Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Mladý muž je známy svojím humorom a&nbsp;večným optimizmom. Hoci je na vozíku a&nbsp;pre diagnózu má veľmi krehké kosti, pracuje, cestuje a&nbsp;pravidelne cvičí. O&nbsp;jeho príbehu sme sa rozprávali v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Tvoja diagnóza sa vola osteogenesis imperfecta, v&nbsp;dôsledku nej máš veľmi krehké kosti. Koľko zlomenín si už mal?

Mal som 50 až viac zlomenín. Bolo ťažké určiť to hneď pri narodení, no bolo ich veľmi veľa.

Diagnózu ti určili hneď po narodení?

Áno, hneď po narodení doktor rodičom oznámil moju diagnózu, videl už na röntgene zlomeniny.

Čo nasledovalo potom, mohol si hneď postúpiť liečbu, ktorá by zlepšila kvalitu tvojho života?

Prvú liečbu som podstúpil, keď som mal šesť rokov. Dovtedy sa o&nbsp;mňa starali rodičia, pomáhali mi so všetkým, čo som potreboval. Nemal som vtedy takú silu ako teraz, nemohol som robiť veľa činností sám. Nebol som vtedy ani na vozíku. Prvý som mal vo svojich šiestich rokoch, dovtedy som bol v&nbsp;kočíku, tlačili ma a&nbsp;vyrastal som úplne normálne. Musel som si však dávať veľký pozor, pretože pri akejkoľvek činnosti sa mohlo niečo stať. Napríklad som vystrel ruku a&nbsp;zlomila sa mi. Alebo som zle pohol nohou a&nbsp;zlomila sa mi stehenná kosť. Detstvo bolo iné, ale zároveň bolo úplne normálne.

Aký mali k&nbsp;tebe prístup rovesníci? Dávali ti pocítiť, že si v&nbsp;niečom iný alebo si zapadol medzi ľudí?

Všetci ma prijali takého, aký som. Pomáhali mi s&nbsp;tým, čo som potreboval. Keď som sa potreboval dostať na iné poschodie, no boli tam schody, pomohli mi. Nedávali mi pocítiť, že som na vozíku. Samozrejme, videli to, ale tak ako pomohlo mne, že som bol medzi ľuďmi bez hendikepu, tak aj im to v&nbsp;niečom pomohlo. Už v&nbsp;detstve videli, že sú tu aj ľudia s&nbsp;hendikepom. Podľa mňa to bol prínos pre všetkých.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ide z&nbsp;teba pozitívna energia, ale nemal si niekedy aj slabšie momenty pre svoju diagnózu?

Klamal by som, ak by som povedal, že som vždy pozitívny, lebo to nie je podľa mňa nikto, ale snažím sa sústrediť na to, čo mi ide, a&nbsp;na to, čo dokážem. Každý z&nbsp;nás niečo dokáže a&nbsp;ja mám funkčné ruky, funkčnú hlavu a&nbsp;snažím sa robiť, čo mi ide, a&nbsp;rozvíjať to. Samozrejme, som niekedy smutný, že nemôžem hrať futbal, lebo ho mám rád, ale nejak sa na to nesústreďujem. Je to tak, ako to je, nezmením to, ale zmením to, čo bude nasledovať, ako sa zachovám.

Nestal si sa otrokom vlastného života, cvičíš, cestuješ, pracuješ v&nbsp;rodinnej firme. Čo presne robíš?

Je to taká sedavá robota. Máme aj prispôsobenú bezbariérovú kanceláriu, dostanem sa tam úplne bez problémov. Mám prispôsobený aj stôl, pracujem na počítači, riešim administratívu. Chodil som na strednú školu, ktorá je zameraná na tieto veci. Môžem pracovať v&nbsp;tom, čo som vyštudoval, a&nbsp;bez problémov aj z&nbsp;vozíka.

Ako teraz vyzerá tvoj život, v&nbsp;čom ti ho diagnóza najviac komplikuje?

Rozdelil by som to na dve veci. Prvou je, že si musím dávať pozor. Mal som obdobia, keď som mal rôzne bolesti, ale to sa operáciami zlepšilo.

Druhá vec, na čo aj upozorňujem vo svojich videách, sú bariéry. Tie mi najviac komplikujú život, ale je na tom dobré to, že ich dokážeme odstrániť, keď o&nbsp;tom budeme rozprávať a&nbsp;upozorňovať na to. Keď sa v&nbsp;tomto zlepšíme ako spoločnosť, bude to nielen pre mňa, ale pre všetkých vozičkárov a&nbsp;ľudí lepšie.

Môžeš nám povedať, o&nbsp;aké bariéry ide?

Vždy hovorím, že prístup je ten najrýchlejší a&nbsp;najlacnejší. Najlacnejšia možnosť, ako dokáže človek zmeniť niečo, čo robí, a&nbsp;môže to zmeniť hneď. Znamená to, že keď je niekde vyhradené miesto pre vozičkárov, tak tam nebudem parkovať, lebo je to určené pre ľudí, ktorí nemajú inú možnosť. To miesto tam je aj preto, lebo je širšie. To isté platí pri výťahoch. Nie že ľudia bez hendikepu by ich nemali používať, ale ide o&nbsp;to, že sú tu medzi nami vozičkári, ktorí nemajú inú možnosť. Je to o&nbsp;tom, aby sme boli vnímavejší a&nbsp;empatickejší.

Stretol si sa aj s&nbsp;predsudkami?

Určite ich niekto má a&nbsp;snažím sa na to upozorňovať aj vo svojich videách, že nie každý človek, ktorý má fyzický hendikep, je automaticky aj mentálne hendikepovaný. Som malý, som trpaslík, a&nbsp;keď ma vidia niektorí ľudia, automaticky sa so mnou rozprávajú ako s&nbsp;dieťaťom. Mám 23&nbsp;rokov, takže to sa úplne nehodí. Potom si niekto myslí, že vozičkári nežijú normálny život, že sú doma zatvorení a&nbsp;ľutujú sa, ale to nie je pravda. Poznám veľmi veľa ľudí s&nbsp;hendikepom, veľmi veľa vozičkárov a&nbsp;žijú úplne normálny život, majú partnerov, pracujú, majú deti. Je to úplne bežné.

V&nbsp;jednom rozhovore si povedal, že sa skončili časy, keď boli vozičkári iba zatvorení doma. Čo teba najviac poháňa v&nbsp;živote, aby si ho vychutnával?

Je to túžba žiť naplno. Sústreďujem sa na to, čo mi ide, a&nbsp;to sa snažím robiť. Každý človek má nejaký prínos pre spoločnosť. Mám kamaráta Miška Škombára, ktorý píše knihy bradou. Toto je môj motor.

Čo je najväčšie posolstvo, ktoré sa snažíš odkázať na sociálnych sieťach?

Šírim hlavne povedomie, že sú tu ľudia s&nbsp;hendikepom, rovnako šírim povedomie o&nbsp;svojej diagnóze, pretože nie je úplne bežná. Chcem, aby o&nbsp;tom vedelo čo najviac ľudí, a&nbsp;rovnako upozorňovať na bariéry, pretože sa o&nbsp;tom bežne nerozpráva. Nehovorí sa o&nbsp;tom, s&nbsp;akými bariérami sa stretnete na pošte alebo keď si chcete vybrať peniaze z&nbsp;bankomatu. Snažím sa to robiť informatívnou a&nbsp;zábavnou formou. Aby si čo najviac ľudí uvedomilo, že vozičkári sú v&nbsp;našej spoločnosti.

Si aktívny na sociálnych sieťach, otvorene hovoríš o&nbsp;živote na vozíku a&nbsp;ľudia sú, samozrejme, zvedaví. Akú najbizarnejšiu otázku si dostal?

Bizarné otázky dostávam väčšinou na TikToku, lebo tam sú mladší diváci. Mám veľa videí o&nbsp;tom, prečo som na vozíku, vždy sa na to ľudia pýtajú. Rovnako prečo som taký malý alebo ako chodím na záchod. Asi si to nevedia veľmi predstaviť, ale určite plánujem natočiť aj to. Zaujíma ich tiež, ako chodím autom, ako chodím do práce alebo ako cvičím.

Sú podľa teba otázky, ktoré by sme sa vozičkárov nemali pýtať?

To je veľmi individuálne a&nbsp;neviem odpovedať za všetkých. Je to vždy o&nbsp;empatii, ako si s&nbsp;druhým človekom rozumiem, samozrejme, nedovoliť si pýtať sa hneď na prvom stretnutí citlivé otázky. Treba nám hlavne načúvať. Vozičkár vám povie, prečo je na vozíku, čo sa mu stalo, ale asi by nebolo vhodné dať to hneď ako prvú otázku. Treba viac počúvať a&nbsp;potom človek zistí, čo chce.

V&nbsp;minulosti si povedal, že ľudia ťa oslovili aj „miniujo“. Ako si na to reagoval?

Vtedy to bolo vtipné a&nbsp;povedali mi to deti. Povedali pravdu. Neviem, ako by som sa zachoval, keby to povedal niekto iný, ale som človek ako každý iný. Je dôležité, aby sme sa rozprávali s&nbsp;rešpektom.

Čo ťa tvoj hendikep a&nbsp;celkovo život naučil, akú lekciu ti to dalo?

Určite sa nevzdať, pretože som bol na rôznych operáciách, ktoré boli veľmi ťažké, a&nbsp;mal som veľa zlomenín, úrazov. Veľakrát som bol fyzicky na dne a&nbsp;vždy som mal túžbu a&nbsp;predstavu, čo budem robiť, keď sa vyliečim. Čo budem robiť, keď nebudem mať zlomenú nohu. To je najdôležitejšie. Nikdy sa nevzdať a&nbsp;požiadať o&nbsp;pomoc.

Veľa vecí stále nedokážem urobiť. Ale keď požiadam o&nbsp;pomoc, dá sa to a&nbsp;nie je žiadna hanba požiadať o&nbsp;pomoc niekoho iného. Napriek tomu, že mám hendikep, dokážem žiť naplno. Naučilo ma to byť nezlomným.

Skončili sa časy, keď boli vozičkári zatvorení doma: František Maretta búra zbytočné predsudky

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Skončili sa časy, keď boli vozičkári zatvorení doma: František Maretta búra zbytočné predsudky

Kristína Filová

Súvisiace články

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Maroš prekonal zákernú rakovinu: Napadla mu mäkké tkanivo! Takto sa prejavovala

Vzoprela sa skleróze: Zuzana podstúpila náročný zákrok! Chôdza je môj sen do budúcnosti

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás