Do budúcnosti hľadí s nadšením. Študoval informatiku v Bratislave na matematicko-fyzikálnej fakulte. Pochádza z Hanušoviec nad Topľou na východe Slovenska známych slávnou hanušovskou zmrzlinou od juhoslovanského prisťahovalca Redžepoviča, unikátnymi železničnými viaduktmi a sušiarňou liečivých bylín.

Prečo sa báť nakupovania cez internet a&nbsp;prečo ho mať rád?

Keď zákazník príde do kamennej predajne, dokáže si vytvoriť vlastnú mienku podľa toho, ako to tam vyzerá a&nbsp;ako k&nbsp;nemu pristupuje personál. To e-shopy nedokážu poskytnúť, ale snažia sa tieto vnemy nahradiť, aby mali ľudia čo najmenšie obavy. Zákazníci musia mať istotu, že dostanú tovar, ktorý si kúpili, v&nbsp;primeranej kvalite a&nbsp;že v&nbsp;prípade problémov ho môžu jednoducho vrátiť alebo reklamovať.

Každá technológia však môže zlyhať.

Mám čerstvý príklad z&nbsp;môjho vianočného nakupovania. V&nbsp;dvoch prípadoch som nedostal potvrdzujúci e-mail. Väčšina ľudí poslednú stránku nákupu zruší aj s&nbsp;číslom objednávky, lebo sa spoliehajú na spätný e-mail. Ja si najprv skontrolujem e-mail a&nbsp;až potom stránku zavriem. Bez potvrdenia neviem, či mi objednávka príde ani napriek tomu, že som zaplatil.

Treba si ustrážiť drobnosti. Obchod môže mať zle nastavený server odchádzajúcej pošty a&nbsp;tá nepríde. Alebo zákazník urobí drobný preklep v&nbsp;adrese a&nbsp;v&nbsp;telefónnom čísle. Málokto si tieto údaje po sebe kontroluje. Okrem zákazníka si ich musí ustrážiť aj predávajúci.

Veľa internetových obchodov vyžaduje registráciu.

Pre ľudí, ktorí nakupujú po prvý raz alebo sa nechcú registrovať, je to problém. Obchod takto často stráca zákazníka. Podľa štatistík je to približne štvrtina ľudí. V&nbsp;kamennom obchode si odo mňa predsa nikto nepýta občiansky alebo osobné údaje. Priveľa e-shopov vyžaduje priveľa osobných údajov. Myslím, že v&nbsp;dnešnej dobe stačí na spätnú väzbu esemeska alebo spätný chat.

Na to, aby vznikli internetové obchody, muselo prísť v&nbsp;prvom rade k&nbsp;pokroku v&nbsp;technológiách.

Približne do roku 2005 e-shopy na Slovensku ani veľmi nevznikali. Ľudia nemali taký jednoducho dostupný internet, v&nbsp;tom čase ešte neboli rozšírené platobné karty. Platiť sa dalo len na dobierku a&nbsp;neexistovali ani kuriérske služby. K&nbsp;dispozícii sme mali iba poštu...

Prvou lastovičkou bol napríklad e-shop Dunaj.sk na CD nosiče a&nbsp;neskôr aj knihy. Dobre rozbehnutý ho kúpila istá finančná skupina, ktorá ho nezvládla a&nbsp;skončil. Príležitosť využil v&nbsp;tom čase iný, dnes u&nbsp;nás najsilnejší, knižný obchod.

Stíhali sme za zvyškom rozvinutého sveta?

Určite áno. Kráčame zhruba rovnako ako Česko. Patríme takmer k&nbsp;špičke. E-shopy na Slovensku sú rozvinutejšie ako trebárs v&nbsp;Rakúsku.

Tam fungovala infraštruktúra a&nbsp;dostupnosť tovarov inak. Sú inak naučení. My sme zasa otvorenejší novým veciam. Niektoré medzinárodné firmy dokonca používajú slovenský trh a&nbsp;tunajšie pobočky na experimentovanie. Napríklad na moderné platby.

Slovensko je dostatočne malé a&nbsp;dostatočne progresívne. Nič vážne sa im nestane, keď sa projekt či pokus nepodarí na takom malom území s&nbsp;takým malým trhom. Ak sa podarí, môžu ho začať zavádzať aj inde. Sme pokusní králici vo&nbsp;svetových technológiách. Aj v&nbsp;e-shopoch. Ich medziročný priemerný rast je u&nbsp;nás približne 15 percent.

Niektorí ľudia majú stále obavu platiť cez internet. Fámy k&nbsp;ich odhodlaniu začať nakupovať neprispievajú. Môže byť nákup v&nbsp;e-shope nebezpečný?

Ja by som až tak nestrašil. Samozrejme, ak sa e-shop nebude správať korektne, vzťahuje sa naň prísna európska legislatíva. Ak je európsky... Ľudia sa najčastejšie boja, že nedostanú tovar. Alebo dostanú niečo iné, ako si objednali. Reklamácia v&nbsp;e-shope je zdanlivo problematickejšia ako v&nbsp;kamennom obchode.

No pre e-shopy platia prísnejšie pravidlá než pre kamenné predajne. Napríklad tovar zakúpený online môžete vrátiť bez udania dôvodu do 7 dní. Čo sa týka platieb, tak takmer všetky naše e-shopy využívajú platobné systémy renomovaných bánk. E-shopy si preto neukladajú informácie o&nbsp;platobných kartách u&nbsp;seba, a&nbsp;tak nemôžu byť zneužité.

Hlavnou výhodou <a href="https://www.lentonajlepsie.sk/kategoria/produkty/" target="_blank" rel="noopener">online nakupovania</a> je nízka cena. Hovorí sa, že Číňania dokonca dotujú dopravu, aby valcovali obchodný svet.

Na internete je slovenský obchod rovnako blízko ako čínsky. Len doprava trvá dlhšie. Deti si postupne zvykajú nakupovať cez takéto obchody. To môže byť hrozba pre lokálne e-shopy, že im tam zostanú, keď vyrastú, a&nbsp;budú cez ne nakupovať ďalej.

Nikto nemá zrátané, koľko naši ľudia nakupujú cez zahraničné internetové obchody. <a href="https://www.verteco.sk/web-eshop/" target="_blank" rel="noopener">Slovenské e-shopy</a> však môžu urobiť to isté a&nbsp;predávať do zahraničia.

Že by nám bolo Slovensko malé?

Ak niekto dokáže predávať lacnejšie ako konkurencia, má šancu. Cena, samozrejme, nie je jediný dôležitý faktor. Približne 40 percent našich úspešných obchodov rozmýšľa, ako sa dostať za hranice Slovenska. Ten, kto veľa predá, musí veľa nakúpiť. Kto veľa nakúpi, má výhodnejšiu maržu. To je dôvod, prečo chcú rozširovať svoj trh.

Prerástli už niektoré obchody naše hranice?

Dedoles.sk predáva tričká a&nbsp;darčeky po veľkej časti Európy. Gym­beam.sk predáva výživové doplnky pre športovcov. Distribuujú z&nbsp;Košíc. Odtiaľ je to cez Maďarsko len 100 kilometrov do severného Rumunska. To využili a&nbsp;ponúkajú v&nbsp;tejto oblasti doručenie do jedného dňa. Rumuni sú z&nbsp;toho príjemne prekvapení, e-shopy z&nbsp;Bukurešti toho nie sú schopné, pretože sú oveľa ďalej.

E-shopy doslova ukameňovali kamenné obchody.

To už nie je pravda. Dnes musia mať kamenné obchody internetový predaj. Na druhej strane, pôvodne veľké alebo aj menšie internetové obchody otvárajú kamenné predajne, v&nbsp;ktorých chcú vystavovať vzorky vecí.

To robím kamenným predajniam aj ja. U&nbsp;nich si tovar „ohmatám“ a&nbsp;potom si ho objednám cez internet.

Kamenné predajne s&nbsp;tým mali v&nbsp;minulosti problém. Dnes už chápu, že jedno bez druhého nebude progresívne fungovať. Dobrým príkladom u&nbsp;nás je Zajo.sk. Začínali na internete, posledné roky budujú sieť kamenných predajní pre takých, ako ste vy.

V&nbsp;kamenných predajniach ponúkajú tovar za rovnakú cenu ako na webe. Na začiatku bol e-shop vhodným doplnkom ku kamennému obchodu a&nbsp;dnes je kamenný obchod skvelým doplnkom k&nbsp;e-shopu.

Budúcnosť je v&nbsp;ich splynutí alebo to pôjde ešte ďalej?

V&nbsp;kamenných predajniach sú pokrokom samoobslužné pokladnice. Amazon kúpil sieť predajní a&nbsp;robí veľký experiment s&nbsp;obchodmi bez predavačov. Pri vstupe do priestoru si zákazníka systém naskenuje a&nbsp;identifikuje. Prihlási sa aplikáciou v&nbsp;mobile a&nbsp;potom chodí po predajni a&nbsp;vyberá tovar. Uloží si ho do tašky a&nbsp;odíde.

Systém vďaka kamerám a&nbsp;snímačom vie, čo kúpil. Stačí vyjsť z&nbsp;predajne a&nbsp;dostane notifikáciu, koľko mu stiahli z&nbsp;účtu. Amazon plánuje do roku 2021 otvoriť 3&nbsp;000 takýchto predajní.

Hádam sa to k&nbsp;nám dostane ešte skôr, keď sme pokusnými králikmi sveta. Aká bola vaša cesta k&nbsp;e-shopom?

V&nbsp;80. rokoch sa stala dôležitá vec vo svete softvérov. Objavili sa prvé osobné počítače dostupné pre masy. V&nbsp;tom čase u&nbsp;nás nič také nebolo. Prosil som uja, aby mi nejaký priniesol zo Západu. To sa nepodarilo.

Ako gymnazista som sa dostal na seminár k&nbsp;chlapcom z&nbsp;Košíc, ktorí už vedeli s&nbsp;počítačmi narábať. Po večeroch som sa niečo naučil. Keď som sa vrátil domov, povedal som rodičom, že chcem počítač a&nbsp;otec ma vzal do exkluzívneho socialistického obchodu Tuzex. Tak som sa dostal k&nbsp;prvému Atari.

Skvelá značka, na ktorej vyrástla úspešná generácia pro­gramátorov...

Máme s&nbsp;kolegami takmer rovnaké príbehy, ale každý na inom mieste.

V&nbsp;tom čase to nebola jednoduchá pomôcka pre každého. Chcelo to viac odhodlania a&nbsp;trpezlivosti.

Rozumeli sme, že niekde vo vnútri sú nejaké registre, ktoré sa programujú v&nbsp;asembleri. Samozrejme, aj my sme hrávali hry. O&nbsp;operačnom systéme s&nbsp;okienkami sme ani len nesnívali. Boli to väčšinou textové terminály s&nbsp;veľmi jednoduchou grafikou. Nič extra sa s&nbsp;tým robiť nedalo.

Existovali nejaké siete, akýsi primitívny internet. Počítač s&nbsp;počítačom sa spájali cez modem a&nbsp;telefónny kábel. Dnes má výpočtová technika spotrebnú hodnotu. Je možno promile ľudí, ktorí s&nbsp;počítačmi robia iné, ako ho len používajú.

Na matematicko-fyzikálnej fakulte prišla na svet komunita ľudí, ktorým počítače nedali pokoj. Zastihla vás tu aj revolučná zmena režimu.

Predtým niektoré technológie zo Západu nesmeli firmy vyvážať do krajín východnej Európy. V&nbsp;súčasnosti beží väčšina serverov, na ktorých fungujú aj e-shopy, na operačnom systéme Linux. Jeho predchodca bol na zozname embargovaných technológií.

Po revolúcii sme ich mali zrazu k&nbsp;dispozícii. Obmedzenia už nikto neriešil, išlo len o&nbsp;biznis. V&nbsp;tom čase sa objavili prvé kancelárske počítače. Začali ich skladať aj „družstevníci“ v&nbsp;Slušoviciach.

Počítačové šialenstvo ste dokázali využiť. Pamätáte si časy, keď žiadny internet nebol?

Myslím, že sme boli cez Viedeň skôr napojení na internet ako Praha. Zažili sme úžasnú dobu a&nbsp;stretli sme sa správna partia na správnom mieste. Podarilo sa nám získať granty.

Ja som sa dostal na univerzitu do Sheffieldu, kolegovia na iné významné školy. Vrátili sme sa nabití informáciami. Spočiatku sme chceli na škole zostať. Dekan nám odporučil, aby sme sa dali radšej na biznis. Teraz po rokoch to škole vraciame a&nbsp;učíme na nej.

Vaša firma sa volá ui42, ako Ústav informatiky, číslo dverí 42. Mali ste pri jej zakladaní predstavu, že raz budeme nakupovať cez displej?

Na škole sme o&nbsp;tom nemali šajn. Ale netrvalo dlho, aby sme pochopili, že by sa to dalo. V&nbsp;roku&nbsp;1996 sme začali programovať webové stránky a&nbsp;aplikácie pre internet.

Som jedným zo zakladateľov portálu Profesia.sk. Vedeli sme, že je to služba, ktorá má zmysel. Pustili sme sa do snehových správ, pretože v&nbsp;tom čase sme lyžovali. Programom sme dokázali textové správy premieňať na obrázkovú mapu. Zabávali sme sa.

Skúsili ste tiež e-shopy?

Vytvorili sme Bookshop.sk najmä preto, že sme sami potrebovali počítačovú literatúru. Bol hlad po informáciách. V&nbsp;tom čase neexistovali elektronické knihy.

Ak by boli, ktovie, ako dlho by ste len jednu jedinú sťahovali. Internet v&nbsp;tom čase išiel rýchlosťou, o&nbsp;ktorej by dnes používatelia povedali, že nejde vôbec.

Mali sme teda aspoň e-shop, prostredníctvom ktorého sa dali knihy objednať. Druhý e-shop sa volal Veci.sk. Vytvorili sme ho pre firmu, ktorá distribuovala CD a&nbsp;napaľovačky. Počúvali sme muziku. Keď si niekto kúpil album, vedeli sme ho šíriť... Jednoduchý formát mp3 ne­existoval. Webom sa to prakticky posielať nedalo.

Napísali ste knihu E-shop od nápadu po úspech. Má úspech?

Oslovila nás pani redaktorka z&nbsp;vydavateľstva. U&nbsp;nás taká kniha doteraz nebola. Myslel som si, že ju napíšeme spolu s&nbsp;kolegami. Nakoniec to vypálilo tak, že som ju napísal sám, ale bez kolegov by som to určite nedokázal.

Cieľom knihy je vysvetliť ľuďom, ako e-shopy fungujú, a&nbsp;obchodníkom, čo je dôležité a&nbsp;čo nie. Nie je to príliš technická a&nbsp;odborná kniha, skôr populárna. Bežný človek by z&nbsp;nej mohol získať návod, ako rozbehnúť internetový obchod.

Založiť si e-shop nie je len zábavka. Vyžaduje vziať do úvahy celý balík predpokladov, písaných a&nbsp;nepísaných pravidiel.

Hovoríme tomu použiteľnosť. Keď na stránku príde návštevník, z&nbsp;ktorého by sa mal stať zákazník, musí sa vedieť ľahko zorientovať a&nbsp;prejsť nákupným procesom. Pritom treba dodržiavať štandardy a&nbsp;odporúčania.

Za 20 rokov sa zmenili technológie. Od čias smartfónov máme maličké obrazovky a&nbsp;počítače vo vreckách. Máme internet so sebou. Dostať do takého malého prístroja prehľadne celé spektrum možností je náročná úloha.

Dôležitý pre e-shop je konverzný pomer medzi celkovým počtom návštevníkov a&nbsp;tými, ktorí aj niečo kúpia. Väčšinou sú ich tak 3 percentá podľa času a&nbsp;sezóny. To sú údaje z&nbsp;počítačov. Na smartfónoch je toto číslo ešte nižšie. Ľudia sa častejšie len pozerajú. Ale aj pri takomto pozeraní môže byť začiatok budúceho nákupu.

Až pri tretine všetkých nákupov ľudia využijú smartfón, zvyčajne vo fáze hľadania produktov a&nbsp;porovnávania ich cien. Nákup potom spravia v&nbsp;kamennej predajni alebo v&nbsp;e-shope.

Veľa webových stránok pridáva potenciálnym zákazníkom ďalšie informácie o&nbsp;tovare vo svojej ponuke. Akoby vydávali populárno-náučný časopis.

Ak chce niekto predávať tovar, ktorý nikto nepozná, nevyhne sa jeho popularizácii. Jeden z&nbsp;našich klientov začal predávať peeling z&nbsp;kávy, produkt, ktorý nikto nepoznal. Články, fotografie a&nbsp;videá umiestnené na sociálnych sieťach boli nutnosťou, ak chcel mať úspech.

Ďalšia možnosť je spojiť sa s&nbsp;vplyvnými ľuďmi, ktorí by mohli o&nbsp;produktoch rozprávať a&nbsp;propagovať ich. Ale je veľa tovarov, ktoré to vôbec nepotrebujú a&nbsp;predávajú sa samy. Napríklad značkové tenisky alebo detektívky.

Stál pri zrode internetových obchodov na Slovensku: Na toto si pri dajte pozor!

Výber pre vás