O hercoch sa hovorieva, že pre štúdium herectva sa rozhodli preto, lebo im veľmi nešli predmety ako matematika, fyzika, chémia... O vás to však vôbec neplatí. Boli ste ukážkový študent, napriek tomu ste sa rozhodli stať hercom. Ako to prijali vaši rodičia? Nečakali, že z vás bude lekár alebo právnik?

Rodičia ani nie, skôr učitelia, profesori a spolužiaci, pretože som sa naozaj naplno venoval predmetom ako chémia, fyzika či matematika, popritom som však aj veľa recitoval, hral som na klavíri a venoval som sa literatúre. V každom prípade nikto nerátal s tým, že pôjdem študovať práve herectvo.

Pôsobili ste v skupine Tenor a popri hre na klavíri ste začali spievať. S odstupom času je vám bližší spev alebo herectvo?

Stále sa považujem za činoherného dramatického herca, preto si vždy najviac vychutnám ťažkú činohernú úlohu alebo zaujímavú filmovú príležitosť. Najviac som sa však objavoval v muzikáloch, mám za sebou dvadsať veľkých muzikálových produkcií a v tomto žánri sa cítim ako ryba vo vode, pretože okrem herectva môžem plávať aj vo svojom obľúbenom jazere, ktorým je spev.

Moderovali ste kultovú hitparádu 5xP. Ako si na toto obdobie spomínate?

Na hitparádu 5xP mám vynikajúce spomienky. Skvelý režisér Jozef Kaiser dal dokopy výborný tím a využil aj nástup novej slovenskej popovej generácie. Gombitová, Žbirka, Nagy, Dubasová, Grigorov, Habera vtedy leteli a ich filmové klipy pútali k televíznym obrazovkám státisíce divákov. Keď som v tom čase išiel po meste, hlúčiky mladých na mňa pokrikovali: „Päťkrát péé... päťkrát péé... päťkrát pééééééé!“

Často dostávate označenie nekorunovaný kráľ dabingu? Za ktorou dabingovou postavou je vám s odstupom času ľúto a rád by ste sa k nej ešte vrátili?

Najviac je mi ľúto za komediálnou postavou Rossa z Priateľov a Charlieho z Dva a pol chlapa. Pri týchto postavách som si nielen poriadne zadaboval – veď obidva seriály mali 250 častí –, ale predovšetkým som sa skvele zabavil. Priateľov sme napríklad dabovali tak, že sme si najprv otvorili šampanské a až potom sme išli dabovať.

Kým kedysi platilo, že český dabing je neporovnateľne lepší než slovenský, za posledné roky sa situácia obrátila. Čomu za to vďačíme?

Český dabing dlho kraľoval nad slovenským. Po rozdelení Česko-Slovenska však stúpla výroba slovenského dabingu o 600 percent a mimoriadne sa skvalitnili všetky súčasti dabingovej práce. Dnes môže slovenský dabing českému smelo konkurovať a niekedy ho aj tromfne. Veľmi nás to teší.

Pokračovanie na ďalšej strane...