ktoré treba stihnúť.

Patríte medzi tých mladých hercov, ktorí sa nemôžu sťažovať na nedostatok zaujímavých príležitostí. Ste členom SND, hráte v zaujímavých televíznych projektoch... Máte ešte nejakú métu, sen o posune niekam ďalej?

Čokoľvek na svete, čo robíte, sa vždy dá robiť lepšie. Vždy má zmysel pokúšať sa o to. Dôležité je nezastaviť sa a nepovedať si – teraz je to už dobré. Vtedy človek nielen zostane stáť, ale ide smerom späť.

Objavujú sa vo vašich plánoch do budúcnosti aj sny o zahraničnej kariére?

Momentálne mám toľko práce a takej, ktorá ma napĺňa, že by na to nebol priestor. Takéto plány si nerobím.

Aj kone sa strieľajú je jedna z úspešných
Zdroj: Andrej Balco

Aj kone sa strieľajú je jedna z úspešných inscenácií v SND, v ktorej Tomáš Maštalír hrá.

Život prináša prekvapenia a občas prichádzajú ponuky, kvôli ktorým sa oplatí nechať všetko tak.

Iste. Bavíme sa v hypotetickej rovine, ale realita je vždy o konkrétnej ponuke. Pre slovenského herca je práca v zahraničí zaujímavá vtedy, ak si môže vyskúšať iný spôsob práce, než aký pozná. Taký, aký si tu momentálne nemôžeme dovoliť, pretože naň nie sú podmienky. V súčasnosti žiadna ponuka neexistuje, takže sa touto témou vôbec nezaoberám. Žijem hlavne prácou na Slovensku, mám tu dlhodobé záväzky a tie sa nedajú ukončiť len tak. Nemôžem ich všetky stopnúť a hodiť za hlavu. Spôsobil by som problémy mnohým ľuďom.

Herectvo je povolanie, ktoré odráža osobnosť herca, každá osobná skúsenosť ho poznačí a jeho výkonom dodá iný rozmer. Cítite to na sebe?

Nech robíte čokoľvek, vždy z toho v konečnom dôsledku vyleziete vy. Všetko má váš rukopis, odtlačok. Vždy to tak je. Nemôžete potlačiť sám seba, všetko, čo zažijete, má na vás vplyv.

Máte recept na to, aby ste ako herec nespadli do nejakej šablóny, aby vás nepohltila rutina? Aby každá postava dostala, čo jej patrí?

Nemám na to recept. Ani neviem, či nejaký existuje. Divák môže vnímať herca, že zakaždým hrá inú postavu, ale stále je to on. Aj keď ľudia sú každý iný a jedinečný, máme aj rovnaké črty a vlastnosti. A to je podstata našej práce, ukázať inakosť konkrétneho človeka.

Hrávate aj ľudí, ktorí sú s vami v absolútnom protiklade.

Áno, a často sa ma potom pýtajú, čo mám spoločné s postavou, v čom sme rovnakí... Spoločné a odlišné črty s postavami nehľadám. Prvýkrát sa nad tým zamyslím, keď takú otázku dostanem.

Súdite konanie svojich postáv?

Neviem, či by mi to pomohlo. Keď súdite a urobíte to rýchlo, oberáte sa o možnosť pochopiť. A tak je to aj v normálnom živote.

Tomášovi Maštalírovi hovorí seriálovým menom.
Zdroj: TV Markíza

Michal Lánsky zo seriálu Chlapi neplačú je pozitívna postava, čestný a správny chlap.

Pri poslednom rozhovore, ktorý sme robili, sme hovorili o tom, ako ste si upratali v živote a hodnotách. Posunuli ste sa odvtedy ďalej?

Dotkli sme sa toho hneď na začiatku. Čoraz viac si uvedomujem, že ten, kto je so sebou spokojný a myslí si, že nemusí na sebe pracovať, je na zlej ceste. Dúfam, že to nie je o mne, že sa stále posúvam a budem sa aj v budúcnosti o to snažiť. A snažím sa byť v pohode. Byť sám sebou a byť šťastný. Som presvedčený, že našou najväčšou povinnosťou na tomto svete je byť šťastný. Nie je žiadny luxus snažiť sa o to. Vždy sa delíte s druhými, vaša nálada sa zakaždým odrazí aj na atmosfére v spoločnosti, v ktorej sa pohybujete. Človek, ktorý nepozná šťastie, ho nemôže sprostredkovať. Ten, kto nemá radosť, nevie ju rozdávať. Všetci to poznáme, hoci si to neradi priznáme. Ak máme zlý deň, tak si to odskáče naše okolie. Nehovorím o okamihoch, keď sa cítime šťastní, ale o základnom životnom pocite, o nastavení. To nie je len o tom, či som stále usmiaty. Ak nie ste v pohode, tak problém, ktorý by ste inak dokázali riešiť s prehľadom, vás môže úplne rozhodiť.

Mladý herec, ktorému párkrát zatlieskajú, ľahko uverí, že je slávny. A potom možno príde precitnutie. Tiež ste to preskákali?

Ja som to takto neprežíval. Od začiatku sa síce o mne píše ako o sebavedomom a namyslenom, ale ja nie som so sebou taký spokojný, aby som sa cítil úžasný a jedinečný a uveril tomu, že som niečo viac než ostatní. Nemám rád ani vyvyšovanie sa ani podceňovanie sa. Každý sme jedinečný, ale istým spôsobom sme si rovní. Nemal som obdobie, keď by som sa sám zo seba zbláznil.

Nájsť ten presný bod, keď sa ani nevyvyšujeme, ani nepodceňujeme, je dosť náročné.

Znova je to o vzťahu so samým sebou. O tom, či si potrebujeme niečo dokazovať. Ľudia často trpia pocitom nedocenenia a zrazu príde pocit, že si ich konečne všimli. Každý v živote niečo hľadáme a rôzne si to kompenzujeme.

Poďme späť do reálneho života. Ako oddychujete od práce? Už ste začali lyžiarsku sezónu?

Už dávno. Začal som lyžovaním sa na ľadovci. Každé voľno na to využijem, inak by som sa zbláznil. Niekedy je to náročné, keď vás po celodennej lyžovačke čaká 600-kilometrová cesta domov, ale stojí to za to. Je to skutočný relax. Ale ja ho dokážem nájsť aj vo chvíli pokoja. Občas potrebujem byť sám a ticho. Často sa po celom dni idem ešte povoziť v aute. Je ťažké zliezť z javiska, ísť domov a ľahnúť si spať. Máme takzvaný dojazd, treba nechať doznieť všetky emócie, vypnúť.

„Občas potrebujem byť sám a ticho. Často sa po celom dni idem ešte povoziť v aute.

Nemáte obavy, že popri veľkom pracovnom vyťažení vám súkromný život... ... uniká?

Momentálne môj život napĺňa predovšetkým práca. Sú obdobia, keď jej je viac, potom zasa menej. Nesťažujem sa, hoci niekedy by som si želal viac času pre seba.

Čo je v tomto životnom štádiu pre vás najdôležitejšie?

Byť šťastný. Mať radosť zo života a neotravovať život ostatným. Aby som na ľudí nepúšťal negatívnu energiu.

Darí sa vám to? Máte spätný ohlas, ktorý to potvrdzuje?

Nemyslel som na reakcie okolia, ale to, ako sa cítim ja. Či sa na svet dívam okamžite len negatívne, či neviním za všetko zlé automaticky okolie. Nedávno som čítal rozhovor s jedným múdrym človekom, ktorý povedal: Nie je mojou povinnosťou trápiť sa tým, čo si o mne ľudia myslia. Snažím sa neznepríjemňovať život tým, s ktorými prichádzam do kontaktu. Na to nemám právo a oni by si to nezaslúžili.

Diskusia