Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Začnem tak veľmi jednoducho. Ako sa máš, Eni?

Raz tak, raz tak. Ako každý človek. Chvíľu je ti fajn, potom máš problémy. Potom sa zdá, že je to všetko okej. Potom zase nie. Takže hore aj dole.

Prechádzala si náročným obdobím, ku ktorému sa dostaneme neskôr. Ako je to momentálne s&nbsp;tvojimi pracovnými príležitosťami?

Mám pocit, že ako keby nado mnou ľudia zlomili palicu, že, paradoxne, keď sa ľudia v&nbsp;zahraničí –&nbsp;teraz spomeniem napríklad Holly­wood&nbsp;– priznajú k&nbsp;problémom a&nbsp;riešia ich, idú sa liečiť zo závislosti, tam to ľudia ocenia, a&nbsp;teda im dajú ďalšiu príležitosť. Tu mám presne opačný pocit, že ťa odkopnú. Že si proste... chudera, psychicky labilná, hentaká, onaká „fetka“. Možno sa mýlim, možno nie, ale zatiaľ mám taký pocit.

Pochopila si možno po tomto období, že sa ti aj tí, ktorých si považovala za kamarátov, otočili chrbtom?

Hej, bolo ich veľa. Určite nie všetci –&nbsp;ako moji kolegovia v&nbsp;divadle Aréna, kde hrám v&nbsp;predstavení Jánošík, príbeh vraha? Tí sú skutočne fantastickí. Ale istí ľudia určite. Povedala by som, že najmä ľudia, ktorí majú pod palcom obsadzovanie do seriálov a&nbsp;rôznych projektov. Tí ma, s&nbsp;prepáčením, kopli do zadku. Ľudia ma odsudzujú, že som nejaká feťáčka, alkoholička. Ale ja mám naozaj psychické problémy. Ja nie som nejaký bezdomovec, ktorý pije čučo. Mám naozaj diagnózy. Nechcem, aby ma vnímali ako odpad. Samozrejme, neospravedlňujem sa, je to moja chyba. A&nbsp;zároveň aj nie je. Vieš, keď niekto dostane cukrovku, on za to nemôže. A&nbsp;v&nbsp;živote sa už z&nbsp;tej cukrovky nevylieči. A&nbsp;ja, keď mám F10 –&nbsp;alkoholizmus, depresiu, bipolárnu poruchu, ja sa z&nbsp;toho nikdy nedostanem. Ja to len musím udržiavať. Čiže o&nbsp;to mi ide, že nehádžte nás do odpadu. Keď máme dobre nastavenú liečbu, farmakologickú, psychoterapeutickú, vieme normálne fungovať ako každý iný.A&nbsp;ja sa skutočne liečim a&nbsp;pracujem na sebe. Nie som odpad spoločnosti.

Zrejme by ti veľmi pomohlo, keby si sa nestretávala s&nbsp;takýmto postojom k&nbsp;svojej osobe…

Určite. Ľudia ma dávajú úplne do autu, že som nepotrebná, závislá, trápna a&nbsp;neviemčo všetko. Ale to nepomôže nikomu, ani zdravému človeku. Keď aj tebe, zdravému človeku, budú rozprávať, že si, s&nbsp;prepáčením, debil, neschopný, tak ťa to seká dole.

Čo ti pomáha, keď sa cítiš zle aj na základe reakcií spoločnosti?

Veľmi veľa ľudí mi píše krásne podporné správy. Je to veľmi príjemné a&nbsp;veľmi si to vážim. Musím však povedať, že z&nbsp;toho nedokážem zaplatiť účty. A&nbsp;keď nemám prácu, je to veľmi náročné. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/spoved-podzamskej-po-lieceni-s-kamaratkou-vajdovou-ich-spaja-podobny-osud-ako-sme-si-pomahali" target="_blank">EŇA VYZERÁ VÝBORNE. NAJNOVŠIE FOTKY PRED KRÁTKO PRED NAŠÍM ROZHOVOROM V GALÉRII</a>

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Keďže tie pracovné príležitosti nie sú, pomáha ti v&nbsp;náročnej finančnej situácii rodina?

Presne tak. Pomáha mi maminka, s&nbsp;ňou bývame aj s&nbsp;dcérou. Aj brat. Či už psychicky, finančne. A&nbsp;pomáhajú mi ešte dve fantastické osoby. Jedna je veľmi známa –&nbsp;Zuzka Vačková. A&nbsp;jej aj moja kamarátka Ines Krídlová.

Si odhodlaná hľadať si prácu aj v&nbsp;inej oblasti, ako je šoubiznis? V&nbsp;minulosti si pracovala v&nbsp;obchode s&nbsp;oblečením...

Nemám problém, pretože už som v&nbsp;takej núdzi, že som si normálne klikla na <a rel="noopener" href="http://profesia.sk">profesia.sk</a> a&nbsp;hľadala som v&nbsp;ponukách. A&nbsp;bolo mi úplne jedno, o&nbsp;akú prácu pôjde. Tam je jediný problém, že tým, že moje meno a&nbsp;tvár sú známe, veľa ľudí si myslí, že to je „fake“, že to je hoax. Alebo naopak, že proste nepotrebujú mať v&nbsp;predajni alebo v&nbsp;obchode, alebo proste niekde človeka, za ktorým chodí bulvár, čo sa, bohužiaľ, deje. Ale aj tak to skúšam.Dokonca aj dnes som bola na jednom pohovore, takže uvidíme.

Obchod s&nbsp;luxusnou pánskou módou. Takže ak by ma zobrali, predávala by som krásne pánskekošele, pánske saká, opasky, nohavice.

Kto ti pomohol, keď si sa ocitla na skutočnom dne?

Moja dcéra. Ona ma zachránila pred otravou liekmi. Viem, že keby som sa znova o&nbsp;niečo snažila, strašne by som jej ublížila a&nbsp;svojím spôsobom ju zničila. Mala som vtedy taký zatemnený mozog. V&nbsp;tej chvíli ti je totiž všetko úplne jedno. Depresia nie je o&nbsp;tom, že by som cítila nejaký smútok alebo cítila inú emóciu. Depresia je o&nbsp;tom, že ti je všetko jedno. Každá emócia, či už pozitívna, alebo negatívna, má niečo v&nbsp;sebe. Keď stratíš všetky emócie a&nbsp;je ti úplne všetko jedno, nemáš žiadnu emóciu, vtedy je skutočne problém. A&nbsp;vtedy sa stávajú tie strašné veci. Takže mojím záchranným kolesom alebo majákom je moja dcéra Radka.

Pamätáš si na ten deň, keď ti doslova zachránila život?

Ono to bolo, bohužiaľ, dvakrát, ale pamätám si na to.

Čiže si sa dvakrát predávkovala liekmi, ktoré berieš pre psychické problémy?

Áno, dvakrát som sa pokúsila o&nbsp;samovraždu.

Aké boli jej slová, keď si sa vrátila do „reálneho sveta“?

Bola úžasná. Hladkala ma a&nbsp;prosila ma, nech to už nerobím. Ďakovala mi, že som tu, nebola agresívna. Bola vďačná, že som tu a&nbsp;že tu aj chcem byť. A&nbsp;dokonca aj druhýkrát. Nikdy nebola na mňa agresívna, nikdy nebola výhražná. Práve naopak. Bola vždy strašne podporná a&nbsp;za to jej budem celý život vďačná.

S&nbsp;psychickými problémami, ako sú silné depresie, bojuješ už dlhé roky. Ako to vnímala? Veď už ako dieťa videla, že niečo nie je v&nbsp;poriadku.

Musela si takisto vytrpieť. Ale tie malé deti to v&nbsp;istom zmysle až tak nevnímajú ako my dospelí. Aj keď nechcem ich podceňovať. Deti sú veľmi senzitívne a&nbsp;cítia veľa vecí. Ale ona tým, že mala podporu u&nbsp;svojho otca, s&nbsp;ktorým vychádzame do dnešného dňa veľmi dobre, hoci nežijeme spolu, bolo to pre ňu jednoduchšie. A&nbsp;takisto tá podpora išla aj zo strany mojej mamy. Uvedomujem si, že sa o&nbsp;mňa musela vždy báť, ale vedela, že keby sa niečo stalo, príde tatino, príde babka a&nbsp;mama bude OK. A&nbsp;ja budem OK.

Tento rok si absolvovala liečenia v&nbsp;psychiatrických zariadeniach. Tomu však predchádzali skutočne náročné dni nielen pre teba, ale aj pre tvojich blízkych. Čo sa stalo v&nbsp;ten deň, keď si už skutočne musela vyhľadať pomoc na klinike?

Moja dcéra zavolala policajtov aj záchranku, lebo som sa nehlásila päť dní. A&nbsp;ja neviem, či to bolo nejaké znamenie zhora, pretože po tých piatich dňoch som sa jej ohlásila a&nbsp;ona iba povedala: „Čakaj, kde si, teraz prídu po teba.“ Prišli po mňa policajti aj záchranka a&nbsp;hneď ma odviezli na psychiatriu na Antolskú, kde som prešla detoxom, ale zároveň mi zistili chorobu srdca, takže ma potom poslali do Borov, kde som 2 dni ležala. Tam mi robili rôzne vyšetrenia, nastavili lieky aj na srdce.

Mám zväčšené srdce, ktoré nedokáže fungovať úplne normálne.

Po prepustení z&nbsp;nemocnice si už putovala na liečenie?

Presne tak. Keby nebolo dcéry, asi by som tam nikdy nešla.

S&nbsp;akými pocitmi sa človek ocitne v&nbsp;zariadení, kde sa liečia rôzne závislosti?

Máš pocit, že si ako vo väzení. Sú tam jasné pravidlá. Musíš urobiť hento-tamto. Všetko proste ako na vojenčine. Ale po čase som si na to zvykla a&nbsp;zistila som, že to veľmi pomáha. Ono je pravda, že ja som potom prišla domov a&nbsp;myslela som si, že už som OK. A&nbsp;znova som sa na lieky napila alkoholu. Čiže som musela absolvovať ďalšie liečenie. Vtedy som aj mame, aj Radke povedala, že musím ísť opäť, že nie som OK. A&nbsp;už to bolo presne o&nbsp;tom, že som vedela, kde som urobila chybu. Kde som to všetko podcenila. Teraz už viem, ako s&nbsp;tým pracovať. Ako o&nbsp;tom hovoriť. Niekedy ten druhý pád na dno skutočne ukáže cestu a&nbsp;naozaj pomôže. Hovorila som si: Tu si tri mesiace niečo počúvala. Tu si tri mesiace niečo robila. A&nbsp;ty znova prídeš a&nbsp;znova padneš? Kde si? Takže šup. Znova! Mala som kombinovanú liečbu. Päť týždňov riešili moje depresie, manio­depresiu, bipolárnu a&nbsp;úzkostnú poruchu a&nbsp;päť týždňov som bola na oddelení, kde sa riešia závislosti. U&nbsp;mňa konkrétne od alkoholu a&nbsp;liekov.

Verím, že aj vďaka nášmu rozhovoru ťa ľudia viac pochopia. Na druhej strane si ho možno budú čítať aj tí, ktorí sú v&nbsp;podobnej situácii a&nbsp;majú takéto problémy. Čo by si im odkázala?

Vyhľadajte dobrého psychiatra, dobrého psychoterapeuta, a&nbsp;ak ste veriaci, choďte za kňazom. Aj oni vedia človeka veľmi posunúť tým dobrým smerom. Nehovorím, že vyslovene pomôcť, ale určite vedia posunúť.

Ty si veriaca? A&nbsp;obrátila si sa na kňaza?

Som veriaca, ale priznám sa, že som ho ešte nevyhľadala. A&nbsp;mohla som to urobiť a&nbsp;urobím to.

Keďže si veriaca, pri tých ťažkých momentoch sa rozprávaš s&nbsp;Bohom?

Áno. Upokojuje ma to. Veľakrát si poviem Otčenáš, keď mám tie strašné ranné úzkosti.

Slovenský šoubiznis je malý. Nie je žiadne tajomstvo, že problémy má aj tvoja kolegyňa Petra Vajdová, ktorá bola takisto na liečení. Si s&nbsp;ňou v&nbsp;kontakte?

Už dlhší čas nie sme v&nbsp;kontakte, ale sme veľmi dobré kamarátky. Prechádzali sme spolu podobnými vecami. Či už ona prišla za mnou, alebo ja za ňou, keď sme boli na liečení. Neviem sa momentálne s&nbsp;Petrou skontaktovať ani to nejako netlačím, lebo predpokladám, že rieši svoje problémy. Vôbec neviem, kde je, neviem, čo s&nbsp;ňou je. Čo neznamená, že mi na nej nezáleží. Práve naopak. Ja na ňu myslím každý deň.

Boli ste si teda takými bútľavými vŕbami?

Veľmi sme si pomáhali. Petra bola prvá, ktorá mi povedala –&nbsp;Eni, choď sa liečiť, máš problém. Ona bola tá, ktorá mi dohovárala v&nbsp;dobrom zmysle slova. My sme mali aj máme dobrý vzťah, ale momentálne netuším, kde je.

Nie tak dávno si bola hostkou v&nbsp;relácii K-Fun, kde si priznala šokujúcu a&nbsp;naozaj smutnú vec, že ťa v&nbsp;dávnej minulosti znásilnil muž na kúpalisku.

Nevedela o&nbsp;tom ani moja mama a&nbsp;ani dcéra. V&nbsp;tom momente som to tak cítila a&nbsp;povedala som to. Prišli však aj negatívne reakcie, že sa už neviem inak zviditeľniť a&nbsp;chcem na seba opäť upútať. Takúto vec by som si určite nevymyslela. Je to pravda, len ma mrzí, že si ľudia myslia, že to hovorím preto, že sa chcem ukázať.

Spomenula si tam, že si sa s&nbsp;tým už vyrovnala. V&nbsp;tom čase, keď si bola mladé dievča, ťa to muselo veľmi poznačiť...

Veľmi ma to poznačilo a&nbsp;predstav si, že ja som to nikomu nepovedala. Nikomu. Ani môjmu otcovi, ktorý ešte žil, mojej mame už vôbec nie, môj brat bol krpatý, mal len osem rokov, ani kamarátke. Hanbila som sa. Ja som to celé roky držala v&nbsp;sebe. Ale vyrovnala somsa tým už úplne. Asi teraz prišiel ten správny čas vysloviť to prvýkrát.

Veľký strach. Neviem, čo bude. Ale snažím sa, ako nám aj na liečení hovorili –&nbsp;ži tu a&nbsp;teraz. Prežívaj prítomný okamih. Ty nevieš, čo bude zajtra, lebo nevieš, či ti „tehlička nepadne na hlavu“. Ono sa to ľahko povie, ale my depresívni ľudia máme tú nevýhodu, že sa strašne bojíme budúcnosti. Každé ráno sa zobudíš –&nbsp;ježišmaria, čo teraz. Takže úprimne, mám obrovský strach z&nbsp;budúcnosti.

Kedy si uvedomíš, že sa skutočne oplatí žiť?

Jedine keď myslím na svoju dcéru, keď ju vidím. Keby nebolo jej, ja tu nie som a&nbsp;to ti hovorím úprimne. A&nbsp;nehanbím sa za to. Keby nebolo Radky, už nie som na tomto svete zo svojej vlastnej vôle.

Médiá ťa nejaký čas spájali s&nbsp;kolegom muzikálovým hercom Martinom Durkáčom, ktorý je o&nbsp;20&nbsp;rokov mladší a&nbsp;ktorého obvinili zo smrti svojho partnera. Môžeš teraz uviesť veci na správnu mieru.

Nie, my sme nikdy neboli pár, len sme si rozumeli ako kamaráti. Bola som mu oporou v&nbsp;tom období, keď prišiel o&nbsp;svojho priateľa. Maťko je gay. Ja mu prajem len to najlepšie v&nbsp;živote. A&nbsp;to, že sme mali fotku, ako si dávame pusu? Veď aj s&nbsp;kamoš­kou si dám pusu a&nbsp;to neznamená, že som lesba.

Veľmi málo, skoro vôbec, možno raz za čas si napíšeme. Prajem mu, aby sa očistilo jeho meno, keďže bol obvinený z&nbsp;niečoho, čo nespáchal.

Je momentálne v&nbsp;tvojom živote muž?

Nemám momentálne nikoho. Aj mi je to trošku ľúto. Prijala by som partnerskú lásku. Ako topovedia Česi tak krásne –&nbsp;„ve dvou se to táhne líp“. Ale čo príde,príde. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/spoved-podzamskej-po-lieceni-s-kamaratkou-vajdovou-ich-spaja-podobny-osud-ako-sme-si-pomahali" target="_blank">EŇA VYZERÁ VÝBORNE. NAJNOVŠIE FOTKY PRED KRÁTKO PRED NAŠÍM ROZHOVOROM V GALÉRII</a>

Spoveď PODZÁMSKEJ po liečení: S kamarátkou VAJDOVOU ich spája podobný osud! Ako sme si pomáhali

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Spoveď PODZÁMSKEJ po liečení: S kamarátkou VAJDOVOU ich spája podobný osud! Ako sme si pomáhali

Roman Wesserle

Súvisiace články

Víťazka Pečie celé Slovensko chcela byť vojačka: Timea má dnes vlastnú výrobňu dezertov! FOTO

Fanúšikovia sú pre ňu všetkým! MARIKA GOMBITOVÁ im na Vianoce pripravila niečo výnimočné

Celeste Buckingham rozpovedala svoj príbeh plný silných emócií: Chce pomôcť mladým dievčatám

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás