„Situácia s doterajšou aj plánovanou výstavbou vo Vysokých Tatrách a v ich bezprostrednom podhorí nadobudla doslova obludné rozmery!“

Tieto šokujúce slová zazneli na medzinárodnej konferencii o chránených územiach v Karpatoch v maďarskom Vyšehrade. Vyslovila ich Svetlana Belova (47), riaditeľka združenia na ochranu prírody Machaon International, člena občianskej iniciatívy Milujem zelené Tatry.

Ochrane prírody a tradičnej kultúry sa rodáčka z Uralu venuje už štvrť storočia nielen na Slovensku, ale aj v krajinách strednej Európy, v Rusku i centrálnej Ázii. Hoci na vysokej škole vyštudovala ekonomiku, svoju kariéru odborníčky na inovácie v oblasti ochrany prírody odštartovala v moskovskom občianskom združení EcoCentrum Zapovedniky, kde bola spoluzakladateľkou systému environmentálnej výchovy v ruských chránených územiach. Aktívne sa podieľala na rozširovaní systému chránených území Ruskej federácie, ako expertka spolupracovala na viacerých projektoch UNESCO zameraných predovšetkým na trvalo udržateľný rozvoj regiónov s chránenými územiami a na ekoturizmus.

Za túto aktivitu ju Ministerstvo prírodných zdrojov a ekológie Ruskej federácie odmenilo Cenou ministra za úspechy v ochrane prírody. Od roku 2008 žije na Slovensku, kde sa venuje inovatívnym projektom. Za účasti umelcov navštevujúcich vidiecke regióny a dediny inšpiruje ľudí k zveľaďovaniu svojho okolia a udržaniu prírodného a kultúrneho bohatstva obcí i celých regiónov. Na konte má aj zorganizovanie viac ako tridsiatich odborných stáží pre zamestnancov ochrany prírody v najlepšie fungujúcich európskych národných parkoch a chránených územiach.

VIAC FOTOGRAFIÍ K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Majú vaše šokujúce slová o devastácii Vysokých Tatier, ktoré zazneli na medzinárodnej konferencii, reálny základ alebo boli len takým hypotetickým varovaním, čo sa raz môže v Tatrách stať?

Poznatky našej občianskej iniciatívy Milujem zelené Tatry potvrdzujú, že dnes je už približne jedna tretina ochranného pásma Tatranského národného parku v územných plánoch podtatranských obcí určená na novú výstavbu apartmánov, rodinných domov i rekreačných zariadení. Vysoké Tatry aj s bezprostredným podhorím sú dnes najväčším staveniskom na Slovensku. A to už je naozaj obludný rozmer výstavby, ktorý prekonal aj to, čo sa deje v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách.

Ako je to možné, keď štát má na ochranu tatranskej prírody dokonca špecializovanú organizáciu, ktorá by čosi také nemala pripustiť? Mám na mysli Správu Tatranského národného parku.

Na to je veľmi jednoduchá odpoveď: Správa Tatranského národného parku, ktorú financujú občania zo svojich daní, vo svojom kľúčovom, prioritnom poslaní – ochrane tatranskej prírody a krajiny – zlyhala. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, pod ktorú Správa TANAP-u patrí, dopustila, že sa až dramaticky zmenšila plocha nášho najcennejšieho prírodného územia, teda práve toho priestoru, pre ktorý Vysoké Tatry dostali štatút národného parku.

Na čo je potom štátu dobrá taká organizácia, ktorá podľa vás zlyháva na celej čiare? Nie je čas s tým niečo urobiť? Možno nastal čas na posilnenie právomocí tejto organizácie, zmenu jej štatútu...

Naozaj sa treba začať vážne zaoberať pôsobením tejto organizácie. Je najvyšší čas, aby minister životného prostredia Ján Budaj zorganizoval akýsi verejný okrúhly stôl, kde by riaditeľ Správy Tatranského národného parku verejnosti odpovedal, prečo táto organizácia tak dlhodobo nezvláda zabezpečovanie dostatočnej ochrany prírody a krajiny národného parku. Nevie urobiť jeho zonáciu ani kvalitný a dodržiavaný program starostlivosti o TANAP. Kladiem si otázku, ako je možné, že práve Správa Tatranského národného parku nebije v tejto situácii na poplach.

Keby k takému stretnutiu došlo, na aké otázky by ste chceli dostať od vedenia Správy Tatranského národného parku odpovede?

V prvom rade by sme sa jej riaditeľa pána Majka opýtali, prečo nepodávali žiadne námietky ani nepožadovali posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri zmenách územných plánov. Lebo tým vlastne dávajú developerom jasne najavo, že vedenie TANAP-u súhlasí s mohutnou plošnou zástavbou v ochrannom pásme Tatranského národného parku. Okrem iného taká rozsiahla zástavba narúša migračné koridory zvierat a aj kvôli migrácii veľkých zvierat bol predsa Tatranský národný park s ochranným pásmom zriadený.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia