Odkedy sa chodieva v zime do Tatier na dovolenky?

Už 127 rokov. Doktor Mikuláš Szontagh, ktorý založil Nový Smokovec, ako prvý skúsil ubytovať hostí aj v priebehu zimnej sezóny. Dovtedy boli Vysoké Tatry destináciou, v ktorej sa zariadenia prevádzkovali len v letnej sezóne. Hotelieri, čašníci, kuchári sa na jeseň stiahli dole do podtatranských obcí.

Vysoké Tatry boli v zime prázdne?

Áno. Napríklad Starý Smokovec bol založený už v roku 1793, ale prvé desaťročia tu v zime nikto nebol. Szontagh chcel dokázať, že chlad, zima a sneh neškodia ľudskému organizmu. Dovtedy prevládal názor, že Vysoké Tatry nie sú v zime obývateľné. On to prelomil a už 127 rokov tu fungujú zariadenia celoročne.

V lete chodili na dovolenky do Tatier už v roku 1793?

Keď vznikol Starý Smokovec, pri prameni kyselky vybudovali prvé zrubové ubytovne. Do nich chodili hostia pozvaní grófom Čákim.

Takže prví boli skôr šľachtici?

Áno. Ale prví turisti v rámci skutočného organizovaného cestovného ruchu boli v Tatrách v roku 1871, keď sa toto územie spojilo s Európou vybudovaním Košicko-bohumínskej železnice. Ľudia sa tak vo väčšom počte vedeli dostať do Popradu a odtiaľ sa s pomocou furmanov na vozoch vyviezli po prvej ceste z Popradu do Starého Smokovca. Aj vo svete je začiatok moderného cestovného ruchu spojený s tým, že An gličan Thomas Cook zorganizoval prvý vlakový zájazd Angličanov do Švajčiarska. My tiež hovoríme, že začiatky organizovaného cestovného ruchu sú spojené so železnicou, hoci už predtým tu pôsobil správca klimatických kúpeľov Johan Georg Rainer. Ten organizoval vychádzky alebo pobyty hostí, ktorí mali záujem stráviť tu pár dní. Na budúci rok je 140 rokov úmrtia Rainera.

On bol úplne prvý zakladateľ organizovaného cestovného ruchu v Tatrách?

My ho za zakladateľa považujeme, ak hovoríme o cestovnom ruchu v modernom zmysle slova. Pôsobil tu viac ako 30 rokov a jeho obdobie považujeme za zlatý vek rozvoja Smokovcov. Zaslúžil sa o vybudovanie mnohých ubytovacích zariadení.

Môžeme ich vidieť aj dnes?

Samozrejme, dodnes stojí naprík lad Vila Flóra, kde máme Tatranskú galériu. Tiež Švajčiarsky dom, staré Bellevue, prvá kamenná útulňa – známa Rainerova chata. On predbehol dianie o niekoľko desaťročí.

Kedy strávili prví ľudia v Tatrách Vianoce?

To si netrúfam povedať, ale určite vieme, že v roku 1918 český fotograf a publicista Alois Chytil zorganizoval partiu svojich priateľov a z Prahy pricestoval do Štrbského Plesa. Po skončení vojny však boli ubytovacie zariadenia, ktoré dovtedy hostili uhorskú šľachtu, zatvorené. V Štrbskom Plese bola len jedna rodina horára Havaša Horníčka, ktorý tam býval a dohliadal na prázdne budovy. Alois Chytil sa s ním dohodol a horár mu poskytol jeden z prázdnych objektov. Prišli sem aj z Liptovského Mikuláša z bývalého slovenského klubu turistov a lyžiarov a Chytil z týchto pobytov nafotil krásne zábery.

Zverejnil ich a rozbehol vianočné pobyty?

V roku 1919 v Prahe urobil výstavu fotografií, ktorá ukazovala Vysoké Tatry Čechom. Možno vtedy sa odštartovalo to, že Vysoké Tatry sa stali aj miestom vianočných a hlavne novoročných pobytov.

Vývoj v Tatrách bol vždy akoby skokovitý. Nebol prirodzený, postupný, ale odrazu sa niečo postavilo a potom zasa dlho nič, služby zostali roky na jednej úrovni. Prečo?

Bolo to naozaj skokové. Po zlatom období v 19. storočí súvisel ďalší rozvoj s výstavbou Grand hotelov v rokoch 1904 až 1906. Medzi vojnami vybudovali rôzne rekreačné zariadenia. Obrovský rozmach bol po získaní majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Vtedy sa za štyri roky vybudovalo veľmi veľa. Veď vtedy urobili aj betónovú dráhu na letisku v Poprade, tiež zosilňovaciu stanicu na Kráľovej holi, Tatry plynofi kovali. No a potom bola dlho, až do roku 1989, stavebná uzávera. Nesmeli sa stavať žiadne hotely, ale ani byty. Preto sme boli vo zvláštnej situácii, že mladá generácia Tatrancov nemala kde bývať, tak sa sťahovali tam, kde našli bývanie a prácu.

V súčasnosti je rozvoj Tatier v poriadku?

Bije sa viacero záujmov. Pred niekoľkými rokmi „uletela“ výstavba apartmánových domov. Návštevnosť rástla, investori zacítili šancu. Na niektorých miestach sa rekonštruovali bývalé staré objekty, ale na niektorých začali stavať úplne nové. Mnohé sa podarilo predať, ale potom nastalo zvláštne obdobie – keďže bol stále záujem ľudí o apartmány vo Vysokých Tatrách, tak na jednotlivých sídliskách starší obyvatelia začali predávať svoje byty. Lebo predali napríklad za dva milióny korún a rovnaký v Poprade si kúpili za 1,2 milióna. To bola konkurencia apartmánovým domom a z našich sídlisk sa stávajú polomŕtve mestá.

Vy bývate v meste Vysoké Tatry? Áno, v Dolnom Smokovci. Ako je to u vás?

V našom vchode sú z ôsmich bytov obsadené trvalo štyri. Zvyšné štyri sú takto predané.

Majitelia apartmánov v nich nie sú natrvalo, ale často ich prenajímajú. Neodvádzajú mestu daň za ubytovanie, čiže ochudobňujú mesto o príjem a robia konkurenciu hotelom. Je to problém Tatier?

Čiastočne áno, lebo každé územie má len určitú únosnosť. Postavením apartmánových objektov vznikol problém aj pre obce a mestá, lebo majú náklady – musí tam byť vybudovaná a udržiavaná cesta, musí sa odvážať odpad, musí sa tam svietiť, ale naspäť často nedostanú veľa.

Kde je chyba, prečo niekto povolil stavať tak veľa apartmánov?

Chyba bola, že sme roky nemali schválený územný plán. Keď sa prijal, prišla veterná kalamita a mesto muselo ísť od začiatku, lebo kalamita úplne zmenila charakter a vízie. Medzitým vznikli tieto nové projekty. Zdôvodňovalo sa, že ak stavebník splní všetky podmienky, samospráva mu nemala dôvod nepovoliť stavbu.

Vznikli však aj projekty, ktoré nie sú dokončené, ostali iba hrubé múry.

Markantným príkladom je v Tatranskej Lomnici Silverpark – hotel, apartmánové domy, športoviská, ktoré stavala britská spoločnosť. Prišla kríza, fi rma práce zastavila a ostali hrubé stavby. Nik nevie, či projekt dokončia.

O Štrbskom Plese sa hovorí, že je výstavná skriňa Tatier, tiež sú tam však spory...

Sú dva neuralgické body, prvým je zbúraný Helios. Ten zbúrali preto, že investor mal vybudovať nový objekt. Ale pri kríze odskočil. Čaká sa, že situáciu by zlepšil nový investor. Druhým sú apartmánové domy pri hoteli Kempinski, ktoré kritizuje veľa ľudí. Investor však povedal, že náklady na rekonštrukciu hotela Kempinski boli také veľké, že by sa mu nevrátili ani za niekoľko desiatok rokov. Ochranári naprík lad nariadili, že pod zemou museli všetky práce robiť ručne. Neviete si predstaviť, ako sa tým rekonštrukcia predražila. Pamiatkari zasa chceli zachovať čo najviac originálnych prvkov, čo znova predražilo obnovu. Keď si to chceli vykompenzovať, postavili tie domy.

Hovoríme o skupine J&amp;T, ktorá nepriamo vlastní Helios aj Kempinski.

Peter Chudý sa síce narodil v Trenčíne, ale desiatky rokov žije v Tatrách a je ako chodiaca tatranská encyklopédia.

Pokiaľ viem, boli rokovania s nemeckou spoločnosťou. Snažia sa problém riešiť, len v súčasnej kríze je problém.

Hovorí sa, že J&amp;T už ovláda celé Tatry a ľudia sa sťažujú...

Oni postupne nabaľujú na svoje aktivity ďalšie objekty. Lenže rozvoj bez silného hráča nie je možný. Kým tu nebolo J&amp;T, ľudia v Tatrách volali – zháňajte kapitál, treba sem investora. Teraz investor je. Treba jasne povedať, že rozvoj nezabezpečí podnikateľ, ktorý predáva párky. Keby ste robili anketu medzi ľuďmi, tak by vám povedali, že J&amp;T prostredníctvom spoločnosti TMR (Tatry Mountain Resorts) vytláča malých podnikateľov a najlepšie by bolo zbaviť sa tohto investora, aby prišiel iný. Ale kde je záruka, že nový investor bude robiť inak? Tým, že je to veľká spoločnosť, snaží sa nastaviť vyššiu úroveň služieb, čo sa jej darí.

Teraz sedíme v Smokovci a neďaleko nad nami je lanovka na Hrebienok. Náklady na jej rekonštrukciu stáli pred troma rokmi vyše 300 miliónov korún. Predtým lanovku vlastnili železnice a tie by na takú rekonštrukciu nikdy nemali.

Vieme sa teda na J&amp;T pozerať z dvoch pohľadov...

Samozrejme, ale jednoznačne musím zopakovať, že taký kvalitatívny nárast služieb by bez takého investora nebol možný. Vypracovali sa na najväčší subjekt cestovného ruchu na Slovensku. Teraz napríklad kúpili v Tatranskej Lomnici aj Hotel Slovakia, čomu sme radi, lebo hotel išiel dole vodou. Keď do niečoho vložia peniaze, skvalitnia to, čo treba prijať pozitívne. Napríklad v Tatranskej Lomnici na zjazdovke vybudovali umelé jazierko ako zásobovaciu nádrž na zasnežovanie, ktorá má v lete protipožiarne úlohy. Minuloročnú zimu zachránilo v Tatranskej Lomnici práve umelé zasnežovanie a podľa počtu lyžiarov toto stredisko prvýkrát po desaťročiach predbehlo Štrbské Pleso.

Za bývalého režimu chodili do Vysokých Tatier davy ľudí, potom sa návštevníci vytratili a bolo viac počuť skôr kritiku Tatier. Ako je to dnes?

Za bývalého režimu bola návštevnosť až kriticky neúnosná. Prekračovala 5 miliónov návštevníkov ročne. Na každého ubytovaného pripadalo ďalších asi päť jednodenných návštevníkov. Bývalo tu ubytovaných asi 800 000 návštevníkov a okolo 4 miliónov jednodenných návštevníkov. V súčasnosti je návštevnosť približne polovičná. Ale po roku 1989 bolo naozaj o dosť horšie, vtedy sa otvorili hranice a ľudia chceli ísť skôr do zahraničia.

Existuje štatistika, kto chodí do Tatier?

Asi 60 percent je domácich, 40 percent zahraničných návštevníkov. Zo zahraničných je najviac Čechov pred Poliakmi a návštevníkmi z Južnej Kórey. Až na ďalších miestach sú Nemci a Maďari.

Južná Kórea? Ako Ázijci objavili Vysoké Tatry?

To je výsledok spolupráce turistických agentúr krajín V4. Pri ďalekých destináciách robia spoločnú propagáciu. Napríklad Kórejčania letia do Varšavy, tam ich čaká autokar, ktorým sa prevezú cez Poľsko, Slovensko, a odlietajú z Budapešti. Trvá im to dva týždne a na svojej trase majú niekoľko zastávok. U nás sú zvyčajne v Tatrách a v Bratislave. Tento rok očakávame, že počet Kórejčanov presiahne 14-tisíc.

Rusi a Ukrajinci sa doteraz grupovali v období novoročných sviatkov, ale tento rok sa začali objavovať aj inokedy. Minulý rok sme mali ubytovaných 3-tisíc Ukrajincov, tento rok možno 6 500. Rusov je podstatne menej, niečo vyše 3-tisíc. Nie sú to z hľadiska počtov rozhodujúce údaje, ale začínajú sa vracať, čo je nádejné.

Ako vidíte budúcnosť Tatier?

Som jednoznačne optimista. Tatry určite pôjdu hore, aj keď to nebude v obrovských nárastoch. Pomaly sa bude úroveň zvyšovať a turistov bude pribúdať. V poslednom období spolupracujeme výraznejšie s Poliakmi, robili sme spolu niekoľko projektov. Snažíme sa v západnej Európe prezentovať ako jedna destinácia.

Že keď príde niekto k nám, tak mu odporúčame, aby minimálne na deň išiel do Zakopaného, čo je hodina cesty. A, naopak, Poliaci posielajú turistov k nám. Vlani sme začali propagovať Tatry spoločne. Nás je 5,3 milióna obyvateľov, a keď sa spojíme so 40 miliónovým národom, nemôžeme na tom stratiť, len získať. Preto sa začali priame lety z Gdanska a Varšavy na popradské letisko. Nebránime sa ani tomu, aby tam lietali Poliaci, ktorých si oni prevezú hneď z letiska na poľskú stranu do Zakopaného. Takto spolu by sme sa chceli predstavovať v zahraničí aj ďalej.

Hovorí sa o tuneli popod Tatry do Zakopaného. Dá sa vôbec urobiť taký projekt?

Prví s tým prišli Poliaci. Myslím si, že náklady by boli veľmi vysoké, a vždy sa musíte pozerať na to, kedy sa investícia vráti. Výrazne by sa skrátila cesta do Zakopaného, ale či by to prinieslo pozitívne efekty, to si netrúfam povedať.

Stále sú však obavy, že z Tatier bude akýsi „lunapark“, že sa všetko zastavia budovami, investori si urobia, čo chcú.

Nehrozí. Už od Rakúsko-Uhorska sa slovenské Tatry vyvíjali úplne inak ako na poľskej strane. Stále nám hovoria, že my vo Vysokých Tatrách pomaly nikoho nemáme, že aby sme sa išli pozrieť do Zakopaného, ako sa robí turizmus. Lenže vo Vysokých Tatrách je 8-tisíc ubytovacích lôžok, v celom regióne 14-tisíc, a tým myslím aj mestá Poprad, Kežmarok a okolie. V Zakopanom mestský úrad ofi ciálne priznáva 110-tisíc lôžok a ďalších 100-tisíc je načierno. My na celom Slovensku máme 150-tisíc lôžok.

Čiže jedno mesto Zakopané má viac lôžok pre turistov než Slovensko?

Áno. A to by sme chceli urobiť vo Vysokých Tatrách? Aby sme mali také davy ľudí? Keď sa stretávam s Poliakmi, tak mi koľkokrát povedia, že idú na našu stranu Tatier preto, lebo si chcú konečne oddýchnuť, prejsť sa v pokoji. My nemôžeme mať toľko ľudí ako na poľskej strane, napríklad pri morskom oku, kde už dochádza k extrémom.

Napríklad gazdovia tam zabezpečujú z Lysej Poľany prevoz turistov na vozoch s koňmi. Kôň potrebuje odpočinok, vodu, jedlo. Lenže keď bolo veľa turistov, goral naháňal koňa tak, že mu zdochol počas jazdy. Turisti si to natočili, zavesili na web a bol z toho „poprask“. Na to, aby boli u nás pomaly aj strelnice, lunaparky, však nie je slovenská časť Tatier prispôsobená.

Počul som ľudí, ktorí boli v Tatrách a povedali si, že nikdy viac, lebo sú nanič služby. Človek večer nemá kam ísť.

Mnoho reštaurácií je otvorených aj do polnoci. Zariadenia vo Vysokých Tatrách však nie sú stavané na to, aby sa v nich premieľali tisícky ľudí. Tatry sú charakteristické tým, že keď sa v lete stiahnu turisti dolu, posedia si do šiestej- siedmej na terasách, pri stánkoch a idú do ubytovacích zariadení. Ale rozhodne nie je pravda, že by nemali kam ísť.

No počul som aj takých, ktorí sa sťažovali, že je tam nuda, nie je sa kde zabaviť.

V Štrbskom Plese aj v Tatranskej Lomnici sú zariadenia, kde sa dá zabaviť, ale podľa mňa klasické diskotéky, aké ľudia poznajú v mestách, nemajú vo Vysokých Tatrách miesto. Sme predsa národný park. Diskotéky máme v Poprade, ktorý je desať kilometrov od Smokovca. Keď si niekto chce večer užiť, môže ísť do mesta. Ale Tatry sú o inom, je to horské stredisko. Na prvom stupni hodnôt je príroda, lebo práve tá sem láka ľudí.

Čo parkovné? Len čo zastanem na mestskom parkovisku, hneď ma „skásnu“.

V každej mestskej časti máme aj bezplatné parkovisko. Nie je však v centre. Treba prejsť možno kilometer peši do centra, čo je cena za to, že parkujete zadarmo. Ja keď idem do Bratislavy, v centre vždy zaplatím viac než v Tatrách. Navyše v zime je pri lyžiarskych strediskách parkovanie bezplatné. A mestské parkoviská predsa treba čistiť, odhŕňať z nich sneh, odnášať smeti – kto má na to prispieť? Obyvatelia Vysokých Tatier zo svojich daní?

Strelnice a lunaparky v Tatrách? Na to nie sme prispôsobení

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás