Jana Homolová

September ste odštartovali vo veľkom štýle otváracím koncertom festivalu Symfónia umenia, pre ktorý ste zaranžovali piesne kapely Elán. Ako dopadol?

Vynikajúco. (Smiech.) Mám z&nbsp;toho veľmi dobrý pocit. Predchádzala mu dlhá príprava od aranžovania cez orchestráciu, naštudovanie, cvičenie po prípravu spevákov, zboru, ale na moje potešenie to dopadlo na­ozaj výborne. Aj reakcie ľudí boli skvelé. Bola som spokojná, lebo sme do toho vložili maximum. Toto je však dobrá otázka pre iných. Diváci by mali povedať, či sa im to páčilo. (Úsmev.) Bola to mravčia práca, ktorú som sa snažila urobiť tak, aby som „umeleckým vdýchnutím“ do iného orchestrálneho média svojím aranžmánom neublížila, naopak, aby som známu melódiu odhalila v&nbsp;plnej kráse, ale vo svojom štýle.

Ako sa spracovanie známych hitov páčilo samotným elánistom?

Mojou snahou pri samotnom spracovaní ich najväčších hitov bolo akoby obliecť rock do fraku. (Úsmev.) A&nbsp;elánisti boli spokojní, čo ma veľmi teší.

Jožo Ráž (67) je náročnejší, takže o&nbsp;to lepšie, keď to odobril aj on.

Áno, to ma teší. Elán pre mňa nesie pamäť doby. Vyrastala som na jeho pesničkách, boli mi blízke, tak som vďaka nim strávila akúsi prechádzku po minulosti.

Čítala som o&nbsp;vás, že ste okrem iného fanúšičkou pop-music.

Trošku vás musím poopraviť: nie „fanúšičkou“, ale keď si už mám vypočuť niečo z&nbsp;popového žánru, nech to stojí za to. (Smiech.) Stojím si za zásadou, že keď sa už niečo robí, tak na tej najvyššej úrovni, žiadne provizóriá. Napríklad v&nbsp;súčasnosti máme na britskej scéne jedného geniálneho umelca Jacoba Colliera, ktorý už synergicky spája pop s&nbsp;džezom, dokonca i&nbsp;s&nbsp;mikrotonalitou na vysokej úrovni. Jeho koncerty sú vypredané všade po svete, je držiteľom ôsmich cien Grammy a&nbsp;v&nbsp;súkromí je to skromný a&nbsp;veľmi sympatický mladý chalan. Študoval na Royal Academy of Music v&nbsp;Londýne.

Mimochodom, máme okrem vás na Slovensku ešte nejaké ženy skladateľky?

Skladateľov a&nbsp;skladateliek je v&nbsp;dnešnej dobe veľa, nie je to už nič neobvyklé. No písať musíte nepretržite, stále. Len písaním sa cibrí hudobný jazyk. Som šťastná, že už vyše dvadsať rokov pôsobím na scéne vážnej hudby, že môžem robiť prácu, ktorá bola vždy mojím snom, „kresliť“ hudbou svoje obrazy. Tomu predchádzali štúdiá na VŠMU, teória hudby, potom skladba na VŠMU a&nbsp;neskôr dva roky postgraduálneho štúdia na Royal Academy of Music. Len na vysvetlenie, teória hudby je akási sondáž do anatómie hudby, ako je hudba napísaná, v&nbsp;akých štruktúrach kompozície najväčších majstrov skladby vlastne funguje. Komponovať sa naučiť nedá, ale ako jej adept sa môžete „prizerať do kuchyne“ konkrétneho skladateľa, aký bol špecifický v&nbsp;tom či onom. No ak chcete pokračovať v&nbsp;písaní hudby, môžete zhmotniť vlastné predstavy na notový papier, lebo skladatelia pre živé spracovanie orchestrálnych či sólových skladieb píšu svoje diela do notového záznamu a&nbsp;ten musí byť vypracovaný do precízneho detailu, aby hráč v&nbsp;symfonickom orchestri alebo operný spevák vedel prečítať a&nbsp;naštudovať, čo ste „napísali“.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Vyzval ma prestížny operný Bregenzer Festspiele, ktorý sa rozhodol do svojej koprodukcie pozvať Operu Slovenského národného divadla, aby som pre nich napísala komediálnu operu. Námet padol na Carla Goldoniho. Premiéra opery Impresario Dotcom odznela v&nbsp;najväčšom čase kovidu v&nbsp;roku 2020. Pre prísne reštrikcie som ju musela skrátiť zo 134 na 90 minút, aby bola bez pauzy. Je to komická opera o&nbsp;operných spevákoch, o&nbsp;ich náture, o&nbsp;spoločnosti, kde sa hrám s&nbsp;najznámejšími opernými áriami, ktoré pozná každý milovník opery. Samozrejme, potom ich spracúvam do svojej modernej podoby. Opera bude mať jedinú premiéru i&nbsp;na Slovensku 21.&nbsp;októbra 2022.

S&nbsp;touto operou ste zožali veľký úspech. Venoval sa jej aj nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

To pre mňa bola veľká vec. Tento denník patrí medzi najrešpektovanejšie nemecké i európske noviny. A o mojej opere napísal: „Bregenzer Festspiele: Konečne veselá opera! Komická opera Ľubice Čekovskej Impresario Dotcom oslavuje svetovú premiéru na festivale v Bregenzi a zaujala svojským rozmarným (bizarným) humorom, brilantnými zvukmi a paródiou na operu ako obchodný a spoločenský priestor.“ (Frankfurter Allgemeine, 22.&nbsp;8.&nbsp;2020, Werner M.&nbsp;Grimmel)

Na budúci rok v apríli-máji odohrá Winterstein-Theater Opera v nemeckom Annabergu-Buchholzi moju prvú operu Dorian Gray, ktorú preložili do nemeckého jazyka a bude úplne nanovo zinscenovaná, v inej réžii. Veľmi sa na to teším. Táto opera vznikla na objednávku SND v Bratislave. No a&nbsp;aktuálne pracujem na veľkej opere pre Národné divadlo Brno. Libreto napísala na motívy diela spisovateľky Virginie ­Woolfovej Viktória Knotková. Premiéra bude na jar 2024. Teším sa, že mi na Bratislavských hudobných slávnostiach jeden z&nbsp;najrenomovanejších orchestrov –&nbsp;Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia z&nbsp;Ríma, odohrá Turbulenciu pod rukami renomovaného slovenského dirigenta Juraja Valčuhu. Koncom septembra budem mať v&nbsp;nemeckom Aachene aj premiéru svojej orchestrálnej skladby Adoration v&nbsp;podaní Sinfonie­orchester Aachen a&nbsp;Christophera Warda.

Je úžasné, že môžete tvoriť a&nbsp;zároveň vaše skladby zaznievajú pred publikom.

Áno, skladateľ žije svojou prácou, musí jej veriť a&nbsp;má sa v&nbsp;nej celoživotne zdokonaľovať. Keď príde objednávka, môže písať a&nbsp;zároveň, keď sa mu jeho skladby „ozvučia“, nezostanú v&nbsp;spiacom režime na papieri, vtedy si skladateľ plní sny.

Komponujete aj hudbu pre film. Naposledy sme ju počuli v&nbsp;rozprávke Zakliata jaskyňa. Čo pre vás znamená takáto práca?

Filmovú muziku milujem. Občas si ako skladateľka spravím „žánrový výlet“, no aj filmovou hudbou či aranžovaním piesní si skladateľ môže kultivovať remeslo, hoci v&nbsp;tomto prípade robím skôr akúsi službu, druhé husle: snažím sa vyhovieť režisérovi a&nbsp;danej požiadavke. Samozrejme, dávam do toho seba plným priehrštím, ale predsa len je to rozdiel, keď tvorím ako autonómny autor, ktorý si urobí to, čo chce počuť. Tvoriť hudbu pre film je odlišnejšie, ale nesmierne ma to baví. (Úsmev.)

Vy ste sa počas kovidového obdobia zrejme vôbec nenudili.

Vôbec. (Smiech.) A&nbsp;nebolo to ľahké, lebo popri práci som ešte musela obhospodarovať dve deti, lebo som v&nbsp;prvom rade matka, takže to bola zaujímavá jazda od kuchyne ku kompozícii, k&nbsp;deťom a&nbsp;dookola.

Áno, mám vlastný priestor blízko kuchyne, takže deti vedia, kde ma nájdu. (Smiech.) Tým, že sme ľudské bytosti a navyše ženy, ak potrebujem vyventilovať hlavu od umenia, mám iné aktivity, napríklad v kuchyni. Práce v domácnosti mi skrátka vyčistia hlavu. Občas v&nbsp;poslaní matky vidím paralelu so svojou prácou: obetavosť. V&nbsp;obidvoch sférach musí byť každá činnosť urobená čo najlepšie, nesmie to byť žiadne provizórium, a&nbsp;to ako vo vzťahu k&nbsp;deťom, tak aj k&nbsp;publiku, interpretovi a&nbsp;dirigentovi.

Keď sme už spomenuli deti, práve mladší syn Teo (11), ako už bolo medializované, zdedil umelecké sklony.

Áno, Teuško miluje muziku, ale okrem toho chodí na plávanie a&nbsp;na literárno-dramatický krúžok a&nbsp;starší Adam (18) je šikovný futbalista, kedysi chodil na klavír a&nbsp;teraz študuje obchodnú akadémiu. Chlapci sú šikovní a&nbsp;robia radosť.

Okrem týchto súkromných úspechov, samozrejme, aj spomínaných pracovných na nás pri cestách dohliadate z&nbsp;pekných bilbordov, ktoré boli vytvorené k&nbsp;50. výročiu Rádia Devín. Stali ste sa jednou z&nbsp;jeho ambasádoriek a&nbsp;mňa zaujíma, aké s&nbsp;ním máte prepojenie?

Je to unikátne rádio v&nbsp;tom, že dáva priestor kultúre a&nbsp;umeniu i&nbsp;menšinovým žánrom. Má zaujímavú programovú štruktúru. Často spolupracujem so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, rádio počúvam, nie aktívne, ale keď si niečo vypočujem, tak preto, lebo Devín má kultivovaný prejav, ktorý sa zaoberá už spomínaným umením a&nbsp;kultúrou na vyššej úrovni, sprevádza poslucháča vážnou hudbou, divadlom, literatúrou... Čiže vzdeláva našu verejnosť. A&nbsp;to je v&nbsp;dnešnej dobe také potrebné ako soľ.

A&nbsp;ja dodávam, že mnohé programy doslova pohladia dušu.

Áno, presne tak. Dnes sa oko diváka „naje“ všeličoho a&nbsp;ucho sa toho v&nbsp;dnešnej dobe napočúva tiež, práve preto si treba vyberať, rovnako ako si vyberáme, s&nbsp;kým budeme tráviť čas, čo budeme jesť, preto je aj v&nbsp;tejto oblasti dôležité správne selektovať. Pre mňa je Rádio Devín overená hodnota, ponúka nám kvalitný servis.

Ako ste sa vy ako umelkyňa, ktorá nechce prezentovať seba, iba svoju prácu, vyrovnali so záujmom médií?

Som najmä človek, ktorý miluje hudbu, snaží sa ju posúvať ďalej, a&nbsp;rozhodne nechcem okolo seba vytvárať „veľké formy“, aby som na seba upútala pozornosť, tak ako to mnohí iní v&nbsp;dnešnej dobe robia. Pre mňa je prioritou robiť svoju prácu najlepšie, ako viem, a&nbsp;popritom sa ešte snažím zladiť všetky zložky, ktoré ku mne bytostne patria a&nbsp;ktoré mám rada. Takže vonkajšie vplyvy neriešim, som spokojná so svojím životom a&nbsp;s&nbsp;tým, čo robím, lebo moja kariéra postupuje veľmi prirodzeným vývojom.

Mňa ešte veľmi zaujalo, že ste vôbec prvá Slovenka, ktorá študovala na Royal Academy of Music v&nbsp;Londýne. Len zdôrazním, že tam okrem iných študovala Annie Lennox (67) aj Elton John (75).

Prvým študentom skladby v&nbsp;tej škole bol Felix Mendelssohn Bartholdy, nemecký hudobný skladateľ obdobia romantizmu. S&nbsp;Royal Academy of Music spolupracujem dodnes. Mám za sebou krásnu premiéru skladby Arcadia pre sólo hoboj, ktorá odznela ako objednávka školy. Tá tento rok oslavuje dvojsté výročie. A&nbsp;oslovila ma ako jednu zo svojich dvesto najúspešnejších absolventov, aby som pre ňu niečo napísala. Bola to pre mňa česť. V&nbsp;decembri sa máme stretnúť všetkých dvesto skladateľov, absolventov školy, z&nbsp;celého sveta.

Zároveň je veľká česť, že vás zastrešuje jedno z&nbsp;najlepších svetových vydavateľstiev v&nbsp;Nemecku, konkrétne Bärenreiter Verlag. Ako táto spolupráca vznikla?

Toto vydavateľstvo si ma našlo na jednom koncerte v&nbsp;kultúrnom stánku berlínskej filharmónie a&nbsp;dalo mi ponuku, ktorá sa neodmieta. Naša spolupráca trvá od roku 2006.

Čo to v&nbsp;praxi pre skladateľa znamená?

Vydavateľstvo zastrešuje moju súčasnú modernú hudbu, zobralo ju pod svoje krídla, vytlačí krásne skorigované noty a posunie ich do profesionálneho sveta hudby. No pred tým, ako sa noty vytlačia, prebieha množstvo korektúr v zápise a toho je naozaj veľa. Vydavateľ má svojich editorov, ktorí vás vedú v zápise ako veľkí profesionáli. Vydavateľ ma zastrešuje zmluvne, spája ma s inými tvorcami a interpretmi. Tým, že mám za sebou špičkové vydavateľstvo, bude ma zastupovať v&nbsp;tom najlepšom a&nbsp;notový zápis bude najbližšie k&nbsp;predstave, ktorú som mala, keď som hudbu komponovala.