Ľudia neradi počúvajú, že majú niečo obetovať, šetriť.

Dlhé obdobie nám bolo dobre. Naposledy sme v Európe mali balkánsku vojnu, iba nepatrne sa nás dotkla vojna v Sýrii a následná utečenecká kríza. Spohodlneli sme, poklesla odolnosť spoločnosti. Prejavuje sa to v tom, že ľudia sa v podvedomí bránia ťažkému údelu, napríklad uskromniť sa, pomôcť niekomu. Nie sme silní a pevní. Samozrejme, je tu veľa výnimočných ľudí, ktorí to cítia inak. Vďaka za to, že sú a že nám ukazujú, že sa dá uskromniť, rozdeliť sa. Keď touto dobou prejdeme poctivo a so vztýčenou hlavou a nepokoríme sa pred niekým pre niečo, napríklad pre plyn, tak akoby spevnieme. Pevnosť dáva ľuďom istotu až nadhľad v zmysle: nerozumiem, prečo tam lietajú bomby, ale som vnútorne pevný a dokážem sa na to pozrieť z nadhľadu bez toho, aby ma to zomlelo.

A to sme tu mali hlasy, že z morálneho hľadiska sme sa mali ešte na začiatku vojny odpojiť od ruských surovín.

Ja som sa k nim pridal. Keď sused napadne iného suseda, môžete ich ohradiť alebo zasiahnuť. Nechcem povedať, že vojenskou silou, ale mali sme hneď stopnúť aspoň dodávku ropy, pretože od plynu sme boli bytostne závislí. Pokiaľ by sme to urobili razantne, v Rusku by sa možno niečo prudko zmenilo, videli by, že Západ je rozhodný. Keď razantne dáte najavo, že tadiaľ cesta nevedie, otvorí to nové možnosti riešenia problému. Mám tým na mysli aj vytvorenie priestoru na diplomatické rokovania. Európa by svetu ukázala, že je jednotná a silná. Nakoniec sa však rozhodla, že pôjde pomalšou cestou, aby sme tak veľmi neutrpeli. Lenže aj tak sme mali najvyššie ceny na svete. Amerika zarábala na LNG plyne, Ázia profituje z lacnej ruskej ropy, ktorú dostáva pod cenu, Ukrajina zarábala na tranzite a Rusko na zemnom plyne aj rope. Obrovský paradox je, že hoci Rusko dodáva do Európy iba zlomok plynu v porovnaní s minulosťou, pri vysokých cenách na ňom zarába viac, ako keď ho dodávalo naplno.

Viete načrtnúť, čo by sa dialo v Európe, keby sme išli razantnou cestou?

Museli by sme prejsť na prídelový systém. Na čerpacích staniciach by sme nemohli doplna tankovať, regulovalo by sa kúrenie, obchodné centrá by sme nemali vykúrené. Nesvietilo by sa po uliciach, Vianoce by neboli vysvietené. Ale dali by sme Rusku najavo, že nestrpíme to, čo robí, pretože už dávno nie sme v dobe vojenských výprav.

Táto zima je teda zabezpečená, vláda regulovala ceny energií. Rusku sme za plyn platili v rubľoch, ako si to žiadalo. Ale čo ďalšia zima?

Európa sa skonsolidovala, ušetrili sme na spotrebe plynu, dokázali sme si zadovážiť dostatok skvapalneného plynu. Situácia teda na prvý pohľad nie je hrozivá, ale nie je ani ružová. Môže prísť horúce leto, vtedy klimatizácie idú naplno. Nefúka vietor, veterné elektrárne nedodajú žiadnu energiu. Keď je sucho, ani vodné elektrárne nedokážu vyrobiť dostatok elektrickej energie. Ostávajú jadrové elektrárne, ale tie sa odstavujú, podobne ako uhoľné. Potom sú tu paroplynové elektrárne. Tie však potrebujú vyššie ceny elektrickej energie, aby sa im vyplatilo spaľovať drahý plyn. Ale leto môže byť aj studené a daždivé, to zase nastane iná situácia. Riziko nám hrozí vtedy, ak Čína, Japonsko, Južná Kórea budú potrebovať plyn. A tieto krajiny sú schopné preplatiť Európu. Treba rátať s napätím a rizikom, prináša to rizikové prirážky. Prirážka znamená vyššiu cenu.

Vláda nám vyslala signál: Analytik Ján Pišta hodnotí vývoj cien energií a nedostatky v pomoci. Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.