Jana Homolová

Vraj ste celkom slušný zberateľ. Máte zbierku áut, bicyklov, hudobných nástrojov…

Autá mám veľmi rád, najmä tie z&nbsp;obdobia 90. rokov a&nbsp;z&nbsp;milénia. Vlastním ich asi pätnásť, ale nečakajte luxusné značky, sú to veterány. Najstaršie je z&nbsp;roku 1962 a&nbsp;nájde sa u&nbsp;mňa dokonca aj V3S. Pripomína mi naše česko-slovenské spojenie. Vlastním autá, ktoré sú pre mňa niečím výnimočné alebo majú sentimentálnu hodnotu. V&nbsp;tomto smere som napríklad pred piatimi rokmi urobil veľkú chybu.

Na internete som našiel pána, ktorý predával Mercedes 190e s&nbsp;technickým preukazom, ktorého prvým majiteľom bol Karel Gott. Bolo to veľmi zničené auto a&nbsp;pýtal si zaň päťtisíc eur. Napokon som ho nekúpil a&nbsp;dodnes to veľmi ľutujem. Bolo to predsa auto nášho zlatého slávika, maestra Karla Gotta. Toto auto by dnes malo nevyčísliteľnú duševnú hodnotu.

Kvôli autám dokonca máte vlastný autoservis.

Autá si servisujem sám, rád sa v&nbsp;nich vŕtam, testujem, zisťujem, ako fungujú, aj preto som sa minulý rok stal študentom Strojníckej fakulty Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach. Je zo mňa strojník a&nbsp;v&nbsp;tomto smere chcem byť fundovaný odborník, ktorý bude schopný mechanikovi sám navrhnúť, ako by auto upravil. Nechcem sa spoliehať len na mobil, iPad, tým človek zbytočne hlúpne. Dal som si do života novú výzvu, a&nbsp;to je štúdium. Zároveň sa chcem okrem hudby venovať aj niečomu inému, pretože si potrebujem pravidelne vyvetrať hlavu. Autá sú pre mňa únikom z&nbsp;každodennej reality.

Išlo tak trošku aj o&nbsp;stávku. Moja dcéra končí gymnázium a&nbsp;rozhoduje sa, čo ďalej. Dohodli sme sa, že keď nastúpim na vysokú školu, bude ma nasledovať. Ja som dohodu splnil, teraz je rad na nej. Chcem ju trošku motivovať, ukázať jej, že sa to dá. Má síce problém s&nbsp;matematikou ako ja, ale bol by som šťastný, keby sa rozhodla pokračovať v&nbsp;štúdiu a&nbsp;nevycestovať niekam do sveta. Prial by som si, aby s&nbsp;nami ešte chvíľu v&nbsp;Košiciach ostala.

Slovensko síce žije karanténne časy, no nedele jednoznačne patria SuperStar. Tá je jedným z&nbsp;mála programov, ktoré sa v&nbsp;čase koronavírusu nestopli. Zvažovali ste ponuku porotcu alebo ste s&nbsp;ňou hneď súhlasili?

Zvažoval som ju presne tri dni. Na všetky dôležité rozhodnutia v&nbsp;živote si nechávam tri dni, počas ktorých sa rozprávam so svojimi blízkymi, s&nbsp;kamarátmi, dám si v&nbsp;hlave všetko dokopy a&nbsp;na základe toho príde rozhodnutie, či projekt alebo prípadnú spoluprácu prijmem. SuperStar je o&nbsp;hudbe a&nbsp;speve, čo milujem. Navyše režisér Pepe Majeský (44) mi ozrejmil dôvody, prečo by ma v&nbsp;tejto šou chcel mať. A&nbsp;nešlo len o&nbsp;to, že som hudobník a&nbsp;zároveň zabávač. Chcel urobiť projekt, ktorý všetci dobre poznajú, ale inak.

A&nbsp;všade, kde sa hovorí „urobme veci inak“, som ja, lebo to vždy risknem. (Smiech.) Boli sme skvelá partia. Historicky najväčšia, päťčlenná porota, aj keď nie celkom päťčlenná, ale šesťčlenná, keďže Monika Bagárová je tehotná. Takže sme mali o&nbsp;jedného tajného porotcu viac. (Úsmev.) Vládla medzi nami veľmi dobrá atmosféra, pretože každý z&nbsp;nás vie niečo iné, je v&nbsp;tom dobrý a&nbsp;rešpektuje toho druhého. Myslím, že keď je pri takejto súťaži dobre „namiešaná“ porota, je dobrá celá súťaž. Práve porota divákov zabáva, vytvára napätie a&nbsp;dodáva projektu zmysel.

Ak nepočítam Paľa Haberu, s&nbsp;ktorým máte okrem rovnakého dátumu narodenia veľmi veľa spoločného, s&nbsp;ktorým porotcom ste si najviac sadli?

Leoš Mareš je pre mňa frajer, má veľa energie, je na svojom mieste, veľmi sa mi páči, ako funguje, obdivujem ho a&nbsp;je to pre mňa skutočná superstar. Spieva síce, ako spieva, ale všetko, čo robí, je podložené jeho láskou k&nbsp;rádiu a&nbsp;k&nbsp;ľuďom, pretože im vždy spríjemňuje deň. Upozorňujem: nerobí si z&nbsp;ľudí dobrý deň, on im robí dobrý deň už 23 rokov, čo je pre mňa neuveriteľné a&nbsp;zároveň obdivuhodné.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;kastingových kolách ste mnohým súťažiacim pomohli postúpiť vďaka klavírnemu sprievodu.

Dá sa povedať, že v&nbsp;tejto porote som plnil úlohu toho, ktorý dával šance. Mnohých to zachránilo a&nbsp;postúpili, pretože práve klavír veľakrát odbúral v&nbsp;súťažiacich trému a&nbsp;vniesol do súťaže príjemnú emóciu. Samozrejme, našli sa aj takí súťažiaci, ktorým ani klavír nepomohol…

Hudba je pre mňa zmyslom života a&nbsp;v&nbsp;tejto súvislosti rád používam výrok Marka Twaina, ktorý povedal: „Len dva dni v&nbsp;živote človeka sú dôležité, a&nbsp;to deň, keď sa narodí, a&nbsp;deň, keď zistí prečo.“ Tú šancu, ktorú spomínate, mi dal Ivan Tásler s&nbsp;pesničkou Myslím, že môže byť. Vďaka tejto príležitosti som si začal veriť. Zároveň som si uvedomil, že sa nemusím báť a&nbsp;môžem robiť veci inak. Dokonca že nemusím drieť, makať ako blázon, ale pracovať svojím tempom a&nbsp;prijímať všetko, čo mi do života príde.

Teraz sme túto šancu dali konkrétnym mladým ľuďom, ale SuperStar môže byť len jedna. Človek, ktorý súťaž vyhrá, potrebuje mať výdrž a&nbsp;musí vedieť ustáť slávu, ktorá príde. Pri tejto súťaži ma asi najviac teší to, že si vytvoríme nových konkurentov, s&nbsp;ktorými môžeme ďalej spolupracovať. O&nbsp;tom SuperStar je. Niekomu splníme sen, respektíve ho spravíme šťastným na celý život, pretože bude môcť robiť to, čo má úprimne rád.

Keby ste v začiatkoch mali možnosť takejto súťaže, prihlásili by ste sa?

Veľakrát počas SuperStar mi táto myšlienka preblesla hlavou. Asi by som do toho nešiel. Viem si predstaviť, ako sa asi cítia súťažiaci, ktorí musia pred porotou niečo zaspievať a&nbsp;my na nich pri tom zízame. (Smiech.)

Poznalo vás české publikum ešte pred štartom celej šou?

Niektorí ma poznali vďaka Richardovi Müllerovi a&nbsp;koncertom, ktoré sme v&nbsp;minulosti v&nbsp;Českej republike odohrali. Najmladšia generácia si ma, paradoxne, pamätala z&nbsp;relácie, kde hádame povolania a&nbsp;kde ako tajný hosť prišla pani prezidentka. (Smiech.) Ostal som milo prekvapený. Do šou som nastúpil ako hudobník a&nbsp;ľudia ma registrujú ako zabávača.

Martin Dejdar mi počas nakrúcania seriálu Kuchyňa povedal, že nikdy nezažil človeka ako vy. V&nbsp;spoločnosti ste ako hurikán, neriadená strela plná vtipov a&nbsp;zábavy, ktorá sa nikdy nekončí. Naozaj je to tak, že sa neviete zastaviť?

Musím povedať, že ja som bol, naopak, prekvapený z&nbsp;Martina Dejdara. On je na pľaci najskôr úplne uzavretý, ale keď príde jeho chvíľa, zahrá to, urobí obrovskú zábavu a&nbsp;potom sa opäť uzavrie. Nechápal som to a&nbsp;stále som mu vravel: „Čo robíš? Si to ty? Veď už buď sám sebou! Buď normálny!“ (Smiech.) Až neskôr som si uvedomil, že nemám hereckú potrebu šetriť svoje sily. Práve preto som každý večer odpadol vyčerpaný do postele, ale Martin na rozdiel odo mňa vládal.

Tieto vedomosti však nadobudne človek praxou. Martin je hlavne výborný kamarát a&nbsp;som úprimne rád, že som ho stretol a&nbsp;mal som možnosť s&nbsp;ním spolupracovať. Je však pravda, že aj českí členovia štábu sa na mňa počas nakrúcania SuperStar chvíľu pozerali v&nbsp;zmysle: „Co to k&nbsp;sakru je? Co je to za hocha?“ (Smiech.) Som narodený v&nbsp;znamení barana a&nbsp;je pravda, že neviem len tak sedieť a&nbsp;nič nerobiť. Aj pri samotnom oddychovaní musím niečo robiť.

Môžete mi ako ortodoxný východniar vysvetliť, prečo sa východniari v&nbsp;spoločnosti stále ospravedlňujú?

My to dokonca robíme až tak svedomito, že pri odchode často hovoríme: „Ak bolo niečo dobré, tak prepáčte!“ (Smiech.) Robíme to preto, lebo máme zhrbené chrbty. Skláňame sa pred Bratislavou, veľkým mestom, pred všetkým, čo je tu. Nemyslím si však, že to budeme robiť ešte dlho. Nechcem, aby sa ľudia takto cítili. Preto som v&nbsp;Bratislave pomerne často, ale nežijem tu. Žijem na východe.

Už len preto, že veľa dobrých východniarov robí skvelú zábavu nielen na Slovensku, ale po celom svete, môžu sa všetci ľudia z&nbsp;východného Slovenska pokojne vystrieť. Nemusia sa viac ospravedlňovať za to, že majú iný prízvuk, alebo za to, že sú jednoducho iní. Tvoríme jeden národ a&nbsp;treba si uvedomiť, že diaľnica nie je jediná spojnica medzi nami. Sme skvelý národ, ktorý poznajú vo svete či už pre hudbu, hokej, cyklistiku… My východniari sa však stále snažíme sklápať uši, lebo sme skromnejší.

Vynikajúci slovenský sochár Ján Mathé hovoril: „Pokora je hormón rastu.“ My Slováci sme všetci šikovní, takže by sme s&nbsp;rozdielmi mali navždy skončiť. Veď keď napríklad vybuchla v&nbsp;Prešove bytovka, mrzelo to celé Slovensko a&nbsp;ešte aj ľudí v&nbsp;Česku. Všetci o&nbsp;tom hovorili a&nbsp;zrazu už neexistovalo a&nbsp;ani sa neriešilo, kto je odkiaľ. Dôležité bolo, že sa to stalo nám. Preto sa musíme mať radi a&nbsp;musíme si pomáhať. A&nbsp;čím viac kritických komentárov mám na internete, tým lepšia je naša robota.

Ešte stále sa stretávate s&nbsp;kritikou? Mám pocit, že práve vďaka vám a&nbsp;Mišovi Hudákovi má celé Slovensko možnosť spoznať pravú východniarsku náturu.

S&nbsp;Mišom sme vytvorili stabilnú dvojicu, ktorá je z&nbsp;východného Slovenska. A&nbsp;slnko, ako vieme, vychádza na východe. My ideme s&nbsp;týmto slnkom a&nbsp;snažíme sa ľuďom prinášať radosť do domácností. Pevne verím, že ľudí, ktorých bavíme, neurážame a&nbsp;že robíme východnému Slovensku dobrú reklamu tak, aby sa východniari viac nemuseli pred zvyškom sveta skláňať.

Stane sa vám ešte, že vám ľudia nerozumejú?

Ak niekto nerozumie, napríklad sa to občas stane Zdenke, okamžite urobím nápravu a&nbsp;vysvetlím jej podstatu. Vo všeobecnosti si však myslím, že ak ľudia chcú, tak si rozumejú. Samozrejme, aj v&nbsp;oblasti nárečia sa snažím robiť trošku osvetu. Východniarčina má veľa rozdielov, ale to by nemalo nikomu prekážať, pokiaľ má obsah reči srdce. Aj vo východniarskom nárečí sa dajú vysloviť krásne veci. Napríklad: „Jaki ši, taki ši, hlavná vec, že tu ši.“ Dôležitý je úmysel a&nbsp;nie to, aké nárečie bolo pri tom použité. Podľa mňa je však najvyšší čas, aby sa Bratislavčania konečne naučili hovoriť po východniarky, lebo už nás tu je naozaj dosť. (Smiech.)

Aktuálna situácia spojená s&nbsp;pandémiou koronavírusu zasiahla celý svet, nevynímajúc Slovensko. Neopúšťa vás humor ani v&nbsp;takejto chvíli?

Paradoxné je, že my zabávači, sme sa dostali do situácie, keď nemusíme nikoho rozosmievať, naopak, aj my sami sa potrebujeme zasmiať. V&nbsp;podstate sa na tomto paradoxe aj na nevyspytateľnom smerovaní života smejem a&nbsp;som za to vďačný.

Prišiel som o&nbsp;slobodu pohybu a&nbsp;množstvo povinností. Na druhej strane som si uvedomil, ako rýchlo sme všetci žili svoje životy. Naše spomalenie bude mať síce následky, no osobne mám aspoň čas vyriešiť veci, ktoré som dlhodobo odkladal. Snažím sa hlavne venovať rodine, prácam okolo domu a&nbsp;cvičiť na hudobnom nástroji. Zároveň využívam tento negatívny stav na to, aby som si upratal sám v&nbsp;sebe. Našiel aj v&nbsp;tejto krízovej situácii pokoj a&nbsp;vieru, že sa všetko vyrieši a&nbsp;bude dobre. Hlavné je nestrácať nádej. Všetkým odporúčam, aby „še trimali plota“, čiže svojej rodiny, svojich známych a&nbsp;blízkych. Spoločne to zvládneme, lebo táto choroba nás všetkých urobila rovnocennými.

Tajné podnikanie: Kvôli svojej záľube sa MARIÁN ČEKOVSKÝ vrátil na univerzitu, ROZHOVOR

Jana Homolová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Tajné podnikanie: Kvôli svojej záľube sa MARIÁN ČEKOVSKÝ vrátil na univerzitu, ROZHOVOR

Jana Homolová

Súvisiace články

Marián Čekovský, Marta Kubišová i Sharon Stone prežili klinickú smrť. Prezradili, čo vtedy zažili!

PAVOL HABERA opísal špinavé praktiky v šoubiznise. Kto ho obral o peniaze a ako na to prišiel?

Superstarista Matej Koreň sa pochválil novým albumom: Pomoc si prizval z politických radov!

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás