Vladimír Kampf

Mama Eva Šandalová ju stále volá dieťa a&nbsp;teší sa, aká je jej dcéra šikovná. Vraj je úžasné, čo všetko dokážu niektorí mladí ľudia, a&nbsp;je príjemné pozorovať ich, ako sa snažia o&nbsp;lepšiu budúcnosť planéty Zem. Mama ma vystrašila, že rozhovor s&nbsp;jej dieťaťom nebudem mať jednoduchý. Mala pravdu. Občas som sa v&nbsp;jadrovej problematike strácal a&nbsp;pýtal som si jednoduchšie vysvetlenia.

Simona sa narodila v&nbsp;Moskve v&nbsp;čase, keď jej rodičia pracovali na našom veľvyslanectve. Neskôr sami začali obchodovať s&nbsp;dovozom stavebnej techniky do Ruska. V&nbsp;útlom detstve bola Simona viac v&nbsp;Moskve ako na Slovensku. Mala takmer osem rokov, keď sa presťahovali do Bratislavy, kde zostala do osemnástich rokov. Do Moskvy sa dostala znova, keď ju vzali na prestížnu Lomonosovovu univerzitu.

Zostali ti z&nbsp;detstva nejaké spomienky na hlavné mesto Ruska?

Vždy som sa chcela vrátiť. Dnes spolu s&nbsp;manželom v&nbsp;Moskve striedavo žijeme. Pripadalo mi, že tam patrím. Bola som napoly Moskovčanka a&nbsp;napoly Bratislavčanka. Preto sa ani teraz nemám problém presťahovať do nového mesta alebo krajiny či už za prácou, alebo výskumom. Domov je skôr o&nbsp;ľuďoch ako o&nbsp;nejakom mieste. Lepšie mi je pri rodičoch a&nbsp;kamarátoch ako v&nbsp;prázdnom byte, v&nbsp;ktorom som síce vyrastala, ale nikto tam so mnou nie je. Do školy som začala chodiť v&nbsp;Moskve, potom sme sa presťahovali do Bratislavy, kde som aj skončila školu. Medzitým som stihla ročný výmenný pobyt v&nbsp;Nemecku. Ako stredoškoláčka som sa chcela naučiť jazyk.

Prečo si si vybrala práve Lomonosovovu univerzitu?

Môže za to náš rodinný známy. Vedela som, že chcem študovať chémiu, ale nevedela som kde.

Pripadá mi nevšedné, že mladý človek chce študovať chémiu. Robila si doma pokusy?

Už ako dieťa ma fascinovali dokumentárne filmy o&nbsp;vesmíre, o&nbsp;vede, o&nbsp;zvieratách, o&nbsp;prírode, o&nbsp;tom, ako sa niečo robí. Bavilo ma dozvedať sa neustále niečo nové. Raz večer som sa pozerala v&nbsp;centre Bratislavy na šedivé tiene pod slnečníkmi. Hovorila som si, že by tam mohlo byť viac svetla, aby sa ľudia videli. Napadlo mi dať na slnečníky solárne panely, ktoré by nabíjali batérie, z&nbsp;ktorých by bolo večer napájané osvetlenie. Mamina prevracala oči nad mojimi nápadmi. Posťažovala sa aj nášmu známemu. Ten prekvapivo nemávol rukou nad detským nápadom, ale dal mi hárok papiera a&nbsp;povedal, aby som mu nakreslila svoj projekt. To bol pre mňa silný impulz, že sa chcem stať vedcom. Tu niekde sa to začalo.

Pokračovanie na ďalšej strane...

To je pekné, ale čo tá chémia?

Zaujímala ma. Mala som ju asi najradšej zo všetkých vedeckých disciplín. Keď som sa rozhodovala, kam do školy, ten náš známy sa spýtal, že prečo nie do Moskvy, veď tam je svetoznáma univerzita. Prihlásila som sa na fakultu chémie, katedru rádiochémie. Nebolo to ľahké. Neskromne som si myslela, že som bola dobre pripravená, ale nebolo to celkom tak. Latka na najlepšej univerzite v&nbsp;Rusku je nastavená veľmi vysoko. Vedela som síce po rusky, ale bola to hovorová, kuchynská ruština. Ruština neprebrala odborné výrazy z&nbsp;angličtiny ako slovenčina. Bolo to ťažké, ale zvládla som to. Písať a&nbsp;čítať som sa naučila cez leto, keď som sa pripravovala na prijímačky. Jedna z&nbsp;profesoriek, ktoré ma skúšali na prijímačkách, sa tešila, že konečne prišiel nejaký ozajstný chemik, pretože všetci ostatní uchádzači sa väčšinou hlásili na medicínsku fakultu.

Od prvých dní sme mohli pracovať v&nbsp;laboratóriu a&nbsp;na výskumoch. To ma veľmi bavilo. Prednedávnom mi vyšiel vedecký článok o&nbsp;materiálovej vede tuhých telies. Tomu som sa venovala od prvého ročníka.

Nie je to ako vo filme či v&nbsp;seriáli o&nbsp;kope skúmaviek a&nbsp;zariadení s&nbsp;prekvapivými výsledkami. Ide skôr o&nbsp;to, že človek sa celý život niečím zaoberá a&nbsp;nakoniec aj k&nbsp;niečomu dospeje, čo sa však prakticky hodí možno o&nbsp;ďalšie polstoročie… Výsledky svojej práce nemusíš vidieť hneď.

Študovali sme materiály, rôzne manganity… Skandium je moja láska. Je to silne elektropozitívny striebornobiely mäkký kov. Oxidačný stav skandia je vo väčšine zlúčenín plus 3. Jeho priemyslové uplatnenie je pomerne malé, hlavné využitie nachádza pri výrobe svetelných zdrojov. Zatiaľ. Študovali sme jeho lokálnu magnetickú štruktúru a&nbsp;lokálnu kryštalickú štruktúru. Volá sa to superjemné interakcie.

Mama mala pravdu. Strácam sa. Načo nám to bude?

Čoho to môže byť základ?

Čisto teoreticky môžeme raz dospieť k&nbsp;tomu, že budeme mať pamäťové jednotky v&nbsp;počítačoch, ktoré budú schopné zapisovať ešte viac dát do menej objemných médií, pretože už ich nebudeme zapisovať ako teraz, ale úplne inak. Trebárs na spiny, ktoré ani oko neuvidí.

Takže budem mať čosi ako USB kľúč, ktorý ani neuvidím?

Keď to bude mať veľkosť USB kľúča, zmestíš tam naozaj ohromné objemy dát. Ešte prednedávnom si mal v&nbsp;mobilnom telefóne oveľa menšie objemy dát ako v&nbsp;súčasnosti.

Kedysi som ani mobil nemal.

Čisto teoreticky v&nbsp;budúcnosti možno naše poznatky niekto využije práve na toto. Možno! Rozlišujem dva druhy vedy. Veda pre vedu, to je tá, o&nbsp;ktorej terazhovoríme, že zatiaľ nevieme, čo nám prinesie v&nbsp;budúcnosti. Veda pre priemysel má, naopak, dnes jasné ciele a&nbsp;využitie. Vedcov pre vedu baví bádať a&nbsp;samotný proces vývoja. Neboj, aj ja mám rada nejaký praktický výsledok pred sebou. To som sa snažila robiť tiež. Venovala som sa projektovému manažmentu v&nbsp;sfére vyraďovania jadrových objektov a&nbsp;spravovania jadrového odpadu. Venovala som sa jadrovému odpadu podľa aktivity a&nbsp;množstva izotopov.

Čím je odpad rádioaktívnejší, tým k&nbsp;nemu treba pristupovať inak. Vyhorené jadrové palivo musíme skladovať úplne inak ako nízkorádioaktívny odpad alebo trebárs odpad z&nbsp;jadrovej medicíny.

Ide o&nbsp;to, aby sme ho nevyhodili, ale dokázali spracovať a&nbsp;použiť ďalej?

S&nbsp;jadrovým palivom a&nbsp;odpadom okolo neho je to zložitejšie. Všetko sa dá. Vyhorené jadrové palivo nám ešte môže byť na osoh. Najprv poviem, prečo sa zatiaľ nedá použiť. Jednoducho je v&nbsp;ňom zmes dvoch uránov. Jeden z&nbsp;nich je stabilnejší a&nbsp;druhý nestabilnejší, ktorý vytvára energiu. Toho je v&nbsp;uránovej rude veľmi málo. Treba ju oň obohatiť v&nbsp;centrifúgach. Najlepšiu technológiu na to má Rusko. Dá sa to dosiahnuť aj difúziou. To je menej efektívna metóda… Obohatený urán po ďalšom spracovaní putuje do palivových článkov. Tie po použití a&nbsp;využití elektráreň už nepotrebuje, ale zostáva v&nbsp;nich takmer kus Mendelejevovej tabuľky prvkov. Keď palivo vyhára, zväčšuje objem a&nbsp;sú v&nbsp;ňom neutrónové jedy, ktoré zabraňujú uránu pohlcovať neutróny potrebné na tvorbu energie. Čisto teoreticky by sme mohli palivo využiť. V&nbsp;Európe to teraz ešte ani neskúšame. Ale v&nbsp;Rusku skúšajú nové technológie, dokonca už majú aj niekoľko jadrových reaktorov pracujúcich na recyklovanom jadrovom palive. Inak všetko staré bolo niekedy nové. Tie technológie pochádzajú z&nbsp;polovice minulého storočia. Pomaly sa dostávame aj k&nbsp;tolerantným, menej nebezpečným palivám. Nebudem podrobná, aby som ťa nemučila.

Keď zoberieme z&nbsp;elektrárne palivo a&nbsp;už ho nechceme len niekam odložiť, čo s&nbsp;ním? Kde je budúcnosť?

Veľa sa hovorí o&nbsp;termojadrových procesoch. Tam je stále čo bádať. Spejeme k&nbsp;tolerantným palivám. Slovensko má veľmi dobré vo svete uznávané procesy vyraďovania jednej z&nbsp;elektrární v&nbsp;Jaslovských Bohuniciach. Svet ocenil, ako sme postupovali a&nbsp;poctivo triedili odpad. Materiály, ktoré neboli rádioaktívne, sme dokázali opätovne využiť. Neskončili na kope. Počas jednej stáže som sa venovala projektu cirkulárnej ekonomiky. Najlepšie by bolo všetko znova nejako využiť. Trebárs aj palivové články. Na to potrebujeme fyziku a&nbsp;chémiu. Môžeme z&nbsp;nich mať opäť palivo alebo elementy do rýchlych reaktorov. Nemusíme palivové články len pochovať pod zem. Prírodné zdroje nie sú nekonečné. Mali by sme s&nbsp;nimi hospodáriť šetrne. Elektráreň, ktorá doslúžila, však nie je iba o&nbsp;palive a&nbsp;chladiacej veži. Sú to aj cesty, administratívne budovy a&nbsp;ďalšie objekty. Osemdesiat percent zvyšku elektrárne nie je jadrovým odpadom. Môžeme ho použiť. Pracovala som na projekte Európskej únie. Venovali sme sa praktikám v&nbsp;jednotlivých krajinách, ktoré likvidujú odpad s&nbsp;veľmi nízkou rádioaktivitou. Prístupy a&nbsp;normy k&nbsp;hodnoteniu rádioaktivity sa rôznia. V&nbsp;Nemecku majú najprísnejšie a&nbsp;najcitlivejšie pravidlá. Skúsili sme ich zjednotiť, aby bolo problémov čo najmenej. Zatiaľ je zložité dosiahnuť rovnaký prístup, aby sme mohli trebárs na jednom mieste spracovávať odpady z&nbsp;niekoľkých krajín. Za ich uskladnenie spoločnosti platia nemalé peniaze. Zjednotenie noriem a&nbsp;následné spracovanie odpadu preto môže byť výhodné. Je lepšie mať menej rádioaktívneho odpadu.

Kde by sme mohli použiť rádioaktívny odpad?

Dali by sa z&nbsp;neho poskladať nové články. Veľa odpadu má v&nbsp;sebe medicínske rádionuklidy, ktoré sa dajú získať iba takto, pretože v&nbsp;prírode sa nevyskytujú. Niektoré rádionuklidy dokážeme využiť v&nbsp;batériách kardiostimulátorov alebo vo vesmíre.

Teoreticky áno, ale radšej nie. Týmto smerom nechoďme.

Vráťme sa do bežného života. Kam si sa dostala z&nbsp;Moskvy?

Už počas magisterského štúdia som dostala štipendium Marie Skłodowska-Curie od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Využilo ho sto dievčat, ktoré študujú rôzne jadrové odbory od práva až po technológie. Sčasti nám zaplatili magisterské štúdium a&nbsp;sčasti ročné stáže. Mne ponúkli prácu v&nbsp;Ríme v&nbsp;štátnej firme poverenej vyraďovaním jadrového cyklu v&nbsp;Taliansku. Taliani mali premyslený jadrový program, ktorý zastavilo referendum po tragických udalostiach v&nbsp;Černobyli. V&nbsp;roku 2011 ho skúsili obnoviť, ale prišla Fukušima… Ľudia sa báli. Jadrový program nadobro zastavili. Pracovala som na medzinárodnom oddelení, ktoré sa venovalo technickým inováciám. Mala som šťastie na jedinečnú šéfku Federiku Pancottiovú, ktorá mi ukázala jadrový priemysel z&nbsp;úplne inej strany. Naučila ma tiež, aké je robiť vo veľkej firme a&nbsp;aktívne spolupracovať s&nbsp;kolegami.

Simona Šandalová sa venuje jadrovej chémii: Talentovaná žena robí dieru do sveta

Vladimír Kampf

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Simona Šandalová sa venuje jadrovej chémii: Talentovaná žena robí dieru do sveta

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Novoroční predkovia: Krásne, ale netolerantné tradície s kopou predsudkov

Ploskaté hlavy: Techniku mu môže odkopírovať, kto chce, ale nápady nie

V Rusovciach ani tak, ani onak: Miliónová pokuta za záchranu a oživenie kostolíka

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás