Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Prvýkrát si sa objavil na obrazovkách Jojky v&nbsp;roku 2002 a&nbsp;to je už poriadne dlhý čas.

Som v&nbsp;Jojke od úplného začiatku, čo mi dnes pripadá ako taký vzdialený sen, ale sú to veci, na ktoré človek nezabudne. Normálne to mám v&nbsp;sebe ako také video. Všetky detaily, konkurz, prvé strihanie, obliekanie, líčenie, prvá príprava na vysielanie, prvé vysielanie. Aj to, ako na nás generálny riaditeľ zabudol, pretože zaspal. (Smiech.) Takmer sme sa nestihli presunúť z&nbsp;Bratislavy do Košíc na prvé vysielanie. V&nbsp;tom čase Jojka začínala v&nbsp;Košiciach.

Keď si spomenieš na svoje moderátorské začiatky, napadlo ti, že sa staneš doslova televíznou hviezdou?

Nikdy som o&nbsp;tom nerozmýšľal. Ja som sa nejako do televízie netlačil. Bavilo ma množstvo vecí, bol som všestranný. A&nbsp;vďaka kamarátom z&nbsp;detstva som sa dostal na televízny konkurz. Aj do Jojky som sa dostal pôvodne s&nbsp;tým, že budem tvorcom motoristického magazínu. Športové autá ma veľmi bavili. Nakoniec sa to skončilo tak, že mi povedali, že budem robiť správy. Bola to náhoda.

Čo ťa na práci v&nbsp;spravodajstve najviac baví?

Musel som si uvedomiť, čo je moja úloha v&nbsp;rámci spravodajstva. Sme moderátori a&nbsp;sme akoby na tom výstupe, keď divákom odovzdávame informácie, na ktorých celý deň pracujú tímy redaktorov, vedúcich, kameramanov, postprodukcia a&nbsp;podobne. Uvedomil som si, že našou úlohou je nevnucovať ľuďom názory, ale prinášať servis a&nbsp;obsah tak, ako sa udalosti stali. A&nbsp;je už potom na divákoch, akú spätnú väzbu si z&nbsp;toho vyberú. Keď sa bavíme o&nbsp;politike, tak či sa budú hnevať alebo budú nadšení. Ale v&nbsp;podstate dokumentujeme dobu, prinášame denný servis toho, čo sa udialo. Mojou úlohou je predniesť to konzervatívnym, serióznym spôsobom bez nejakých emócií, pokiaľ nepríde vyslovene nejaká milá alebo vtipná správa, kde sa už človek nedokáže ovládať, ale aj tá ľudská reakcia sa hodí.

Má ešte moderátor po toľkých rokoch trému?

To je dobrá otázka. Už nie. Už si to užívam. Jednak preto, že sa už detailne poznáš. S&nbsp;kolegyňami vysielame vo dvojiciach. Poznáme každý detail na sebe. Nádych, výdych, intonáciu. Vieme, kedy je ten druhý v&nbsp;pohode a&nbsp;kedy nie. Každý máme nejaké problémy, sme len ľudia. Veľmi nám pomohlo obdobie, keď sme chodili s&nbsp;Jojkou vysielať správy na námestia. Tam si vtedy uvedomíš pre koho vysielaš, ako ľudia reagujú na vážnu alebo veselú správu. Posledných desať rokov si to užívam a&nbsp;robím to veľmi rád.

Predpokladám, že budeš džentlmen, ale predsa len, s&nbsp;ktorou kolegyňou sa ti pracuje najlepšie? Ktorá je tvoja srdcovka?

Zostanem džentlmen. S&nbsp;každou kolegyňou je to vysielanie trošku iné. Ale v&nbsp;každom prípade sa na seba vieme spoľahnúť a&nbsp;vieme sa podržať. Každá má iný štýl. Niektorá sa viac sústreďuje, ktorá kamera nás práve sníma, a&nbsp;niektorá zase na ten obsah. Jedna moja milá kolegyňa sa síce sem-tam nedrží textov, tak s&nbsp;ňou je to pomerne veselé aj dobrodružné, pretože nikdy neviem, ako budeme pokračovať, ale musíme to ustáť, (Smiech.) Všetky moje kolegyne sú však skúsené profesionálky. S&nbsp;každou je to zaujímavé a&nbsp;inšpirujúce. ZAMILOVANÉ FOTKY SARNOVSKÉHO A JEHO PARTNERKY V GALÉRII nižšie. MODERÁTOR MÁ ATRAKTÍVNU PRIATEĽKU

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

To je naše tajomstvo. Divák to rozhodne nikdy nespozná. (Úsmev.)

S&nbsp;tvojou prácou sa spája popularita, či už záujem médií, alebo širokej verejnosti. Zvykol si si na to?

Na to sa dá zvyknúť. Musím pochváliť ľudí, že väčšina z&nbsp;nich je taktná. Sú veľmi milí, opýtajú sa, či sa môžu odfotiť. Sú síce situácie, keď by som bol najradšej inkog­nito. Boli sme nedávno na rodinnej udalosti, na svadbe, a&nbsp;povedal som si –&nbsp;super, tu ma skoro nikto nepozná. Prekvapením večera bola kapela Kmeťoband a&nbsp;Igor Kmeťo ma spoznal. Prišiel za mnou s&nbsp;tým, že musím ísť spievať. Tak som s&nbsp;Kmeťobandom spieval a&nbsp;ešte som dostal cédečko za tanečný výkon.

Stalo sa, že ti niekto na ulici vynadal pre správy, ktoré denne prinášaš formou televíznej obrazovky?

(Smiech.) Ale jasné, že áno. Sú to aj rôzne odkazy politikom, hovoria, že všetci platíme dane. Ľudia prichádzajú s&nbsp;kritikou, ale často mi hovoria aj o&nbsp;svojich problémoch, ktoré posúvam kolegom, pretože sú to často zaujímavé príbehy. Denný život na ulici je proste tá najlepšia odpoveď na to, ako na tom sme. Ale beriem to s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;musím povedať, že ľudia chápu, že som moderátor. Skôr mi dajú vedieť svoj názor alebo námet na nejakú tému, ktorú by sme mohli spracovať.

Okrem práce v&nbsp;televízii sa venuješ aj celkom inej činnosti a&nbsp;šéfuješ marketingu futbalového klubu Spartak Trnava. Netušil som, že máš tak blízko k&nbsp;futbalu.

Vyrastal som vo futbalovom meste, v&nbsp;Prešove. Vždy som rád sledoval futbal ako fanúšik. V&nbsp;detstve som si vyskúšal všetky športy, ale v&nbsp;žiadnom som nevynikal. Ale vždy som mal veľa kamarátov vďaka tomu. Takže som pochopil, že moja úloha je byť buď dobrý fanúšik alebo možno raz manažér. Aj v&nbsp;rámci televíznej nadácie som pred pár rokmi riadil projekty, ktoré boli zamerané na šport detí a&nbsp;motiváciu k&nbsp;pohybu. Tak som sa dostal k&nbsp;sponzoringu, marketingu a&nbsp;týmto veciam. Vyvrcholením bolo v&nbsp;marci tohto roka, keď Spartak hľadal marketingového manažéra. Mne bol dlhodobo sympatický tento klub, niekoľkokrát som bol na štadióne ako divák a&nbsp;pre mňa je Trnava nielen malým Rímom, ale aj slovenským Liverpoolom. Veľmi som sa potešil spolupráci.

Riešime projekty, ktoré pripravujeme niekoľko mesiacov až rokov dopredu. S&nbsp;trénerom Michalom Gašparíkom sa navzájom inšpirujeme, píšeme si, stretávame sa a&nbsp;veci do seba začínajú krásne zapadať. Ide o&nbsp;vytváranie komunity s&nbsp;fanúšikmi, ktorá vyburcuje hráčov na ihrisku. Dnes sú to už zápasy, kam chodia rodiny s&nbsp;deťmi. A&nbsp;mne robí obrovskú radosť, že rozbiehame veľkú vec. Chceme dať veľmi významný spôsobom ženám v&nbsp;športe kredit. Podporiť ženský šport. Aj keď sa o&nbsp;tom dlho hovorí, mám pocit, že len veľmi platonicky. Preto sme sa rozhodli zorganizovať reálny ligový ženský zápas na hlavnom Štadióne Antona Malatinského, ktorý sa tam nikdy nehral. Bude to 28.&nbsp;septembra. Naším cieľom a&nbsp;snom je dostať tam dvetisíc fanúšikov. Možno myšlienka môže byť šialená, ale všetko je to o&nbsp;komunite. Podporujú nás veľmi aj samotné hráčky. Všetci veríme tejto myšlienke, pretože aj ženy v&nbsp;športe si zaslúžia rešpekt. Pripravujeme sprievodný program s&nbsp;veľkým nástupom ako hráči tímu Spartak Trnava so spartakovskou hymnou, vlajkonosičmi, ale aj množstvom milých prekvapení, ktoré sa odohrajú pred zápasom.

Nie si ten typ známeho človeka, ktorý pravidelne zapĺňa titulky. Asi je pre teba súkromie sväté a&nbsp;príliš o&nbsp;ňom hovoríš. Mám pravdu?

Je to tak. Na jednej strane je ťažké byť „suchár“. To znamená nedať navonok emócie. Na druhej strane si myslím, že každý má právo žiť súkromný život, robiť chyby, omyly, tešiť sa. Ale tešiť sa s&nbsp;tými najbližšími, ktorí ťa poznajú, pre ktorých žiješ, ktorí s&nbsp;tebou idú životom. A&nbsp;to je asi dôležitejšie ako pochváliť sa miniúspechom na sociálnych sieťach alebo zverejňovať všetky radosti a&nbsp;starosti. To negatívum je, že ľudia majú pocit, že ťa poznajú, a&nbsp;súdia ťa len preto, že si známou tvárou, a&nbsp;strácaš súkromie. A&nbsp;tým, že som na obrazovke permanentne, pre mňa je odmenou, že môžem byť ticho, a&nbsp;užívam si anonymitu. A&nbsp;sem‑tam sa to podarí. (Úsmev.)

Pred pár rokmi si však prežil presný opak. Narážam na tvoj rozvod s&nbsp;exmanželkou, ktorý sa premenil na neželaný „humbug“. Hovorí sa, že čas zahojí rany na duši. Je to aj tvoj prípad?

Čas ma posunul niekam, keď žijem spokojný život s&nbsp;mojou Kristínou. Už desať rokov. A&nbsp;viem, že je to ten správny človek, s&nbsp;ktorým sa nám podarilo zdolať rôzne prekážky, ale aj prežiť spolu mnoho zážitkov. Už sa neobzerám dozadu, čo a&nbsp;ako mohlo byť, pretože človek sa musí v&nbsp;danom čase vlastne vždy iba rozhodnúť. Či správne, zistíme časom. A&nbsp;nedá sa to zmeniť. Považujem veci, ktoré sa stali, že sa asi mali stať, a&nbsp;svojím spôsobom človeka na niečo pripravia, čo príde. Teším sa z&nbsp;toho, čo prišlo.

Urobil som hrubú čiaru a&nbsp;žijem pekný život, ktorý ma napĺňa. Možno mám viac času na veci, ktoré som si neuvedomoval v&nbsp;tom pracovnom nasadení. Že netreba byť s&nbsp;najbližšími len fyzicky, ale ich treba počúvať, riešiť s&nbsp;nimi radosti aj starosti. Byť aktívny, tráviť čas s&nbsp;najbližšími. Som rád, že si môžem s&nbsp;deťmi a&nbsp;s&nbsp;partnerkou Kristínou plánovať pekné veci. Som spokojný a&nbsp;o&nbsp;tom nepotrebujem často hovoriť. Aj toto je môj rozhovor o&nbsp;súkromí po dlhých-dlhých rokoch.

Dnes sú chalani dospelí. Akým smerom sa vydali?

Starší Kristián sa venuje manažérskej práci, má svoje projekty, má priateľku a&nbsp;je už samostatný. Žije život primeraný svojmu veku a&nbsp;som rád, že ho v&nbsp;tom môžem podporiť. Mladší Adrián teraz čerstvo zmaturoval, ide umeleckým smerom –&nbsp;film, kino, hudba. Som rád, že si s&nbsp;ním môžem vymieňať argumenty pri tvorbe rôznych vecí. A&nbsp;zároveň najlepšia vec, ktorá sa ti ako otcovi alebo rodičovi môže stať –&nbsp;že už nemusíš deti vychovávať, ale ich môžeš nechať urobiť aj chybu, pretože je to pre ne skúsenosť. Ale je fajn, že keď sa opýtajú alebo poprosia o&nbsp;nejakú radu, vtedy je ten čas, aby si povedal svoj názor. To sa človek musí naučiť. Je skvelé, že vedia sami rozhodovať, sami si vedia vytýčiť nejaké ciele, a&nbsp;viem, že sa na nich môžem spoľahnúť. Idú svojou cestou, a&nbsp;keď nastane tá chvíľa, rád ich usmerním. Sú to moje deti, ale už ich vnímam ako dospelých. Netlačím na nich a&nbsp;ani im nediktujem, akým smerom by sa mali uberať.

Už nejaký piatok máš po svojom boku milujúcu partnerku Kristínu. Všade sa píše, že je tvojou kolegyňou. Ako to teda je?

Pracuje v&nbsp;televízii, ale na inom oddelení ako ja. Pri výkone práce sa nestretávame, ona je na skladbe programu, takže plánuje vysielanie. Dlho sme sa poznali, zoznámili sme sa pred desiatimi rokmi. Istý čas sme si hovorili kolega a&nbsp;kolegyňa už počas vzťahu. (Úsmev.) Dnes sme už zasnúbení. A&nbsp;keď príde čas, urobíme si menšiu, príjemnejšiu svadbu.

Tak to si mi povedal krásnu novinku. Ako prebehli zásnuby?

Povedal by som, že tradične s&nbsp;romantickým prekvapením. Každý chlap musí v&nbsp;tej chvíli pokľaknúť a&nbsp;vysloviť tie slová so žiadosťou. Nejako to len viselo vo vzduchu. Prišli chvíle, keď si uvedomíš, že s&nbsp;tým človekom chceš žiť. Nielen že bez neho nevieš žiť, ale chceš s&nbsp;ním kráčať životom. Nie je to len priateľka a&nbsp;tvoja polovička, ale aj životná partnerka do všetkých chvíľ. Máš sa s&nbsp;kým tešiť, ale máš s&nbsp;kým aj riešiť problémy. Uvažujeme pomerne rovnako, máme rovnaké životné hodnoty. U&nbsp;nás to bolo jednoducho tak, že sme mali pomerne malé deti a&nbsp;potrebovali sme, aby sa každé to dieťa niekam prepracovalo, aby si vyriešilo svoju cestu v&nbsp;živote. Či už je to stredná škola, vysoká škola, alebo práca. Nebol čas na naše súkromie a&nbsp;teraz už čisto sebecky hovorím, že sa blíži čas, keď si môžeme dovoliť presne to, že si niekde v&nbsp;pokoji naplánujeme svadbu. Určite to nebude veľká svadba, ale možno potom zorganizujeme nejakú príjemnú záhradnú párty a&nbsp;s&nbsp;priateľmi a&nbsp;kamarátmi to oslávime.

Hovorí sa, že do roka a&nbsp;do dňa. Platí to aj u&nbsp;vás?

To platí pre mladomanželov. (Smiech.) Uvidíme.

S&nbsp;partnerkou ti do života prišli aj jej dve dcéry. Našli ste si k&nbsp;sebe cestu pomerne rýchlo alebo to trvalo dlhší čas?

Museli sme prejsť fázou spoznávania cez spoločné zážitky, prvé problémy aj riešenia. V&nbsp;konečnom dôsledku je to najkrajšiepre rodinu, že si vytvára čas pre seba. Pomedzi to si každý žije svoj život, pretože každý má rád aj svoju slobodu. A&nbsp;to sa týka aj detí. Takže vďaka tomu, že sa pomerne všetci rešpektujeme navzájom, každý si žije svoj život vo svojej komunite a&nbsp;je veľmi fajn, keď sa stretneme ako rodina vo veľkom počte, porozprávame sa, zasmejeme sa a&nbsp;podobne. Keď boli deti malinké, hľadali sme dostatočne veľké auto, aby sme to všetko naložili, lebo sme boli veľká výprava. V&nbsp;puberte je im už trápne chodiť s&nbsp;rodičmi, zažil som to tiež, takže sa počet členov napríklad na dovolenke zmenšoval. A&nbsp;teraz máme v&nbsp;podstate troch dospelých, najmladšia má pätnásť rokov.

Keďže sú už deti veľké, môžete si s&nbsp;Kristínou užívať samých seba. Ako vyzerá váš ideálny čas? Čo radi robíte?

Nie je to rozhodne postavené na peniazoch a&nbsp;na nejakých exotických dovolenkách a&nbsp;podobne. Je to presne o&nbsp;tom, že máme na seba čas. Sadnúť si na bicykle a&nbsp;ísť niekam, dať si kávičku a&nbsp;zákusok. Nie sme cyklisti športovci, ale pôžitkári. Ideme si zaplávať, len tak sa prejdeme na zmrzlinu alebo ideme niekam na návštevu. Aj vyriešime spolu povinnosti ako úrady, na ktoré nemáme čas. Keď sme bez detí, vtedy sa najviac rozprávame. (Úsmev.) Toto je také príjemné. Veľmi radi cestujeme, a&nbsp;keď je možnosť, vyrazíme do európskych miest. Ideme za zážitkami a&nbsp;hľadáme nové miesta, ktoré nás inšpirujú. A&nbsp;ja mám takú unikátnu schopnosť, že vždy, keď prekročím hranice ktoréhokoľvek štátu, napodobňujem prízvuk daného jazyka. (Smiech.)

Budúci rok osláviš okrúhlu päťdesiatku. Žiješ život s&nbsp;väčšou ľahkosťou po tom všetkom, čo ti osud nadelil? Či už to boli starosti, alebo radosti?

Ak by som to zhrnul, tak áno. Viem už rýchlejšie identifikovať problémy. Hovorí sa, že problém je len dovtedy, kým sa nevyrieši. A&nbsp;keď sa príliš dlho zaoberáš jedným problémom, ubližuješ si. Alebo ten človek si ubližuje. Moja najlepšia rada je: vyrieš problém a&nbsp;hotovo. Vytesni to, nechaj to za sebou, nevracaj sa k&nbsp;tomu, čo bolo. Daj k&nbsp;tomu jasné stanovisko, svoj postoj. Preto hovorím, že najdôležitejšie v&nbsp;živote asi každého človeka je v&nbsp;danej chvíli sa podľa svojho svedomia a&nbsp;vedomia rozhodnúť. To je asi to umenie, ktoré mi teraz aj šetrí čas, ale aj uchováva vnútornú pohodu a&nbsp;nadhľad, lebo sa príliš dlho nezdržiavam pri jednom probléme. Nie preto, že by ma nebavil, ale každý problém má nejaké riešenie. Keď niečo pokazím, opravím to, keď poviem niečo zlé, ospravedlním sa, ak niečo preženiem, uberiem, ale vždy je dôležitá komunikácia s&nbsp;ľuďmi. A&nbsp;už sa všeobecne ne­vŕtam v&nbsp;tom, kto si čo myslel.

Čo potrebuješ v&nbsp;živote, aby si bol skutočne šťastný?

Je to čas, ktorý si musím vyhradiť pre seba a&nbsp;pre svojich blízkych. Robím prácu v&nbsp;televízii a&nbsp;vo futbalovom klube, ktorá má baví, máme pomerne veľkú rodinu, ktorá si vyžaduje čas. Ale potrebujem čas na nejaké svoje aktivity, ktorým sa môžem venovať spolu s&nbsp;Kristínou. Sú iba dve veci, ktoré musím robiť úplne sám a&nbsp;veľmi pri nich relaxujem. Ak niečo dobré varím, musím byť v&nbsp;kuchyni sám. Mám trému, keď ma niekto pozoruje. A&nbsp;druhá vec je, že rád vysávam. Je to hodinový relax, keď všetko poodťahujem a&nbsp;vtedy vypnem hlavu, hučí len motor vysávača. Fantázia. (Úsmev.) ZAMILOVANÉ FOTKY SARNOVSKÉHO A JEHO PARTNERKY V GALÉRII nižšie. MODERÁTOR MÁ ATRAKTÍVNU PRIATEĽKU

Tajné zásnuby SARNOVSKÉHO: Koho požiadal moderátor o ruku? Vieme, aká bude svadba FOTO

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Tajné zásnuby SARNOVSKÉHO: Koho požiadal moderátor o ruku? Vieme, aká bude svadba FOTO

Roman Wesserle

Súvisiace články

ŠOK! Herečka Karin HAYDU je opäť single: Smutné slová o rozchode s mladším Dávidom

Karin HAYDU na fotke ako 3-ročná: Keď uvidíte v tom veku jej dcéru, zostanete ako obarení!

Juraj Loj sa predstaví v ženskej úlohe: Herec prikývol na rolu, ktorú stvárňovala Petra Vajdová

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás