Jana Homolová

Po televíznych hitoch ako Klamstvo či Zrada ponúka televízia Markíza nový 16-dielny seriál, ktorý je slovenskou adaptáciou britského seriálu Broadchurch. Dej sa bude odohrávať v&nbsp;malebnom a&nbsp;trošku ospalom mestečku v&nbsp;lone krásnej prírody. Jeho pokoj a&nbsp;vzťahy medzi obyvateľmi naruší vražda 11-ročného Daniela, čo rozhodne najviac ochromí jeho rodičov Barboru Lichnerovú, ktorú si zahrala Nela Pocisková, a&nbsp;Mareka Lichnera. Toho zas stvárnil herec Ján Dobrík. Dvojica sa spoločne musela ponárať do ťažkých emócií smútku, hnevu, viny aj beznádeje. Ako sa s&nbsp;touto výzvou popasovali?

Na začiatku predstavme čitateľom aj divákom vaše postavy, teda Barboru Lichnerovú a&nbsp;Mareka Lichnera.

Nela: S&nbsp;Jankom hráme manželský pár, ktorému zavraždia nášho syna, čo spustí masívne policajné vyšetrovanie. Už keď som išla na konkurz na túto postavu, hovorila som si, že to bude poriadny emocionálny náklad. Moja herecká linka je veľmi silná. Nechcem okolnosti príbehu škatuľkovať, ale podľa mňa v&nbsp;živote človeka neexistuje nič horšie ako to, že stratíte dieťa. Práve preto hrať túto postavu bola pre mňa obrovská výzva. Navyše pracovať s&nbsp;Braňom Mišíkom, ktorého si nesmierne vážim a&nbsp;myslím si, že je to jeden z&nbsp;našich najlepších režisérov, bola česť a&nbsp;opäť aj veľká škola. On si totiž nielen potrpí na absolútnu prípravu, ale zároveň od herca očakáva, že zo seba dá čo najlepší výkon. Pri tomto projekte sme nakrúcali niekoľko scén, ktoré vo mne zostanú navždy. Som úprimne vďačná za túto príležitosť.

Ján: Ja začnem z&nbsp;iného konca. Pracovný názov tohto seriálu bol Mestečko, a&nbsp;to práve preto, lebo celý príbeh sa odohráva v&nbsp;mestečku, ktoré nemá špecifickú lokáciu ani počet obyvateľov. Napriek tomu v&nbsp;ňom nájdete vyladené defilé ľudí, ktoré sa nachádza v&nbsp;ktoromkoľvek inom meste či na dedine. A&nbsp;práve cez rodičov usmrteného 11-ročného chlapca nahliadame do vzťahov, ktoré v&nbsp;tom mestečku vládnu. Aj samotné vzťahy by sa dali preniesť do ktorejkoľvek časti Slovenska, lebo sú všeobecne platné. Vďaka tomu mohli tvorcovia adaptovať anglickú licenciu seriálu na slovenské reálie či akékoľvek iné, lebo charaktery ľudí, vzťahy, tajomstvá, klamstvá medzi nimi sú rovnaké ako všade inde. Dokonca aj to, kedy kto cíti vinu. A&nbsp;teraz sa dostávam k&nbsp;tomu, prečo sa názov seriálu Mestečko napokon zmenil na Vinu –&nbsp;je to preto, lebo Mestečko je názov, ktorý vystihuje povrchový pohľad na miesto, v&nbsp;ktorom sa vražda odohrala. Ale Vina ako názov symbolizuje najosobnejšie a&nbsp;najintímnejšie pocity obyvateľov… Spolu s&nbsp;Nelou stvárňujeme rodičov zavraždeného chlapca, a&nbsp;ako nám bolo povedané už na kastingu, pre diváka sme pomyselnými dverami do príbehu. Pretože to, čo sa stalo, prežívame najosobnejšie, najdramatickejšie. S&nbsp;nami by mal divák ísť a&nbsp;cez empatiu a&nbsp;súcit by mal pochopiť spleť mnohých intímnych pocitov až po –&nbsp;nech to znie akokoľvek chladne a&nbsp;cynicky&nbsp;– skutočnosť, že život ide ďalej.

Už ste obaja uviedli, že k&nbsp;tejto hereckej príležitosti ste sa dostali cez kasting. Tam musia herci väčšinou zahrať veľmi silnú scénu, aby sa ukázali. Ako to bolo v&nbsp;tomto prípade?

Nela: Museli sme zahrať tú najsilnejšiu scénu, ale paradoxné je, že my dvaja s&nbsp;Janom sme sa na kastingu nestretli. Mňa skúšali s&nbsp;dvomi inými hereckými partnermi. Následne som dostala telefonát, že som sa im páčila, no v&nbsp;poslednom kole sa ešte budú rozhodovať medzi dvoma kandidátkami. Potom mi už len telefonovali s&nbsp;tým, že som rolu dostala a&nbsp;mojím partnerom bude Jano.

Ján: U&nbsp;mňa to bolo trošku iné. Na kasting som totiž prišiel v&nbsp;čase 45-minútového okna medzi divadlom a&nbsp;iným televíznym projektom. Predo mnou bol na kastingu áčkový herec, člen Činohry SND, čo ma prekvapilo. Netušil som, že aj takýto formát chodí na kastingy, a&nbsp;navyše som si hovoril, že túto rolu nemôžem dostať, ak je tam aj on. Jeho kasting sa natiahol o&nbsp;ďalších 30&nbsp;minút, takže z&nbsp;mojej pauzy zostalo len pätnásť minút. Z&nbsp;mojej strany bola drzosť povedať tvorcom, že pripravujú brutálny projekt, ktorý by som rád robil, ale mám veľmi málo času… Vyskúšali si ma teda s&nbsp;Gabikou Marcinkovou a&nbsp;dva týždne bolo ticho. Myslel som si, že sa to nepodarilo, no následne som dostal telefonát, kde mi povedali: Janko, páčil si sa najviac, postava je tvoja.

Nela: Takto jednoducho si sa k&nbsp;tomu dostal? Ja som prešla dvoma uplakanými kastingmi. (Smiech.)

Ján: Na margo toho, čo hovoríš, chcem poznamenať, že Nela hrá absolútne fantasticky. Samozrejme, pri nakrúcaní sa stretla úžasná partia hercov. Výborná bola aj Gabika Marcinková, no pre mňa osobne bolo zaujímavé vidieť, ako napríklad ony dve rôznymi spôsobmi dokázali dospieť k&nbsp;vrcholovému bodu nakrúcania, keď sa povedalo –&nbsp;akcia! Keď sa nakrúcali emotívne scény, Gabika mala po celý čas v&nbsp;ušiach slúchadlá, počúvala sambu alebo salsu, no keď sa začala akcia, dala si slúchadlá dole a&nbsp;za tri sekundy plakala, kričala, soplila… Následne sa ozvalo –&nbsp;stop! Gabika si znovu nasadila slúchadlá do uší a&nbsp;začala tancovať… Nela má zas iný spôsob práce. Ona bola v&nbsp;emócii ponorená nonstop. To mňa do určitej miery dráždilo. Na jednej strane, klobúk dolu pred tým, ako je Pocisková pokorne a&nbsp;profesionálne ponorená v&nbsp;postave, ale nakrúcali sme to asi päť mesiacov. Preto som si ju po pár dňoch –&nbsp;a&nbsp;to sme sa predtým nepoznali&nbsp;– zobral bokom, povedal som asistentovi réžie, že si dáme pauzu a&nbsp;my dvaja sa s&nbsp;Nelou ideme na chvíľu von porozprávať. Začal som sa o&nbsp;ňu totiž báť, pretože pol roka prežívať také náročné emócie nie je ľahké.

Nela: Ale ja to inak neviem. Nie som typ herečky, ktorá sa na lusknutie prsta rozplače. Ten pocit, ktorý cez slzy dávam na pľaci von, musím vnútorne prežiť. Preto potrebujem sústredenie na to, čo idem hrať. Chcem byť stopercentne sústredená, aby som vedela, že som do toho dala všetko.

Ján: Ale z&nbsp;mojej perspektívy to tak vyzeralo. Preto som si povedal, že radšej budem riskovať z&nbsp;tvojej strany odmietnutie, nepríjemnú situáciu, dusno, ale mal som potrebu ju skrátka vytrhnúť z&nbsp;týchto pocitov. Boli sme chvíľu vonku, dali si kávu, rozprávali sme sa, ale keď sa Nela vrátila na pľac, znovu sa do svojich emócií absolútne ponorila.

Tu si pozrite fotografie z premiéry nového seriálu Vina

A&nbsp;viete tieto emócie z&nbsp;práce následne stopnúť, aby ste si ich neprenášali domov?

Nela: Vo všeobecnosti si myslím, že negatívne emócie vypnúť viem. V&nbsp;tom je podľa mňa kumšt herectva a&nbsp;práce, od ktorej sa dokážeme odstrihnúť. Mne sa to darilo. Vždy som išla športovať, behať von so psom alebo deťmi. Iba keď som cítila, že máme dlhší blok nakrúcacích dní, pociťovala som na sebe akúsi ťažobu, no snažila som sa to vyrovnať.

Ján: Slovo ťažoba si vystihla úplne presne. My tu totiž nehráme komediálny žáner, ale drámu so všetkým, čo dráma zahŕňa. Myslím, že žiadna z&nbsp;hlavných postáv nemala toto nakrúcanie jednoduché, no ak by som mal ukázať len na jedného herca, ktorý tej emocionálnej záťaže schytal najviac, je to jednoznačne Nela.

Nela: Nám sa stala ešte taká náhoda, že režisér Braňo Mišík má svojho syna s&nbsp;mojou dcérou v&nbsp;prvom ročníku v&nbsp;škole. Braňo sa pri preberaní detí stretol <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/soubiznis/nela-pociskova-a-filip-tuma-pokrocili-v-stavbe-domu-sledujte-v-akej-luxusnej-vile-budu-zit" target="_blank">s&nbsp;mojím Filipom</a> na chodbe a&nbsp;na margo môjho výkonu mu povedal: „Filip, budeš pyšný.“ A&nbsp;Filip na to zareagoval: „Veď aj chodila domov zničená, akoby pracovala v&nbsp;bani.“ (Smiech.)

Ján: Ešte by som možno pre divákov a&nbsp;čitateľov rád vysvetlil, že v&nbsp;tejto brandži treba rozlišovať náročnosť projektov. Sú také, kde sa musíte učiť kvantum odborných textov, čo je stresujúce z&nbsp;hľadiska pamäti, no potom je tu niečo, čo sa volá lyrika, teda obraz bez dialógov. V&nbsp;iných seriáloch to môže byť napríklad scéna, kde sa herec zamyslene pozerá z&nbsp;okna. To, čo však mala predviesť Nela, boli obrazy, v&nbsp;ktorých nebol oddych. Ak išlo o&nbsp;scénu bez textu, nakrúcala sa pokojne aj hodinu, niekedy dve –&nbsp;podľa náročnosti, a&nbsp;Nelina postava bola v&nbsp;takých emočných situáciách, že bola zničená už po prvej hodine, no ju čakalo ešte ďalších šesť obrazov.

Ani vy ako Nelin seriálový manžel ste to nemali na nakrúcaní jednoduché. Akým spôsobom ste pracovali so svojou postavou?

Ján: Zdravotne nemáme u&nbsp;nás doma aktuálne jednoduchú situáciu, takže emočné vypätie som mal ja sám za ostatný rok doma a&nbsp;teraz som sa ho iba nehanbil ukázať svetu. Takto som pracoval ja.

Nela: Toto mi rovnako pripadá ako zaujímavý spôsob práce, pretože sú aj herci, ktorí zažívajú v&nbsp;súkromnom živote ťažké chvíle, no keď sa už ocitnú pred kamerou, nedokážu svoje emócie pretaviť do práce.

Ján: Určite, s&nbsp;tým súhlasím. Ono si to žiada odvahu odhaliť sa, stáť si za svojimi pocitmi, za svojimi slabosťami. Nehrám sa na hrdinu. Samozrejme, berie ma to, čo sa u&nbsp;nás doma deje. A&nbsp;moja práca je taká, že v&nbsp;nej môžem používať určité súčasti svojho života, aby som mohol byť takým umelcom, ktorý je uveriteľný, citlivý, má niečo odžité a&nbsp;nehanbí sa to ukázať ani na pľaci.

Nela, teraz otázka pre vás. Každý z&nbsp;nás sa vyrovnáva s&nbsp;náročnými situáciami inak. Vy ste sa vnútorne stotožňovali s&nbsp;prežívaním smútku vašej hereckej postavy?

Nela: Od začiatku tohto projektu sme sa o&nbsp;tom s&nbsp;tvorcami veľa rozprávali. Originálna verzia príbehu je britská a&nbsp;Briti sú vo všeobecnosti emocionálne chladnejší –&nbsp;čo nechcem, aby vyznelo zle, majú skrátka takú náturu a&nbsp;v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nimi sme my Slováci o&nbsp;niečo srdečnejší a&nbsp;emotívnejší. Videla som originálnu verziu seriálu, a&nbsp;keď som si prečítala scenár svojej postavy, opakovane som sa obracala na režiséra s&nbsp;otázkou, či to tak naozaj mám hrať. Občas som totiž mala pocit, že moja postava je s&nbsp;tým, čo sa stalo, zmierená. Hovorila som si –&nbsp;nie je predsa možné reagovať takto, keď jej zomrel syn. Ak by sa niečo také stalo, nedajbože, mne, zomrela by som. Tvorcovia sa mi však snažili vysvetliť, že práve v&nbsp;Barborinom postoji tkvie vnútorná sila. Ona sa len sama v&nbsp;sebe, v&nbsp;hĺbke svojej duše snaží nájsť silu na to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, vysvetlené, prečo sa to stalo, a&nbsp;aby ona dokázala žiť ďalej. Veľmi som s&nbsp;týmto charakterom bojovala. Až postupom práce som pochopila, že ľudia sú rôzni a&nbsp;svoj žiaľ môžu prežívať inak ako ja.

Ján: Postava Barbory nie je zaujímavá „len“ tým, že prežíva obrovskú stratu syna, to je akoby začiatok príbehu, no následne dostáva od života jednu facku za druhou. Napriek tomu sa neskláňa k&nbsp;zemi, naopak, stúpa hore a&nbsp;Nela jej charakter výborne uchopila, keď jej silu pochopila. Práve to jej dalo tvorivý vietor do plachiet.

Ako ste sa vy stotožňovali s&nbsp;hereckým charakterom svojej postavy Mareka Lichnera?

Ján: Nehovorím, že sa mi to hralo ľahko, ale ja som mu rozumel. Nela so svojou postavou nemala hneď od začiatku súzvuk, u&nbsp;mňa to bolo naopak. Marek je človek s&nbsp;dvomi deťmi, s&nbsp;peknou manželkou, pochádza zo strednej triedy, s&nbsp;každým si rozumie, ľudia ho majú radi, v&nbsp;podstate tam nie je žiadny problém až na to, že začal špekulovať. Tak ako každá postava v&nbsp;seriáli, aj on si nesie svoj batôžtek viny.

A&nbsp;ako ste vnímali Marekovo prežívanie celej tragédie?

Ján: Na nakrúcaní som sa stretol s&nbsp;pripomienkou režiséra Braňa Mišíka: „Ukáž mi, ako smúti muž.“ Lebo to, ako smúti žena, vidíme u&nbsp;Nely, ale ako smúti muž, som, priznám sa, nevedel spraviť. Naše prežívanie smútku na pľaci s&nbsp;Nelou vyzeralo totiž dosť podobne. Preto režisér prišiel s&nbsp;nápadom, aby sme smútili rozdielne, lebo to bude zaujímavejšie, keď sa na nás divák bude pozerať. Preto som podstatnú časť bojoval s&nbsp;vyobrazením toho, ako smúti muž.

A&nbsp;podarilo sa vám to ukázať?

Nela: Jasné, podarilo sa mu to. (Úsmev.)

Ako hereckí partneri ste sa na pľaci stretli prvýkrát. Ako sa vám spolupracovalo?

Nela: Mala som rozporuplné pocity, keď som zistila, že to budem hrať s&nbsp;Jankom, práve preto, že viem, čo momentálne prežíva. Bola to tenká hranica toho, čoho sa môžem dotknúť, čo sa ho môžem opýtať… Tak som ho na začiatku iba pozorovala. Zaujímalo ma, či v&nbsp;náročných hereckých scénach ide cez seba, či to, čo žije, pustí von alebo to nechá pod pokrievkou. Priznávam, že bol pre mňa skvelý partner nielen preto, že sa ma snažil uchrániť od niektorých pocitov, ktoré so sebou tento se­riál prirodzene prinášal. Mala som v&nbsp;ňom veľkú oporu, lebo je to profesionál. A&nbsp;chvíľu mi trvalo, kým som pochopila jeho humor, ktorý nie je úplne ľahko zrozumiteľný. (Smiech.) Ale keď som naskočila na jeho vlnu, zrazu sme popri tom všetkom zažili aj množstvo zábavy. Pracovalo sa mi s&nbsp;ním veľmi dobre.

Ján: Je to tak, že predtým sme sa s&nbsp;Nelou nepoznali. Bola to naša prvá spoločná herecká skúsenosť, navyše takú veľkú dramatickú postavu som v&nbsp;televízii doteraz nedostal. Ale od prvého dňa, ako sme sa stretli, to medzi nami zafungovalo. A&nbsp;hoci sme robili ťažký príbeh, pri ktorom sa veľa plakalo, a&nbsp;boli chvíle, keď všetci ostali ticho, na pľaci vládla skvelá atmosféra. Môj spôsob komunikácie a&nbsp;humoru nie je úplne jednoduchý. Je ma veľa, ale dovolím si takým byť pri ľuďoch, pri ktorých viem, že to bude iba na prospech veci. Som rád, že som mohol byť súčasťou tohto projektu.

Nela: Rovnako ja, je to výnimočný projekt.

Ján: V&nbsp;tejto súvislosti by som ešte rád spomenul herca Mateja Erbyho, ktorý kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu sa ocitol medzi týmito žralokmi, ako je Nela, <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/soubiznis/uprimna-spoved-gabiky-marcinkovej-o-rozvode-kvoli-detom-sme-vyhladali-odbornu-pomoc" target="_blank">Gabika Marcinková</a>, Tomáš Maštalír a&nbsp;hrá so všetkými absolútne vyrovnanú partiu. O&nbsp;ňom ešte budeme určite počuť.

Nela: Ja by som ešte chcela spomenúť druhého režiséra Braňa Holíčka. Takisto sa nám s&nbsp;ním veľmi dobre spolupracovalo. Do seriálu vniesol iné videnie, inú hĺbku príbehu, nehovoriac o&nbsp;tom, že aj ľudsky je fantastický.

Ján: A&nbsp;rozhodne nebolo pre neho jednoduché nastúpiť do rozbehnutého vlaku po Braňovi Mišíkovi. Napriek tomu sa svojej práce zhostil so cťou.

Seriál nesie názov Vina, už ste naznačili, že každá postava nesie určitý podiel viny. Ako vy sami v&nbsp;súkromnom živote s&nbsp;pocitom viny nakladáte?

Nela: Myslím, že je prirodzené, keď človek v&nbsp;niektorých životných situáciách cíti vinu. Osobne sa však snažím v&nbsp;tomto pocite nežiť. Lepšie povedané, dlhodobo na tom pracujem. Mám terapeutku, ku ktorej chodím už roky, a&nbsp;spoločne pracujeme aj na mojich ďalších vnútorných pocitoch, situáciách, ktoré som prežila, a&nbsp;na vlastnostiach, s&nbsp;ktorými som sa narodila. Mne sa tieto témy otvorili, keď sa mi narodili deti. Vďaka nim som sa vrátila sama k&nbsp;sebe. Cez ne sa mi zároveň otvorilo moje detstvo a&nbsp;to, čo sa mne v&nbsp;živote dialo. Práve terapia mi dala veľa v&nbsp;tom zmysle, aby som pocit viny nenosila so sebou, aby som si odpustila, ak v&nbsp;rámci rodičovstva urobím chybu. Ale v&nbsp;zásade vina patrí k&nbsp;životu a&nbsp;ja sa ju snažím odpúšťať tak sebe, ako aj svojim najbližším.

Ján: Ja mám vinu na dennom poriadku. Som vinný za milión vecí, ale ide o&nbsp;to, ako s&nbsp;tým človek naloží. Samozrejme, svoju vinu si pripúšťam, ale v&nbsp;zmysle –&nbsp;OK, brácho, ak si niečo zobral, (životu, ľuďom, rodine) teraz to vráť. Ak som ukrojil svoj čas rodine, lebo som bol sebecky fotografovať, a&nbsp;uvedomujem si, že som vinný, tak na druhý deň zruším všetko, aby som bol s&nbsp;rodinou. A&nbsp;ak všetky pracovné aktivity zruším, som vinný, lebo som niekomu niečo sľúbil, preto to na ďalší deň dobehnem. A&nbsp;takto sa to nabaľuje ako snehová guľa viny, jej pochopenia a&nbsp;následnej nápravy, aby som vyrovnal svetu to, čo mu dlhujem.

Markíza štartuje seriál Vina: Pociskovú a Dobríka ich postavy zasiahli viac, než si pripúšťali

Jana Homolová

Výber pre vás

Markíza štartuje seriál Vina: Pociskovú a Dobríka ich postavy zasiahli viac, než si pripúšťali

Jana Homolová

Súvisiace články

Tajomstvá rodinných vzťahov celebrít: Kým jedni žijú v harmónii, iní si nevedia prísť na meno

O chybách minulosti: Štefan Skrúcaný si zaspomínal na staré časy a obdobie komunizmu

Božidara Turzonovová o prísnej výchove a ťažkých časoch s nebohým manželom Adamovičom

Výber pre vás