Spoveď majstra dabingu: Ktorú rolu závidel Deppovi a kvôli ktorej musel pribrať 14 kíl

Spoveď majstra dabingu: Král odhalil zákulisie Priateľov. Ktorú rolu závidel Deppovi?

Nebilancujem: Stano Král žije naplno súčasnosťou a namiesto bilancovania si ide radšej zabehať

Jana Homolová

O&nbsp;hercoch sa hovorieva, že pre štúdium herectva sa rozhodli preto, lebo im veľmi nešli predmety ako matematika, fyzika, chémia... O&nbsp;vás to však vôbec neplatí. Boli ste ukážkový študent, napriek tomu ste sa rozhodli stať hercom. Ako to prijali vaši rodičia? Nečakali, že z&nbsp;vás bude lekár alebo právnik?

Rodičia ani nie, skôr učitelia, profesori a&nbsp;spolužiaci, pretože som sa naozaj naplno venoval predmetom ako chémia, fyzika či matematika, popritom som však aj veľa recitoval, hral som na klavíri a&nbsp;venoval som sa literatúre. V&nbsp;každom prípade nikto nerátal s&nbsp;tým, že pôjdem študovať práve herectvo.

Pôsobili ste v&nbsp;skupine Tenor a&nbsp;popri hre na klavíri ste začali spievať. S&nbsp;odstupom času je vám bližší spev alebo herectvo?

Stále sa považujem za činoherného dramatického herca, preto si vždy najviac vychutnám ťažkú činohernú úlohu alebo zaujímavú filmovú príležitosť. Najviac som sa však objavoval v&nbsp;muzikáloch, mám za sebou dvadsať veľkých muzikálových produkcií a&nbsp;v&nbsp;tomto žánri sa cítim ako ryba vo vode, pretože okrem herectva môžem plávať aj vo svojom obľúbenom jazere, ktorým je spev.

Moderovali ste kultovú hitparádu 5xP. Ako si na toto obdobie spomínate?

Na hitparádu 5xP mám vynikajúce spomienky. Skvelý režisér Jozef Kaiser dal dokopy výborný tím a&nbsp;využil aj nástup novej slovenskej popovej generácie. Gombitová, Žbirka, Nagy, Dubasová, Grigorov, Habera vtedy leteli a&nbsp;ich filmové klipy pútali k&nbsp;televíznym obrazovkám státisíce divákov. Keď som v&nbsp;tom čase išiel po meste, hlúčiky mladých na mňa pokrikovali: „Päťkrát péé... päťkrát péé... päťkrát pééééééé!“

Často dostávate označenie nekorunovaný kráľ dabingu? Za ktorou dabingovou postavou je vám s&nbsp;odstupom času ľúto a&nbsp;rád by ste sa k&nbsp;nej ešte vrátili?

Najviac je mi ľúto za komediálnou postavou Rossa z&nbsp;Priateľov a&nbsp;Charlieho z&nbsp;Dva a&nbsp;pol chlapa. Pri týchto postavách som si nielen poriadne zadaboval – veď obidva seriály mali 250 častí –, ale predovšetkým som sa skvele zabavil. Priateľov sme napríklad dabovali tak, že sme si najprv otvorili šampanské a&nbsp;až potom sme išli dabovať.

Kým kedysi platilo, že český dabing je neporovnateľne lepší než slovenský, za posledné roky sa situácia obrátila. Čomu za to vďačíme?

Český dabing dlho kraľoval nad slovenským. Po rozdelení Česko-Slovenska však stúpla výroba slovenského dabingu o&nbsp;600 percent a&nbsp;mimoriadne sa skvalitnili všetky súčasti dabingovej práce. Dnes môže slovenský dabing českému smelo konkurovať a&nbsp;niekedy ho aj tromfne. Veľmi nás to teší.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Pravidelne prepožičiavate hlas hercom, ako je Johnny Depp alebo Tom Cruise. Povedali ste si pri dabovaní niektorého z&nbsp;ich filmov, že by ste v&nbsp;ňom rád hrali vy?

Určite áno. Pri Cruisovi sa mi páčil jeho Stauffenberg vo filme Valkýra, ale najradšej by som bral jeho rolu v&nbsp;psychologickom filme Vanilkové nebo. Pri sledovaní Deppa som mu najviac závidel, ako sa vybláznil v&nbsp;postave piráta Jacka Sparrowa v&nbsp;sérii Piráti Karibiku. Takto sa vyšantiť je vždy odmena pre každého herca.

S&nbsp;Davidom Schwimmerom alias Rosom z&nbsp;Priateľov, ktorému ste prepožičali hlas, ste sa v&nbsp;Bratislave takmer stretli. Prečo sa to napokon nestalo?

Televízia Markíza sa rozhodla pozvať do Telerána Rossa, Davida Schwimmera, a&nbsp;mňa ako jeho slovenský hlas. Prišlo aj k&nbsp;predbežnej dohode, pretože Davidovi sa ten nápad veľmi páčil. Zatrhla to však jeho producentka, pretože David vtedy nakrúcal v&nbsp;Bratislave film Uprising a&nbsp;všetky mediálne výstupy museli byť viazané iba na tento film. A&nbsp;tak zo stretnutia napokon zišlo, čo ma veľmi mrzelo a&nbsp;verím, že aj Schwimmera – veď sa mohol stretnúť s&nbsp;hercom, ktorý ho nadaboval najlepšie zo všetkých svetových verzií!

Venujete sa aj dabingovej réžii. Pracovné podmienky v&nbsp;dabingu sa pre koronu zrejme museli trošku zmeniť. Ako toto obdobie celkovo zasiahlo do vašej práce?

V&nbsp;dabingu v&nbsp;tomto čase pre koronu nahrávame každého herca sólo do samostatnej zvukovej stopy. Nahrávanie sa tým predlžuje, ale zasa na druhej strane sa môžeme viac a&nbsp;precíznejšie venovať hereckému stvárneniu.

Pre koronu sa stopol aj muzikál Turandot, z&nbsp;ktorého ste odohrali len premiéry. Mnohí herci v&nbsp;tejto súvislosti svorne tvrdia, že im chýba každodenná samozrejmosť prísť do divadla a&nbsp;odohrať predstavenie. Vnímate to rovnako?

Divadlo mi neskutočne chýba. Áno, je mi clivo, veľmi clivo za divadlom. Navyše v&nbsp;muzikáli Turandot som mal tú česť spolupracovať s&nbsp;najlepším maďarským divadelným režisérom Róbertom Alföldim. Jeho nasadenie, pripravenosť, emocionalita, obrazová fantázia, vzťahová prepracovanosť, profesionalita ma neskutočne fascinovali. Keby som vedel po maďarsky, hneď by som odišiel do jeho divadla v&nbsp;Maďarsku a&nbsp;tvrdo by som pracoval v&nbsp;jeho inscenáciách.

Vo všeobecnosti ste obrovský fanúšik seriálov, ktoré si pozriete rád ako divák. Ktoré vás v&nbsp;poslednom čase zaujali?

Som veľký fanúšik svetových televíznych seriálov. Z&nbsp;americkej produkcie ma nadchli seriály Bludné kruhy, Olivia Kittredge, Patrick Melrose a&nbsp;z&nbsp;európskych Most, Trapped, Babylon Berlin, Nový život či Geniálna priateľka. Ale skvelých seriálov som videl možno už viac než sto.

Osobne ste sa zúčastnili na európskej produkcii. S&nbsp;režisérom Fabrizziom Costom ste nakrútili taliansky seriál Citadella. Ako si spomínate na túto prácu a&nbsp;v&nbsp;čom je iná než tunajšia?

Účinkovať v&nbsp;európskej či vo svetovej produkcii je pre slovenského herca vždy veľký sviatok. Mal som to šťastie a&nbsp;veľmi rád si spomínam na taliansky seriál Citadella, kde som sa stretol s&nbsp;talianskym režisérom Fabrizziom Costom (Princezná Fantaghiró, Matka Tereza), so skvelými talianskymi hercami Massimom Ghinim, Francom Castellanom, Annou Galienovou, ale aj so slovenskou herečkou Barborou Bobulovou. Celá produkcia, organizačná komunikácia, výprava, kostýmy, masky, kamera, svetlo, to všetko je výnimočné a&nbsp;maximálne profesionálne. Po každom takomto nakrúcaní človek túži navždy zostať filmovým hercom.

V&nbsp;nedeľu 21. februára o&nbsp;20.30 odvysiela Jednotka jednu z&nbsp;častí cyklu dokumentov o&nbsp;významných postavách slovenských dejín Slovenský panteón. Pôjde o&nbsp;časť venovanú Gustávovi Husákovi. Nie je to prvýkrát, čo ste Gustáva Husáka hrali. Stvárnili ste ho aj vo filme Dubček z&nbsp;roku 2018. Na základe toho prišla aj táto druhá ponuka?

Príležitosť stvárniť Gustáva Husáka v&nbsp;cykle Slovenský panteón som dostal naozaj po jeho stvárnení vo filme Dubček, keď mi produkcia oznámila, že sa im zdám ako ideálny predstaviteľ tohoto politika, čo ma do istej miery prekvapilo, ale aj mimoriadne potešilo.

Kvôli filmu Dubček a&nbsp;postave Husáka ste dokonca museli pribrať, aby vaša podoba s&nbsp;ním bola hodnovernejšia. Opakovalo sa to pri nakrúcaní dokumentu?

Pri stvárnení Gustáva Husáka sa postupovalo veľmi zodpovedne. Produkcie si uvedomovali, že ide o&nbsp;veľmi známeho politika, ktorý bol tisíckrát na obrazovke. Maska bola založená predovšetkým na parochni vyrobenej na milimeter presne, preto som sa musel vyholiť na koleno, čo komplikovalo moje účinkovanie v&nbsp;divadle aj v&nbsp;iných filmových projektoch. Túto obeť som rád podstúpil a&nbsp;navyše som pribral štrnásť kilogramov, aby vernosť bola čo najväčšia. Je pravda, že pri ďalšom stvárnení Husáka som už toľko nepriberal, lebo to kolidovalo s&nbsp;mojím nakrúcaním iných filmových produkcií.

Gustáva Husáka verejnosť vníma dosť rozporuplne. Kým jedni ho glorifikujú, iní zas jeho činy odsudzujú, čo sa potvrdilo aj v&nbsp;relácii Najväčší Slovák, ktorú takisto vysielal RTVS. Ako vnímate niekdajšieho komunistického prezidenta ako človeka a&nbsp;ako postavu našich dejín?

Gustáv Husák je veľmi rozporuplná, ale aj zásadná osobnosť našej histórie. Je zbytočné opisovať ho a&nbsp;dávať mu politické nálepky, lebo ako hovoria historici, úlohou historika nie je hodnotiť, ale čo najpresnejšie opísať všetky činy a&nbsp;kroky histórie a&nbsp;jej osobností, politikov a&nbsp;vládcov. Pri Gustávovi Husákovi si treba uvedomiť, že bol veľmi vzdelaný a&nbsp;inteligentný, mimoriadne skúsený politik, ktorý sa časom naučil, že vrcholom politiky je kompromis. Bol aj úplne na dne, keď bol deväť rokov väznený a&nbsp;politicky i&nbsp;spoločensky úplne odpísaný. V&nbsp;roku 1969 prevzal vedenie krajiny ako hlavný normalizátor hlavne preto, že si uvedomoval nebezpečenstvo tretej svetovej vojny. Nezabudnuteľná je jeho veta: <em>„Ja zachránim túto krajinu, aj keby mi všetci mali napľuť do tváre.“</em> Táto veta zaznie aj v&nbsp;dokumente z&nbsp;cyklu Slovenský panteón.

Keď sme s&nbsp;vami robili rozhovor pred vyše šiestimi rokmi, porozprávali ste nám okrem iného aj o&nbsp;tom, ako sa vám podarilo dostať z&nbsp;rôznych fóbií, ostal vraj len strach z&nbsp;lietania. Ako je to teraz? Stále pretrváva?

Stále nelietam, už od roku 1988. Je mi ľúto najmä divadelných zájazdov a&nbsp;vystúpení v&nbsp;Chicagu, Juhoafrickej republike a&nbsp;Južnej Kórei.

Typické pre vás boli aj rituály, o&nbsp;ktorých ste už viackrát veľmi vtipne rozprávali pred televíznymi kamerami. Nájdu sa ešte nejaké, od ktorých ste neupustili?

Áno, stále mám rituály založené hlavne na počítaní. A&nbsp;tak počítam najmä zásuvky, vypínače, plynové a&nbsp;vodovodné kohútiky, zámky, kľúče, tlačidlá, gombíky, svetlá... V&nbsp;mojom živote neplatí „učiť sa, učiť sa, učiť sa“ ale „počítať, počítať, počítať“.

Nedávno ste oslávili okrúhlu šesťdesiatku. Teda – oslávili... Bola vôbec nejaká oslava vzhľadom na pretrvávajúcu koronakrízu?

Šesťdesiatku som chcel veľkolepo osláviť vo Viedni v&nbsp;hoteli Ambassador, kde som mal objednané tri poschodia a&nbsp;2&nbsp;500 miest. Žiaľ, korona to prekazila, a&nbsp;tak som túto oslavu preložil na rok 2030, keď oslávim sedemdesiatku.

Hovorí sa, že s&nbsp;vekom človek nielen zmúdrie, ale do života mu vstúpi akýsi väčší pokoj, reaguje menej háklivo na situácie, ktoré by ho pred rokmi mohli nahnevať. Platí to aj o&nbsp;vás?

Čo sa týka veku, pociťujem akési vnútorné obrodenie, akoby som pil živú vodu. Pri oslave päťdesiatky som sa cítil na štyridsať a&nbsp;teraz pri šesťdesiatke sa cítim na tridsať. Prajem to úprimne naozaj všetkým.

Našli ste si čas na bilancovanie alebo u&nbsp;vás nič také nehrozí?

Nebilancujem. Žijem naplno súčasnosťou a&nbsp;namiesto bilancovania si idem radšej zabehať!