Slovenské veľhory denne navštívia tisíce ľudí. So strážcom prírody MIROSLAVOM BREZOVSKÝM (61) sa rozprávame aj o tom, ako sa z dovolenky v Tatrách stala módna záležitosť.

Ako ste sa ako rodák z Trnavy dostali do Vysokých Tatier?

Paradoxne, nikto z našej rodiny neinklinoval k horám, iba ja. Po gymnáziu ma, bohužiaľ, neprijali na vysnívanú lesnícku fakultu pre nedostatok miesta. V tom čase sa zarátavali plusové body, preto som sa ako mladý a nadšený človek zbalil a odišiel na trinásť mesiacov pracovať do horárne v Spišskej Magure. Ani to mi však nepomohlo, aby som mohol študovať na vysokej škole. Po základnej vojenskej službe som sa vrátil do hôr, v roku 1984 som nastúpil do vtedajšej Správy Tatranského národného parku. V tom čase bola funkcia strážcu prírody kumulovaná s prácou lesníka. Lenže nemali pre mňa voľné miesto, preto som začal po kurzoch a školeniach pracovať ako piliar, hoci som nikdy predtým nedržal v rukách pílu. V roku 1989 sa zo mňa stal technik na výskumnej stanici pre zoológov. Zúčastnil som sa na mnohých pionierskych projektoch – odchytoch a monitorovaní vlka, medveďa, kamzíka obojkami či na záchrane svišťov. Boli to krásne, aj 24-hodinové služby v tatranských dolinách, neustály kontakt s prírodou pri zbere dát. Nie raz som ostal v práci aj so spacákom s tým, že sa mi neoplatí ísť domov. Lenže postupne sa moja práca menila na sedenie za počítačom. Po pätnástich rokoch vo výskumnej stanici som objavil inzerát: Správa TANAP-u hľadala strážcu prírody. Neváhal som, a tak som sa vrátil pod tatranské holé nebo.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Čiže vaše začiatky neboli žiadna tatranská romantika.

Naopak, bola to veľmi dobrá škola života pre mestské dieťa. Hory som dovtedy poznal hlavne z turistických krúžkov. Zrazu som pracoval s motorovou pílou, bola to náročná fyzická práca. Býval som v ubytovni, musel som sa postarať sám o seba, dokonca som sa naučil aj variť. Neskôr som sa oženil, dnes bývam s rodinou v Kežmarku.

Rady strážcov prírody sa začali rozširovať začiatkom tohto tisícročia. Dnes môžu záujemcovia tento odbor dokonca študovať. Lenže spočiatku boli problémom nízke platy.

Ja som nastúpil za strážcu prírody v roku 2004, prvá veľká várka mojich kolegov prišla v roku 2003, pracujeme na území s rozlohou 740 štvorcových kilometrov. Nízke platy? Tak to je vec priorít, ako si človek nastaví potreby.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane 

Diskusia