Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

S&nbsp;čistým svedomím vás nazvem speváckou divou nielen v&nbsp;Česku, ale aj u&nbsp;nás na Slovensku. Vráťme sa však do minulosti. Ako ste sa tou divou stali? (Úsmev.)

Vždy ma to ťahalo k&nbsp;hudbe a&nbsp;spievanie bolo mojou srdcovkou. Už ako amatérka som dosť často koncertovala. Neskôr som sa rozhodla ísť na voľnú nohu do Prahy a&nbsp;tam sa mi pozvoľna dostávalo rôznych príležitostí. Rádio, koncerty, divadlo. Keby som nebola speváčka, asi by som bola učiteľka, pretože som vyštudovala češtinu a&nbsp;dejepis. Ale tá radosť zo spievania bola silnejšia. Spoznávala som legendy, spoznávala som zaujímavých ľudí, ktorí sa ma nejakým spôsobom ujali alebo mi ponúkli nejakú konkrétnu prácu. Bola som veľmi šťastná, že sa to deje.

Ale asi to nebolo také jednoduché, ako si možno mnohí myslia.

Kým som sa stala známou, trvalo to sedem rokov. Dnes by niekto povedal, že to bol strašne dlhý čas, ale ja som sa na to takto nepozerala. Nesmútila som, že nemám nejaký kontrakt alebo sólovú platňu. Bola som pracovitá, tešila som sa dôvere ľudí, ktorí mi dávali krásnu prácu, boli to krásne postavy v&nbsp;muzikáloch. Nebola som nervózna, že nie som veľká hviezda. Mala som naozaj šťastie na skvelých ľudí. Či už to bol Karel Svoboda, ktorý ma obsadil do muzikálu Dracula, neskôr mi ponúkol produkciu sólových CD. Za to som mu nesmierne vďačná.

Na hudobnej scéne ste od polovice 90.&nbsp;rokov. Už ste stihli bilancovať? Oľutovali ste niečo za ten čas?

Asi som mala čas vyhodnotiť, či som na tom správnom mieste podľa svojich predstáv. Kde samu seba vidím, či som naplnila svoje očakávania. Niektoré veci som nedotiahla do zdarného konca. Ale koniec koncov som hrdá na to, že sa mi veľa vecí podarilo. Niekedy úsmevne vidím, že som veci aj podcenila, ale to už je život. Taká som bola a&nbsp;myslím si, že takto to je a&nbsp;chyby k&nbsp;životu zrejme patria.

Môžem, samozrejme, ľutovať svoje chyby, ktoré som urobila. Napríklad mi nešli cudzie jazyky. Mala som pekné príležitosti, ktoré mi utiekli. Bola som v&nbsp;mnohých smeroch ležérna. Namiesto nejakej sebareflexie musím povedať, že chyby som robila, ale tie sú na to, aby sme sa z&nbsp;nich poučili. A&nbsp;myslím si, že som sa z&nbsp;nich poučila, a&nbsp;snažím sa ich neopakovať. Určite sa časy zmenili, keď to porovnám s&nbsp;obdobím 90.&nbsp;rokov, keď som začínala. Mnohé sa zmenilo. Je dobre veci prijať tak, ako sú, a&nbsp;musíme sa v&nbsp;dobrom zmysle slova prispôsobiť. Nevzdorovať, nebyť zatrpknutí, že keď to kedysi išlo, tak prečo to dnes nejde. Som vďačná, že ma všetko formovalo. Že som popri hudobnej kariére dokázala byť mamou. Som rada, že som sa úplne nefixovala iba na svoje povolanie, ale zároveň som chcela byť ženou, partnerkou, mamou, a&nbsp;to sú pre mňa dôležité hodnoty. Aby všetky tieto moje polohy v&nbsp;živote boli vybalansované a&nbsp;popritom som mala pocit naplnenia a&nbsp;spokojnosti. Nielen Leonu speváčku, ale vlastne ako Leonu ženu. Keď sa spätne obzriem, mnoho vecí mohlo byť lepších, ale nie je to žiadna hanba, mám dobrý pocit zo svojho života. Priala by som si, aby ma čakali ešte zaujímavé výzvy. Cítim, že mám ešte dobré roky, ale, samozrejme, záleží na mne, na okolnostiach, priazni osudu aj ľuďoch, ktorých mám okolo seba, a&nbsp;azda ešte niečo príde.<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/spoved-leony-machalkovej-co-ju-naucili-zivotne-skusenosti-nielen-o-jej-najvacsich-laskach" target="_blank"> LEONA VYZERÁ ÚŽASNE. NAJNOVŠIE FOTKY V GALÉRII</a>

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Poďme sa porozprávať o&nbsp;vašej novinke. Splnili ste si totiž sen a&nbsp;vyšlo vám prvé vianočné CD s&nbsp;názvom Vánoce v&nbsp;srdci.

Je to naozaj splnený sen. O&nbsp;vianočnom albume som snívala mnoho rokov. Premýšľala som s&nbsp;kamarátom Romanom Šandorom o&nbsp;repertoári, oslovila som Honzu Adama ako výkonného producenta. Mala som jasnú predstavu o&nbsp;niektorých pesničkách, čo by som rada spievala. Chcela som, aby bol album v&nbsp;niečom nový a&nbsp;objavný, ale v&nbsp;každom prípade vrúcny a&nbsp;krásny. Aby to ľudí pohladilo na duši, ale aj roztancovalo. Vznikli naozaj krásne vianočné pesničky a&nbsp;ja som za to svojmu tímu veľmi vďačná. Napríklad Michalovi Davidovi, ktorý pre nás dvoch napísal dueto Štědrý den zas je tu s&nbsp;námi.

Verím, že budú pokojné, pohodové, budú o&nbsp;blízkosti rodiny, priateľov. Užiť si ten čas a&nbsp;nikam sa neponáhľať, oddýchnuť si. Všetko mám dopredu pripravené, aby som nič neriešila, keď nastanú Vianoce, a&nbsp;aby som ich vychutnávala. Chodíme na prechádzky, stretávame sa s&nbsp;priateľmi. Už neriešime hromadu darčekov, sme šťastní, keď sme spolu.

Dodržiavate tradície? U&nbsp;nás sa rozkrajuje jabĺčko, dávajú sa peniaze pod obrus, nechýbajú tradičné jedlá...

Myslím si, že v&nbsp;mnohom tradície dodržiavame. Či už spievame koledy, dávame si šupinku z&nbsp;kapra pod tanier, krájame jabĺčka, sviečky ako lodičky zo škrupiniek orechov plávajú vo vode. Stromček musí byť živý, krásne ozdobený, vône sú neodmysliteľnou súčasťou sviatkov. Sladké koláčiky veľmi nepečiem, pečiem iba tie zá­kladné, aby rozvoňali domácnosť. Veľa donesie moje mamička a&nbsp;aj kamarátky mi darujú, nemám veľa času, keďže koncertujem. (Úsmev.) Musím však povedať, že veľmi rada varím, takže vianočné jedlá mám pod palcom ja. Rybacia polievka, zemiakový šalát a&nbsp;smažený kapor.

Kto bude sedieť pri vašom vianočnom stole?

Našťastie mám obidvoch rodičov na tomto svete, môj syn sa vracia do Česka, prídu kamaráti, občas sa k&nbsp;nám pridá aj moja sestra, pretože tá žije v&nbsp;Taliansku. Niekedy príde až po Vianociach. Uvidíme. Pomerne často sa navštevujeme aj s&nbsp;inými rodinami a&nbsp;priateľmi.

Takže so svojou maminou budete chystať hostinu?

Ja to mám už všetko nachystané, kým rodičia prídu. (Úsmev.) Na Štedrý deň obaľujem a&nbsp;vyprážam iba rybu. Chcem si ten deň užiť maximálne. Už roky sa stretávame v&nbsp;jednej skvelej reštaurácii aj s&nbsp;kamarátmi počas tohto dňa. Dáme si ľahký obed, prejdeme sa po Prahe, dáme si punč. Popoludní sa vraciame domov, aby som stihla tú rybu urobiť.

Spomínali ste sestru, ktorá žije v&nbsp;Taliansku, ale aj váš syn študuje v&nbsp;Taliansku. Ako ďaleko sú od seba?

Syn je v&nbsp;Miláne a&nbsp;sestra žije úplne dole v&nbsp;Kalábrii, takže to je veľká diaľka.

Predpokladám, že vám syn veľmi chýba. Viem, že máte krásny vzťah.

Vídame sa dosť často, hoci žije ďaleko. Neustále si telefonujeme, skoro každý deň, takže ten pocit odlúčenia až taký veľký nie je. Máme sa veľmi radi a&nbsp;snažíme sa byť spolu, ako sa to len dá.

Syn študuje interiérový dizajn. Kedy vlastne od vás odišiel?

Sú to práve tri roky, takže chystá bakalársku prácu. Musím priznať, že som sa mentálne na to pripravovala, že odíde, a&nbsp;už je tam tri roky. Učí sa dobre a&nbsp;veľmi ho to baví. Rozhodol sa, že si tam urobí aj magisterský titul, ale v&nbsp;odbore produktový dizajn.

Keď o&nbsp;ňom hovoríte, stále z&nbsp;vás cítiť také tie obavy starostlivej mamy.

O&nbsp;dieťa sa budete vždy báť. Oplakala som to, keď som ho vyprevádzala na letisko. Pustila som si nejakú hudbu nahlas a&nbsp;mojkala som svoje dve mačky. Som citlivá povaha, chcem byť šťastná, plná radosti, takže si precitlivelosť strážim a&nbsp;už s&nbsp;ňou viem aj pracovať, aby som sa necítila osamelá a&nbsp;nebola som smutná. Aby to, nedajbože, neprešlo do niečoho patologického. Keď ma premôže pocit smútku, že niečo nie je v&nbsp;poriadku alebo mi v&nbsp;živote niečo chýba, snažím sa to prehlušiť najrôznejšími radosťami. A&nbsp;tou je napríklad moja práca. Ale aj rada čítam. Priatelia sú takisto moja spása, ale viete, ako to býva –&nbsp;každý z&nbsp;nich má svoj život. Nerada by som zneužívala dobrotu priateľov. Takže s&nbsp;odchodom syna som sa vyrovnala. Povedala som si, že keby to neprišlo vtedy, prišlo by to o&nbsp;pár rokov. Čas človek nezastaví, je to prirodzené. Na druhej strane som rada, že sa osamostatnil, a&nbsp;veľmi mu držím palce vo všetkom, čo robí.

Nemá problém sa vám zdôveriť s&nbsp;hocičím?

On vie, že keby sa ocitol v&nbsp;úzkych, môže mi kedykoľvek volať aj s&nbsp;informáciami, ktoré by som nepočula rada. Ale jednoducho na to sa máme, aby sme si v&nbsp;každej chvíli boli oporou. Takže som mu povedala, že ak by ho nebavilo štúdium alebo ak urobí nejaký problém, nech mi volá a&nbsp;vyriešime to. Myslím si, že potom sa nám žije oveľa ľahšie, keď to obaja vieme.

Viem, že je zadaný. Schválili ste mu priateľku?

Majú sa radi a&nbsp;rozumejú si. Je to jeho spolužiačka. Sú na rovnakej vlne a&nbsp;ja im tú lásku veľmi prajem.

Pochopiteľne, zasiahla by som do vzťahu svojho syna v&nbsp;okamihu, keby som mala jasné signály a&nbsp;bola by som presvedčená, že sa trápi, že ho niekto zneužíva. To by mi nebolo ľahostajné a&nbsp;snažila by som sa to riešiť. Budem sa snažiť byť citlivou svokrou. Všetko je na nich. Ja budem tou citlivou pozorovateľkou, všetko ukáže čas a&nbsp;sám život. Zo skúseností viem, že keď mne radili, aj tak som si urobila po svojom. Snažím sa vždy počúvať, načúvať, pozorovať situácie, ten vzťah, ale nemám ambície niekoho riadiť alebo niečo prikazovať.

Čo bolo pre vás dôležité posunúť synovi, čo ste si zobrali od svojich rodičov?

Vždy som hovorila o&nbsp;prednostiach, ale aj o&nbsp;veciach, na ktoré sme neboli v&nbsp;rodine pyšní. Myslím si, že tá dôvera medzi mnou a&nbsp;synom sa znásobila vďaka tomu, že som bola otvorená a&nbsp;hovorila som aj o&nbsp;svojich chybách. Aspoň doma by sme mali byť úprimní. Tak by to malo byť. Každý by mal začať vo svojom mikroprostredí, vybudovať si pravidlá takéhoto správania, ktoré potom okrem toho celého bude aplikovať ďalej. Vo vzťahoch, na pracovisku...

Otvorím aj tému lásky, ale z&nbsp;iného pohľadu. Narážam na tú partnerskú. Máte ju momentálne?

Bohužiaľ, zatiaľ mi nebolo dopriate. Stále čakám. Rada by som si dopriala ešte ten zážitok z&nbsp;partnerského vzťahu.

A&nbsp;čo by mal spĺňať váš „princ na bielom koni“?

Ak mám hovoriť o&nbsp;vizuálnej stránke, tak nemám nejaký typ. Myslím si, že sila toho okúzlenia, prečo chcete človeka spoznávať, vedie cez dialóg, ktorý sa niekam posúva. Určite je pre mňa dôležitá miera partnerovej inteligencie. Vždy som mala múdrych partnerov, takže by som z&nbsp;toho nedokázala ubrať. Väčšinou to boli múdrejší partneri ako ja. (Smiech.) A&nbsp;mňa to vždy motivovalo. A&nbsp;ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;inteligenciou ide aj humor. Mám rada veselých mužov, s&nbsp;ktorými je zábava. Rada sa smejem, takže je fajn, keď sa máte čomu a&nbsp;s&nbsp;kým. Určite musí mať charakter a&nbsp;je dôležité, aby si nedával nejaké limity a&nbsp;stropy. Že toto už nemôže a&nbsp;už to vlastne zabalí dopredu. A&nbsp;mohol by byť v&nbsp;mojom veku. V&nbsp;živote som poznala mnoho ľudí, ktorí si aj v&nbsp;mladšom veku povedali, že už to alebo hento nemôžu, tam radšej nepôjdu. Mám rada, keď je človek odvážny, pružný, nemá bariéry. Koniec koncov sa iba pripravuje o&nbsp;veľké zážitky, keď povie, že niečo nemôže.

Mnoho mužov má z&nbsp;krásnych, úspešných a&nbsp;ambicióznych žien, ako ste vy, strach. Vnímate to tak?

Ak sa ma niekto bojí, tak k&nbsp;sebe nepatríme. (Úsmev.) Osobne si nepripadám ako nejaká ne­dotknuteľná bytosť, ale viem si veci ustrážiť. Určite sa neženiem do niečoho bezhlavo. To už mám, myslím si, v&nbsp;živote za sebou a&nbsp;je to skúsenosťami, ktoré sú na nezaplatenie. Ale som otvorená, nie som žiadna „konzerva“. Prirodzene si človek vyberá. Nemyslím si, že by sa ma mal niekto báť. Rada sa nechám ochraňovať, žiadneho strachopuda nechcem. (Smiech.)

Ste zrelá žena, ktorá je vyrovnaná so svojím životom a&nbsp;berie veci tak, ako sú. A&nbsp;rozhodne ste na lásku nezanevreli. Mnohé ženy vo vašom veku však akoby strácali nádej na šťastie. Čo by ste im možno odkázali?

Aby našli v&nbsp;sebe nejaký potenciál, nejakú kreativitu, začali robiť niečo, čo ich bude robiť šťastnými. Či už budú chodiť na hodiny tanca, alebo cvičenie. Jednak si nájdu nových priateľov, budú mať radosť najmä samy zo seba. Iba šťastná bytosť môže do svojho života pritiahnuť svoju spriaznenú dušu. Hovorím to a&nbsp;ja som sama tiež. Áno, je to ťažké. Zo skúseností viem, že keby som vždy dopredu vedela, ako sa veci vyvinú, ako dopadnú, nikdy by som sa tak netrápila. Toľko sĺz som vyplakala. Ale zdôrazním, že ak sú tie slzy očistné, pokojne plačte. Čas nám ukáže všetko. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/spoved-leony-machalkovej-co-ju-naucili-zivotne-skusenosti-nielen-o-jej-najvacsich-laskach" target="_blank">LEONA VYZERÁ ÚŽASNE. NAJNOVŠIE FOTKY V GALÉRII</a>

Spoveď Leony MACHÁLKOVEJ: Čo ju naučili životné skúsenosti? Nielen o jej najväčších láskach...

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Veronika Nízlová na šokujúcom videu so známym umelcom.

Výber pre vás

Spoveď Leony MACHÁLKOVEJ: Čo ju naučili životné skúsenosti? Nielen o jej najväčších láskach...

Roman Wesserle

Súvisiace články

Uznávaný hudobník Berky MRENICA si servítku pred ústa nedáva: Ostrá kritika kolegov!

Spoveď PODZÁMSKEJ po liečení: S kamarátkou VAJDOVOU ich spája podobný osud! Ako sme si pomáhali

WEITEROVA manželka má vlastnú kapelu: ABBA Slovakia si vydobyla úspech v zahraničí aj doma!

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Veronika Nízlová na šokujúcom videu so známym umelcom.

Výber pre vás