So synčekom ste strávili takmer jedenásť dní v nemocnici. Čo tomu predchádzalo?

Začalo sa to v sobotu neskoro popoludní. Max začal byť z ničoho nič nervózny. Vtedy sme ešte netušili prečo. Pripisovala som to prerezávaniu zúbkov. Pri večernom kúpaní si však manžel všimol dva červené fľaky na brušku a okamžite ma zavolal do kúpeľne. Pripomínalo to alergickú reakciu, a tak som mu dala fenistilové kvapky, to je antihistaminikum. Reakcia však neustupovala. Naďalej bol veľmi nepokojný a o niekoľko desiatok minút sme už videli ďalšie fľaky na ramenách aj na stehnách. Zatiaľ to však nebolo nič dramatické, čakali sme, kým zaberie liek.

Čo nasledovalo potom?

Noc bola nepokojná, ale keďže sa výsyp ukrýval pod pyžamkom, netušili sme, že jeho stav sa zhoršuje. Ráno k nemu vstal manžel a takmer okamžite sa vrátil s tým, že je zle. Keď mu išiel vymeniť plienku, zistil, že už má červené celé bruško, ruky po lakte a nohy po kolená. Obliekla som sa a utekala som s ním na pohotovosť.

V tom momente ste sa určite poriadne preľakli...

Samozrejme, že som sa zľakla, ale stále to vyzeralo ako klasická alergická reakcia, hoci mi to nedávalo zmysel. Nezavádzali sme do jeho stravy žiadnu novú potravinu ani ja som ostatné dni nejedla nič, na čo by nebol zvyknutý. No bolo to čoraz horšie. Kým sme sa dostali do ambulancie, výsyp sa rapídne zhoršil. Už mal červenými fľakmi pokrytý aj celý chrbát, krk aj hlavu. Lekár nám povedal, že s týmto si neporadí, a odoslal ho do inej ambulancie. Tam podstúpil vyšetrenie, ale okrem kožnej reakcie nemal iné ťažkosti, sťažené dýchanie, opuchnuté dýchacie cesty či výsyp v ústach. Zvýšili mu dávku fenistilových kvapiek, ktoré som mu doma podala aj ja, a dostal dávku kortikosteroidov, vďaka ktorým sa mu do ôsmich hodín telíčko vyčistilo. Na miestach, kde mal predtým červené fľaky, ostali len modrinky.

To sa však horor ešte len začínal...

Presne tak. Hovorila som si, že asi to tak mizne. V živote som to na vlastné oči nevidela, ale snažila som sa zachovať si chladnú hlavu, veď ho videli dvaja lekári a ráno sme sa mali hlásiť u pediatričky. No ako hovoríte, to sa ten horor iba začínal. Večer bol opäť nepokojný a na brušku sa ukázali nové fľaky. Takmer celú noc preplakal a ráno to bolo ešte horšie ako ráno predtým. Zavolala som pediatričke, ktorá nás okamžite poslala do nemocnice. Kým sme sa vybavili na centrálnom príjme a dostali na kožné, stav sa mu rapídne zhoršil. Výsyp mu už pokrýval takmer celé telo aj tvár. Fotografia vznikla krátko po prijatí na oddelenie.

Pre Maxa to museli byť strašné chvíle. Ako reagoval?

Bol nepokojný. Ja som žihľavku nikdy nezažila, ale popŕhlila som sa a vraj je to podobný pocit – koža vás páli a svrbí. Lekári sa už od začiatku prikláňali k tejto diagnóze, ale museli vylúčiť iné ochorenia. On mal, chudáčik, drastický priebeh. Bolo to až také zlé, že sa mu zapálila koža. Na dotyk horel, hoci nemal horúčku, a strašne veľa plakal. Tá žihľavka je veľmi zvláštna choroba, nie je na jednom mieste, ale presúva sa po celom tele. Ukáže sa, zmizne a opäť sa ukáže niekde inde. Niekedy na chvíľu zmizne úplne a potom napadne doslova celé telo. Tam, kde červené fľaky ustupovali, ostávali obrovské modriny. Vyzeral, akoby som ho tĺkla bejzbalovou pálkou. Ja by som sama na seba zavolala sociálku. V utorok to bolo ešte horšie, ako keď nás prijímali. Na tele nemal takmer žiadne biele miesto. Bol skoro celý červený a zvyšok tela pokrývali tie strašidelné modriny. Ešte aj chodidlá mal zospodu celé modré.

Toto bol ten moment, keď ste cítili obrovskú bezradnosť a strach?

Áno, v nedeľu totiž pekne zareagoval na lieky. V pondelok už nie, takže v tej chvíli som absolútne netušila, čo to môže byť.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE...