Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Klinická psychologička Mgr. Petra Brandeburová, PhD., pôsobí v&nbsp;Centre Memory, n. o., v&nbsp;Bratislave. Výskumne sa venuje neurologickým ochoreniam, predovšetkým Alzheimerovej chorobe s&nbsp;dôrazom na bežný život pacientov a&nbsp;pacientok.

Vo všeobecnosti vnímame Alzheimerovu chorobu ako diagnózu, ktorá postihuje ľudí starších ako 65&nbsp;rokov. A&nbsp;čo mladí ľudia?

Alzheimerova choroba patrí do širokého spektra diagnóz, ktoré postihujú mozog. Vo všeobecnosti platí, áno, že postihuje hlavne seniorov a&nbsp;seniorky. Je však dôležité upozorniť na to, že niektoré formy postihujú aj mladších ľudí. V&nbsp;obidvoch prípadoch je dôležitý včasný záchyt. Ďalšia fáza, ktorá je takisto veľmi dôležitá, je vyhľadať odborníka, odborníčku, ktorý určí presnú diagnózu a&nbsp;formu liečby.

Podľa odbornej literatúry štatisticky je viac chorých žien ako mužov. Prečo je to tak?

Prvé vysvetlenie je veľmi jednoduché. Predlžuje sa priemerný vek, ktorého sa dožívame. A&nbsp;práve ženy v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mužmi žijú dlhšie. Ženy, a&nbsp;je to aj naša skúsenosť z&nbsp;centra, sú ochotnejšie vyhľadať lekára, lekárku, neboja a&nbsp;nehanbia sa konfrontovať s&nbsp;nepríjemnou diagnózou. Jedna z&nbsp;hypotéz je, že niektoré hormóny, napríklad estrogén, môžu ovplyvňovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby v&nbsp;negatívnom zmysle. Inou hypotézou je rozdiel v&nbsp;priebehu patologických zmien v&nbsp;mozgu. To je ďalší dôvod, prečo práve ženy sú náchylnejšie na toto ochorenie mozgu.

Vieme v&nbsp;prípade Alzheimerovej choroby „oklamať“ gény?

Doteraz jednoznačne nevieme, čo je príčinou Alzheimerovej choroby. Genetická záťaž predstavuje určité, ale malé percento. Máme síce definované genetické faktory, ktoré zvyšujú riziko ochorenia, ale nevysvetľuje to celý výskyt Alzheimerovej choroby. Chorobu môžeme akoby oklamať svojím prístupom k&nbsp;životu. Napríklad tým, aký je náš životný štýl a&nbsp;čo pre seba robíme v&nbsp;oblasti zdravia. Držiac sa výsledkov výskumov a&nbsp;našich poznatkov z&nbsp;praxe sa preto snažíme okrem podávania liekov motivovať ľudí k&nbsp;zmene životného štýlu od stravovania cez zmenu a&nbsp;intenzitu i&nbsp;formu pohybu po sociálne aktivity.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Prečo vás ako odborníčku láka práve táto téma? Práca so seniormi a&nbsp;seniorkami sa nejaví na prvý pohľad ako atraktívna.

Doktorandské štúdium som dokončila obhájením práce z&nbsp;oblasti gerontopsychologického poradenstva. Gerontopsychológia je tou časťou psychológie, ktorá sa zameriava na seniorský vek a&nbsp;jeho špecifiká. Pre mňa prináša predovšetkým rôzne pohľady a&nbsp;zistenia o&nbsp;tom, aké výzvy nás čakajú po dosiahnutí veku 65&nbsp;rokov a&nbsp;ako ich je možné dobre zvládať. Na Slovensku v&nbsp;rámci Európy sme najrýchlejšie starnúca populácia. Ľudí vo vyššom veku teda pribúda a&nbsp;podobne chorých s&nbsp;touto diagnózou. Pravdupovediac, mám na to aj osobné dôvody, prečo som si vybrala túto špecializáciu, vždy som inklinovala k&nbsp;práci s&nbsp;ľuďmi vo vyššom veku, benefitom je pre mňa sociálny kontakt s&nbsp;nimi. Tretí dôvod je taký obyčajný. (Úsmev.) Páči sa mi slovenské porekadlo ako si ustelieš, tak budeš spať. Je to pre mňa aktívna príprava v&nbsp;prípade, že aj mňa sa bude v&nbsp;neskoršom veku týkať niektorá z&nbsp;chorôb z&nbsp;neurodegeneratívneho spektra. Mám nádej, že to, čo tu teraz robíme v&nbsp;prospech liečby, raz osobne aj využijem a&nbsp;pomôže mi to.

Prečo práve na Slovensku starneme najrýchlejšie?

Máme nepomer medzi tým, koľko detí sa narodí a&nbsp;koľko ľudí zomrie. Na zreteli treba mať aj generáciu takzvaných Husákových detí. Pôrodnosť bola v&nbsp;70.&nbsp;rokoch minulého storočia oveľa vyššia ako dnes. Dnešní päťdesiatnici a&nbsp;päťdesiatničky sa blížia k&nbsp;seniorskému veku a&nbsp;práve vtedy sa objavuje Alzheimerova choroba. Druhým rizikovým aspektom v&nbsp;prípade Alzheimerovej choroby je sendvičová generácia. Žena v&nbsp;produktívnom veku je atakovaná z&nbsp;dvoch strán. Stará sa o&nbsp;rodičov v&nbsp;seniorskom veku, a&nbsp;keďže priviedla na svet deti neskoršie, čo je príznačné pre túto dobu, má na starosti aj nezaopatrených potomkov.

Je slovenské zdravotníctvo pripravené na choré Husákove deti?

Môžem hovoriť o&nbsp;svojich skúsenostiach z&nbsp;praxe. Máme regionálne rozdiely, čo sa týka dostupnosti zdravotných služieb. Závisí teda od toho, v&nbsp;ktorom regióne žijete a&nbsp;či sú tam odborníci a&nbsp;odborníčky z&nbsp;oblasti neurológie, psychiatrie, psychológie a&nbsp;iná starostlivosť. Našťastie na úrovni vzdelávania dochádza k&nbsp;zmenám. Mladá generácia lekárov a&nbsp;lekárok sa aktívne počas štúdia pripravuje prostredníctvom reformovaných osnovných programov na tieto témy. Okrem toho pozitívom je, že na slovenských pracoviskách vznikajú príležitosti pre nás klinických psychológov a&nbsp;psychologičky.

Kedy by sme mali zbystriť? Aké sú príznaky Alzheimerovej choroby?

Zabúdanie bezprostredných spomienok. Čiže čo som včera robil/robila, jedol/jedla. Výpadky postupnosti v&nbsp;činnosti, ktorú senior/seniorka predtým bez problémov vykonávali. Prechodné stavy, keď sa človek nevie zorientovať v&nbsp;priestore a&nbsp;čase. Vypadávanie slov v&nbsp;slovnej zásobe. Treba sledovať aj zmeny nálad, často je to plačlivosť, náhly hnev.

Dokáže si chorý človek subjektívne uvedomiť, že s&nbsp;ním niečo deje?

Zmeny vyvolávajú strach a&nbsp;chorí reagujú aj tak, že to zľahčujú. Je to typická reakcia, ktorá odďaľuje vyhľadanie odborníka/odborníčky. Ak senior či seniorka žije osamelo, málokedy rozpozná, že sa niečo deje so zdravím. Nie je tam iná osoba, ktorá by upozornila na zmeny. Z&nbsp;praxe viem, že práve seniori a&nbsp;seniorky, ktorí sa stretávajú v&nbsp;ľuďmi v&nbsp;podobnom veku, si najskôr všimnú zmeny súvisiace s&nbsp;chorobou. Mne sa zdá, že sa niečo s&nbsp;tebou deje –&nbsp;práve rovesníci a&nbsp;rovesníčky ich najčastejšie upozornia týmito slovami na začiatok choroby.

Žijeme v&nbsp;čase, keď sme, čo sa týka psychiatrických diagnóz, o&nbsp;čosi empatickejší ako v&nbsp;minulosti. Aké máte skúsenosti vy ako odborníčka v&nbsp;prípade Alzheimerovej choroby?

Poznáte na Slovensku verejne známu osobu, ktorá by sa otvorene priznala k&nbsp;tomu, že sa lieči na Alzheimerovu chorobu? A&nbsp;to podľa štatistík na Slovensku máme asi 70-tisíc takto chorých ľudí. V&nbsp;susednom Česku sú na tom lepšie, svedectvom toho je aj film Tancuj, Matylda, ktorý práve upozornil na túto diagnózu. U&nbsp;nás je to stigma, ktorú sme zatiaľ neprelomili. Na Slovensku máme našťastie aspoň podporné skupiny, v&nbsp;rámci ktorých sa chorí a&nbsp;ich príbuzní či príbuzné stretávajú. V&nbsp;zahraničí sú však aktívne pacientske skupiny, podieľajú sa na tvorbe dokumentov, opatrení, ktoré sa ich týkajú. Jediné, v&nbsp;čom sme sa posunuli, naša spoločnosť, je vyššia tolerancia pri úzkostných stavoch, depresívnych poruchách… Priniesla to pandémia, pretože zasiahla veľké množstvo ľudí. Boli sme izolovaní, u&nbsp;mnohých vypukli spomínané diagnózy.

V&nbsp;Centre Memory sa realizuje výskum, ktorý by pomohol práve ľuďom trpiacim Alzheimerovou chorobou.

Realizuje viacero výskumov, prinášame nové trendy do starostlivosti o&nbsp;chorých. S&nbsp;našimi českými kolegami a&nbsp;kolegyňami z&nbsp;dvoch veľkých kliník a&nbsp;so slovenskými zo Slovenskej akadémie vied a&nbsp;s&nbsp;viacerými inštitúciami v&nbsp;Banskej Bystrici aktuálne pracujeme na výskume, prostredníctvom dosiahnutých dát chceme poukázať na to, že zmenami v&nbsp;životnom štýle dokážeme zvrátiť priebehochorenia. Ide o&nbsp;stravovanie, kontrolu stresu, vhodný pohyb… Motiváciou sú pre nás práve české skúsenosti. Zvyklosti odskúšané na stovkách a&nbsp;tisíckach pacientov a&nbsp;pacientok ukazujú, že pozitívne zmeny v&nbsp;životnom štýle majú zmysel. My to teraz prenášame do slovenských podmienok. Výskum trvá deväť mesiacov, veríme, že bude pokračovať v&nbsp;ďalších fázach. Pracujeme s&nbsp;ľuďmi, ktorí si všímajú, že sa menia ich poznávacie schopnosti. Podmienkou je, aby boli mobilní, napríklad že zvládnu cvičiť.

Ako v&nbsp;praxi vyzerá tento výskum?

Ľudia, ktorí prejdú vstupným vyšetrením a&nbsp;bude možné ich zaradiť, budú napríklad intenzívne pod vedením trénera cvičiť. Inú časť čaká reštrikčná diéta. Nutričná špecialistka prehodnotí ich stravovanie a&nbsp;nastaví im nový systém. Čaká ich aj cvičenie na odbúravanie stresu. V&nbsp;tretej línii sa koná socializačné stretávanie a&nbsp;kognitívna stimulácia. Sledujeme počas výskumu napríklad metabolické ukazovatele a&nbsp;podobne.

Máte už vytvorenú cieľovú skupinu?

Áno, určitú časť, ale budeme radi, ak sa prihlásia ďalší záujemcovia a&nbsp;záujemkyne. Pozývame rovnako mužov aj ženy. Pracujeme so skupinou vo veku od 65 do 80 rokov.

Spomínali ste, že nie je pohyb ako pohyb.

Dôležitá je frekvencia a&nbsp;intenzita. Je rozdiel, či sa raz v&nbsp;týždni na 60&nbsp;minút pôjdete, obrazne povedané, zničiť do posilňovne alebo začnete pozvoľna, napríklad namiesto výťahu použijete schody. Po dovŕšení 50.&nbsp;roku života sa odporúča začať s&nbsp;malými každodennými zmenami, ktoré pri sčítaní robia veľký rozdiel.

A&nbsp;čo strava? Akú funkciu zohráva pri chorobách mozgu?

Kedysi ľudia zomierali na infekčné ochorenia. Prípadne generácie pred nami zomierali aj preto, že sa nemali čím nasýtiť. To sme zvládli vyriešiť. Ale nezvládame civilizačné ochorenia, ktoré súvisia s&nbsp;chronickým stresom. Podobne sme chorí, pretože sa prejedáme. Na svete sú identifikované geografické oblasti, ľudia, ktorí tam bývajú, sa dožívajú vysokého veku, pričom sa takmer až do smrti tešia z&nbsp;dobrého fyzického aj psychického zdravia. Záujem vedcov a&nbsp;vedkýň sa sústreďuje na to, čo títo ľudia vlastne pre to robia. Dôležitým faktorom je strava, ktorá má byť pestrá. Zákonite má pozostávať zo zeleniny, z&nbsp;ovocia, má obsahovať prospešné omega mastné kyseliny a&nbsp;podobne. Okrem toho sa zistilo, že títo ľudia žijú v&nbsp;malých komunitách s&nbsp;dobrými sociálnymi vzťahmi. Sú zapojení do komunity medzigeneračne aj rovesnícky, delia sa o&nbsp;emócie, dokonca spolu jedávajú. Prekonávanie osamelosti a&nbsp;sociálnej izolácie je aj pre toto ochorenie kľúčové. A&nbsp;našťastie v&nbsp;starostlivosti a&nbsp;podpore je toho čoraz viac, čo dokážeme osobám s&nbsp;Alzheimerovou chorobou a&nbsp;ich blízkym ponúknuť.

Starneme najrýchlejšie v Európe: Zapojíte sa do výskumu ako predísť Alzheimerovej chorobe?

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Počas jedinečnej exkurzie si môžete pozrieť aj ukážku ťažby magnezitu

Takto vyhrávala podniková dychovka dvesto metrov pod zemským povrchom

Jasmin Taty zaobstarala rodine pred Vianocami šteniatko.

Výber pre vás

Starneme najrýchlejšie v Európe: Zapojíte sa do výskumu ako predísť Alzheimerovej chorobe?

Erika Szalayová

Súvisiace články

Postrach žien: Užitočný rozhovor s docentom Smolárom o karcinóme prsníka

Choroba mu postupne berie život, ale on to nevzdal: Norbert dnes podniká a má zdravú rodinu

Spomienky 81-ročného maratónca: S vážnymi problémami bojoval s pomocou behu

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Počas jedinečnej exkurzie si môžete pozrieť aj ukážku ťažby magnezitu

Takto vyhrávala podniková dychovka dvesto metrov pod zemským povrchom

Jasmin Taty zaobstarala rodine pred Vianocami šteniatko.

Výber pre vás