Pred pár dňami oslávil narodeniny, úctyhodných sto rokov. Niekoľko týždňov predtým dokončil KAROL STEKLÝ (100) druhú knihu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. 

Je úžasné, že v takomto veku ešte tvoríte. Na dôvažok pôsobíte ako človek v dobrej fyzickej kondícii.

Sebadisciplína a sebakontrola. Myslím si, že vďaka tomu som sa dožil sto rokov. Dôležité je vedieť rozkázať si sám sebe. Mám rád vojenský spôsob života, osvedčil sa mi. Ak si niečo naplánujem, tak konám a veci dotiahnem do konca. Som na seba prísny. Neuznávam ani záhaľku. Celý život som sa hýbal, športoval, veľmi rád som trénoval deti, mládež. Naposledy som hral futbal so svojou pravnučkou pred ôsmimi rokmi, lenže odniesla si to moja pravá noha, vyvrtol som si členok. Odvtedy chodím pomocou palice. Dnes cvičím v rámci svojich možností. Každé ráno už v posteli päťnásťkrát hýbem každou časťou tela – ruky, nohy, všetky prsty na rukách. Potom každý deň, ak to počasie dovolí, absolvujem aj hodinovú prechádzku.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Ste na seba prísny, aj čo sa týka stravy?

Presne tak. Vždy som jedával striedmo, doprajem si síce aj nezdravé jedlá, ale s mierou. A každý deň začínam štamperlíkom hruškovice. Keďže som veľa pracovne cestoval, som naučený zjesť všetko, aj slimáky či inú cudzokrajnú stravu. Vždy mi chutila talianska kuchyňa, dnes si však viac potrpím na klasickú slovenskú. Strážim si aj hmotnosť, keď cítim, že som pribral, konám, aby som sa dostal na pôvodnú váhu. Dokonca z času na čas aj moje dcéry upozorním, aby si dávali pozor na svoju hmotnosť. (Úsmev.) No keď sa ma niekto opýta na recept na dlhovekosť, hovorím, že najlepšie je pozitívne myslieť, neprechovávať k nikomu nenávisť, nezávidieť, nebyť škodoradostný. Stránim sa všetkých negatívnych vlastností. Osvedčilo sa mi to, nemám žiadnych nepriateľov.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane

Diskusia