Pri príležitosti nášho sedemdesiateho výročia vám otvárame svoj bohatý archív. Vráťte sa s nami do rokov 1998/1999, kedy sme vyspovedali napríklad Stana Dančiaka.

Je povestný tromi vecami: úžasným zmyslom pre humor, presvedčivými výhovorkami a tým, že si rád vymýšľa. Stano Dančiak, (55) rodák z Bratislavy, je naozaj veľký mystifikátor, a preto malé upozornenie: neverte všetkému, čo teraz povie. I keď – človek nikdy nevie...

Patrí k šťastnej generácii hercov. Už na Vysokej škole múzických umení prišiel do partie, ktorá vedela a chcela hrať. Bol to silný ročník a mal veľa príležitostí na sebarealizáciu. Po absolvovaní školy dostal ponuky zo všetkých divadiel. Poslednú do SND. Tú si vybral. Pôsobil na všetkých jeho scénach, na Novej scéne i v Divadle na korze. V roku 1990 sa vrátil do SND a je kmeňovým hercom Divadla P. O. Hviezdoslava. Dančiakov netradičný pohľad na svet nás inšpiroval začať netradičnou otázkou...

CHCEL SOM BYŤ VTIPNÝ

Keď sme sa naposledy stretli, mali ste hrôzu v očiach. Už ste domaľovali?

Áno, dokonca to dopadlo nad očakávanie dobre. Moja hrôza však bola opodstatnená, lebo sťahovať nábytok z jednej izby do druhej, všade neporiadok, to nie je nič pre muža.

Boli ste pri tejto významnej udalosti užitočný alebo ste siahli po výhovorke?

Bol som prospešný pri drhnutí parkiet. V Rakúsku som si kúpil špeciálnu tyč a elegantne, bez zohýnania som dielo dokonal.

To by som na vás nepovedala...

Veď ani ja. Moja manželka totiž vždy zabudne na rôzne užitočné služby a radšej si všetko urobí sama. Akéže posily na umývanie okien! Vylezie tam sama. Možno preto, že bývame na prvom poschodí, a keby aj vypadla, vrátila by sa dverami.

O tom, že ste sa zoznámili pri vašom neskorom nastúpení do lietadla, kde robila letušku, ste hovorili už viackrát. Čo by ste nám o nej ešte prezradili?

V Českých aerolíniách pracuje od svojich devätnástich rokov. Pre­šla všetkými funkciami a stala sa jednou z prvých slovenských letušiek v bývalej ČSSR. A odvtedy, ako som chcel byť pri nastupovaní vtipný, sme spolu. Mám krásne rodinné zázemie. Jedinou jej chybou je to, že nerada nakupuje, čo je u ženy dosť výnimočný jav. Z toho však logicky vyplýva, že behanie po obchodoch sa stalo mojou povinnosťou. Som rodinný zásobovač.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia