Naša krajina má vážny problém. Odchádzajú mladí vzdelaní ľudia, volá sa to odliv mozgov. LUKÁŠ FÉLIX PAŠTEKA (34) ako jeden z mála na Slovensku ostáva.

Aktuálne vás citujú svetové médiá, pretože ste sa podieľali na kľúčovom výskume, ktorý môže pomôcť pri liečbe onkologických chorôb.

Medzinárodný tím vedcov v spolupráci Európskou organizáciou pre jadrový výskum prvýkrát nameral doteraz neznámu hodnotu jednej z vlastností astátu. Astát je veľmi vzácny, pretože je ho veľmi málo, len pár desiatok gramov v zemskej kôre. Väčšina z jeho asi dvadsiatich známych izotopov vydrží rádovo len niekoľko milisekúnd až minút. Preto sa ťažko skúma. Podarilo sa nám zistiť jeho elektrónovú afinitu, teda nakoľko je schopný zlučovať sa s inými látkami, v tomto prípade to, ako je prvok ochotný prijať elektrón.

Ako by sa dal tento objav využiť pri liečbe rakoviny?

Jeden z izotopov, astát 211, pri rozpadaní vyžaruje ťažké rádioaktívne alfa častice, ktoré neprekonajú veľkú vzdialenosť. Práve to z nich robí ideálne žiariče na onkologickú terapiu. Astát, ktorý by sme dopravili k nádoru, pri rozpadnutí vyžaruje alfa časticu. Tá zničí rakovinovú bunku, nie však zdravé tkanivo. Terapia je vhodná na malé nádory, ktoré sa ešte nedajú odstrániť pomocou operácie. Zatiaľ tento postup testujeme v laboratóriách na ľudskom tkanive.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Aká bola vaša úloha v celom výskume?

Bol som súčasťou skupiny teoretikov. Používali sme v porovnaní s kolegami experimentátormi iné zbrane – superpočítače. Na nich prebiehajú vysoko presné výpočty založené na princípoch kvantovej mechaniky, pri ktorých sa procesory „zapotia“ často aj niekoľko mesiacov. Teoretický tím sme tvorili spolu s kolegami z Gröningenu a Tel Avivu. Už nejaký čas sa spolu špecializujeme na presné výpočty atómových vlastností. Pred pár rokmi sme na prípade zlata ukázali, čo súčasná výpočtová chémia dokáže, a vyjasnili sme predchádzajúci rozpor medzi teóriou a experimentom, trvajúci desiatky rokov.

Pre laikov je to náročné aj na počúvanie. Vždy ste chceli byť vedcom?

Odmala ma bavilo bádanie, skúmanie, zisťovanie nových poznatkov. Starý otec bol potravinársky chemik, bol veľmi rád, že idem v jeho šľapajach. Aj mama pôsobí na akademickej pôde, ale v inej sfére, ide o literárnu vedu. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave aktuálne pôsobím ako výskumný pracovník, venujem sa relativistickej chémii a superťažkým kovom. Zároveň som pedagóg, učím fyzikálnu chémiu. Veľmi ma baví výskum. Keby sa dalo, venoval by som sa len tomu, mám však menej času, než si želám. Je tu administratíva, pedagogická činnosť... Stále je vo mne zvedavosť, túžba zistiť niečo nové, pochopiť niečo neznáme. To ma ženie dopredu. Všetko ostatné beriem tak trochu ako nutnú povinnosť.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.

Ilustračná snímka

PROMINENTI V RAJKE: Maďarská obec zlákala Žideka i Gregorovú

Populárne články
Turbulentné obdobie prekonali. Vzťah herečky Hany Gregorovej a jej partnera funguje.

Útek z Prahy aj s milencom: Gregorová predáva luxusnú vilu po Brzobohatom. Kde našla útočisko?

Alexander Daško s husľami, ktoré mu otvorili cestu do veľkého sveta.

Ohnivé husle: Z rómskej osady to Alexander Daško dotiahol až medzi umelecké celebrity

Ilustračná snímka

Nebudeš šťastná! Kamarátkina babka ma varovala, no ja som ju vysmiala. Teraz plačem

Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu

VOJVODKYNI CAMILLE sa na sociálnej sieti ušli urážky: Čo jej ľudia nevedia odpustiť?

Agáta Prachařová a Jakub Prachař

HANYCHOVÁ A PRACHAŘ sú oficiálne rozvedení: Reakcia Agáty hovorí za všetko

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia