Jana Homolová

Ako často si zapínate televízor nie kvôli práci, ale len tak, pre oddych?

Som veľký konzument akéhokoľvek obsahu, hlavne seriálov a&nbsp;filmov, ale musím priznať, že primárne cez streamovacie platformy.

Dokážete si pozrieť program bez toho, aby ste ho profesionálne analyzovali a&nbsp;„pracovali“ pri tom?

Nie, ale nie je to niečo, čo by mi znepríjemňovalo pôžitok z&nbsp;pozerania. Jednoducho je to prirodzená súčasť, že si všímam veci a&nbsp;zamýšľam sa nad vecami, ktoré možno bežného diváka netrápia. Pre mňa je to zdroj inšpirácie a&nbsp;rozhľadu. Jeden príbeh sa dá rozpovedať iks rôznymi spôsobmi a&nbsp;vždy ma zaujíma, ako to poňal daný tvorivý tím.

Akým typom diváka ste a&nbsp;ktoré programy, prípadne filmy, máte najradšej?

Vždy hovorím, že som čistý „komerčák“, čiže sledujem produkty a&nbsp;žánre hlavného prúdu. Mám rada veci, pri ktorých si oddýchnem a&nbsp;vypnem hlavu. Seriál, ktorý pozerám už roky a&nbsp;videla som všetky časti, ktoré sa doteraz vyprodukovali, je Grey’s&nbsp;Anatomy. V&nbsp;poslednom čase som si pozrela všetky časti Schitt’s&nbsp;Creek. Seriál dostal veľa ocenení Emmy, čo ma zaujalo. Uvedomila som si, že som to vlastne ešte nevidela, dala som tomu šancu a&nbsp;nakoniec som to zhlt­la celé. Teraz mám rozpozeraný seriál After Life, čo nie je úplná oddychovka, ale zase mám veľmi rada hlavného predstaviteľa Rickyho Gervaisa, takže to pozerám pre neho.

Dlhé roky ste študovali v&nbsp;Amerike, máte za sebou dokonca stáž v&nbsp;americkej MTV. Čo zo skúseností získaných v&nbsp;zahraničí vám pomohlo najviac, keď ste sa rozhodli vrátiť sa na Slovensko a&nbsp;zamestnať sa tu?

V&nbsp;prvom rade asi prístup k&nbsp;čomukoľvek, čo robím. Škola v&nbsp;Amerike ma naučila, že keď človek niečo chce, musí skrátka makať, ale nič nie je nemožné. Možno sa veci neudejú hneď, ale je dôležité mať cieľ a&nbsp;víziu. Rovnako ma to naučilo, že netreba vešať hlavu, keď nám na prvý pokus niečo nevyjde. Je dôležité skúšať a&nbsp;hľadať cestu. Aj zlé skúsenosti nás posilnia a&nbsp;posunú vpred. A&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade konkrétne skúsenosť z&nbsp;MTV ma vniesla do sveta televízie, programmingu a&nbsp;akvizícií, takže vďaka tomu som zistila, čo tá práca zahŕňa, a&nbsp;zistila som, že je to niečo, čo by ma mohlo v&nbsp;živote baviť a&nbsp;napĺňať. Keď som sa vrátila na Slovensko, mala som jasnú víziu, čo by som chcela robiť.

Po návrate ste vyše dvoch rokov pracovali v&nbsp;Markíze ako manažérka akvizícií. Venovali ste sa nákupu programu pre televíziu. Musí byť človek dobrý psychológ, aby dokázal odhadnúť, čo by na našich obrazovkách mohlo u&nbsp;divákov fungovať? Alebo tieto poznatky prídu postupne?

Je to kombinácia niekoľkých faktorov. V&nbsp;prvom rade je dôležité odosobniť sa a&nbsp;nevnášať do práce svoje preferencie alebo preferencie rodinných príslušníkov či kamarátov, susedov. (Smiech.) Človek vyberá obsah pre masu divákov, ktorí sa môžu úplne odlišovať od nášho okolia. V&nbsp;druhom rade je dôležité opierať sa o&nbsp;fakty a&nbsp;dáta. V&nbsp;našom prípade sú to čísla sledovanosti, ktoré dostávame každé ráno za predošlý deň, a&nbsp;tie nás nasmerúvajú v&nbsp;našich úvahách o&nbsp;tom, čo diváci chcú a&nbsp;čo nechcú pozerať. Čím dlhšie človek dáta sleduje, tým lepšie si dokáže vytvárať závery, ktoré akoby platili všeobecne. Navyše je to tímová práca. Nikdy to nie je tak, že jednotlivec by sám posúdil, vybral a&nbsp;nakúpil program rovno do vysielania.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Myslíte, že slovenského diváka poznáte dobre? Aké formáty u&nbsp;nás fungujú a&nbsp;aké, napríklad v&nbsp;porovnaní s&nbsp;Českom, u&nbsp;nás veľkú šancu nemajú?

Nie som typ človeka, ktorý by niekedy povedal, že dobre pozná diváka, pretože diváci sa vyvíjajú podľa situácie vo svete, v&nbsp;spoločnosti, v&nbsp;krajine. Pred kovidom platili nejaké preferencie, teraz platia úplne iné. Musíme kopírovať potreby ľudí v&nbsp;danom období a&nbsp;to je neustále sa meniaca veličina. Mojou úlohou je sledovať dianie, sledovať trendy a&nbsp;preferencie a&nbsp;snažiť sa vytvárať závery, aby sme v&nbsp;danom momente ponuku zladili s&nbsp;potrebami.

Takisto si nemyslím, že sú mainstreamové formáty, ktoré vyslovene nemajú šancu. Vždy ide o&nbsp;spracovanie, o&nbsp;spôsob rozprávania daného príbehu či už v&nbsp;hranej tvorbe, alebo v&nbsp;reality programoch. Sú formáty, ako napríklad šou MasterChef, ktorá sa vysielala na Slovensku a&nbsp;vysiela sa aj v&nbsp;Česku, kde je veľmi úspešná. Na Slovensku nemala až takú dobrú sledovanosť a&nbsp;môžeme urobiť záver, že kuchárske šou u&nbsp;nás nefungujú, ale ono to nie je čierno-biele.

Je iks atribútov, pre ktoré možno práve tento formát alebo jeho spracovanie v&nbsp;danom čase nefungovali. Je fakt, že odvtedy sa ako televízia nezaoberáme kuchárskymi šou v&nbsp;hlavnom vysielacom čase, to však neznamená, že nie sme otvorení možnosti, že jedného dňa príde správny čas, formát alebo riešenie pre tento typ šou pre nášho diváka.

Vaším prvým televíznym dieťaťom bola TV Doma, kde ste sa na miesto programovej riaditeľky dostali vo veku 24 rokov. Keď som si gúglila články o&nbsp;vás z&nbsp;toho obdobia, vyskočili na mňa titulky, či to nie je málo. Museli ste v&nbsp;priebehu kariéry pre mladý vek dokazovať, že ste na takú funkciu dosť zrelá a&nbsp;skúsená?

Áno, neustále. Už to však prešlo a&nbsp;začínam sa spytovať, či to znamená, že som už stará. (Smiech.) Ale nie, žartujem.

Áno, ľudia ma neustále podceňovali pre vek aj preto, že som žena. Prijala som to ako fakt, s&nbsp;ktorým netreba bojovať, pretože ho nezmením. Sústreďovala som sa na prácu a&nbsp;hovorila som si, že pre mňa je dôležité, aby za mňa hovoril prístup k&nbsp;práci a&nbsp;výsledky.

Vďaka vám sa rozbehla aj éra pôvodných romantických seriálov, keďže ste dali šancu seriálu Druhý dych. Čo z&nbsp;obdobia práce na TV Doma považujete za svoj najväčší úspech?

Najväčší úspech je pre mňa to, že sme Doma spustili a&nbsp;tým sme vlastne vytvorili multikanálovú stratégiu pre skupinu Markíza. Doma funguje dodnes, je to výborne nastavená značka. Diváci stanicu poznajú, rozumejú jej, rozumejú, pre koho je a&nbsp;čo ponúka. A&nbsp;je úspešná, to je pre mňa najväčšie zadosťučinenie.

V&nbsp;roku 2011 sa vaše pole pôsobnosti ako programovej riaditeľky rozšírilo na všetky programy skupiny Markíza. Bola to veľká pracovná výzva a zmena?

Áno, bola. Veľa som sa musela naučiť, najťažšie bolo, že som nemala roky skúseností, o&nbsp;ktoré by som sa mohla oprieť, ale mala som šťastie na skvelých kolegov v&nbsp;tíme, ktorí skúsení boli, podržali ma a&nbsp;pomohli mi.

Spolu s&nbsp;Danom Danglom a&nbsp;Adelou Vinczeovou ste autorka projektu 2 na 1, ktorý je jedným z&nbsp;mála nelicencovaných formátov na našich obrazovkách. Adela s&nbsp;Danom priznali, že projekt sa vytváral dlho. Ako si spomínate na začiatky tejto spolupráce?

Veľmi ma baví kreovať a&nbsp;tvoriť. Som nesmierne hrdá na tento projekt, pretože ako ste povedali, nie je bežné, že originálny zábavný formát takto úspešne funguje v&nbsp;hlavnom vysielacom čase. Mala som šťastie, že Dano a&nbsp;Adela boli otvorení spolupráci s&nbsp;nami a&nbsp;ochotní hľadať cestu, ako im vytvoriť šou na mieru. Oni sú obaja nielen skvelí moderátori a&nbsp;zabávači, ale aj kreatívne zmýšľajú, rozumejú dramaturgii programu a&nbsp;potrebnému tónu pre zábavný formát. Sme im veľmi vďační za to, že sa s&nbsp;nami pustili do tohto projektu, a&nbsp;tešíme sa z&nbsp;jeho úspechu.

Vo funkcii programovej riaditeľky ste pracovali donedávna s&nbsp;výnimkou materskej dovolenky. Koľko času ste dovtedy trávievali v&nbsp;práci a&nbsp;ako sa to s&nbsp;príchodom detí zmenilo?

Za roky svojej práce som vystriedala asi všetky obdobia od toho, keď som pracovala pomaly 24 hodín sedem dní v&nbsp;týždni až po skrátený úväzok. Prirodzene, teraz je pre mňa dôležité mať čas na rodinu a&nbsp;podľa toho si nastavujem pracovný čas.

Vaše trojičky Mia, Ema a&nbsp;Sofia oslávia 3.&nbsp;marca štyri roky. Hovorí sa, že cudzie deti rastú rýchlejšie. Keď sa obzriete, mať ako prvorodička hneď naraz tri deti asi nebolo jednoduché...

Nebolo to jednoduché, ale nemám s&nbsp;čím porovnávať, čiže pre mňa je moja situácia moja norma. Som najšťastnejšia a&nbsp;najvďačnejšia, že ich mám, a&nbsp;asi ako každého rodiča ma napĺňa, keď môžem sledovať, ako rastú.

Aké sú vaše dievčatá? Povahou podobné alebo úplne odlišné? A&nbsp;vedia sa už spojiť proti rodičom, keď chcú dosiahnuť svoje?

Dve z&nbsp;nich sú jednovaječné, čiže tie sú rovnaké – jeden človek. Ale každá je niečím jedinečná a&nbsp;svojská. Zatiaľ sa proti nám nespájajú. Našťastie na toto ešte neprišli. (Smiech.) Čo vás materstvo naučilo a&nbsp;v&nbsp;čom ste sa zmenili, prípadne sa vnímate inak než v&nbsp;minulosti? Napĺňa ma byť matkou, vnímam to ako svoje najväčšie poslanie a&nbsp;som vďačná, že ňou môžem byť. Dáva mi to istý zmysel pre život a&nbsp;jeho cestu.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Keďže som čerstvo v&nbsp;novej funkcii, ešte nemám bežný pracovný deň, na toto asi budem vedieť odpovedať až o&nbsp;pol roka. (Smiech.)

Nahrali ste mi otázku. TV Markíza po rokoch zmenila majiteľa a&nbsp;táto zmena so sebou priniesla novú pracovnú výzvu aj pre vás, keď­že svoje kompetencie rozšírite aj o&nbsp;riadenie programu TV Nova. Dlho ste túto pracovnú ponuku zvažovali alebo ani nebolo treba?

Samozrejme, zamýšľala som sa nad tým hlavne kvôli rodine a&nbsp;deťom. Z&nbsp;pracovného hľadiska to považujem za veľkú výzvu, z&nbsp;ktorej sa teším.

Čo bude vašou hlavnou náplňou práce a&nbsp;aký cieľ ste si na začiatok novej pracovnej cesty stanovili?

Som programová riaditeľka pre TV Nova a&nbsp;TV Markíza, čiže zastrešujem programovú stratégiu pre dve televízne skupiny, nielen pre lineárne vysielanie, ale aj z&nbsp;hľadiska našej digitálnej stratégie primárne pre platformu Voyo. Prvý cieľ je nastaviť si prácu tak, aby som ju zvládala a&nbsp;aby bola prínosná pre obe televízie, a&nbsp;druhý cieľ je veľmi jednoduchý – prinášať úspešný obsah na obrazovky oboch televízií. (Úsmev.)

V&nbsp;Česku sa aktuálne nakrúca u&nbsp;nás veľmi úspešný seriál Sestričky, dokonca ho pripravuje slovenský štáb ako v&nbsp;minulosti šou Tvoja tvár znie povedome a&nbsp;Svadba na prvý pohľad. Uvedie teda aj Markíza v&nbsp;budúcnosti formát, seriál, ktorý úspešne zafungoval u&nbsp;českých divákov? Ide tu trošku o&nbsp;snahu homogenizovať program v&nbsp;oboch republikách?

Nie je to trend medzi Českou a&nbsp;Slovenskou republikou. To, čo spomínate, sú formáty, ktoré fungujú v&nbsp;rôznych krajinách, nie sú pôvodom ani slovenské, ani české, takže aj Česko, aj Slovensko sú len ďalšie destinácie, kde sa formáty adaptujú. Program vyberáme podľa jeho atraktivity a&nbsp;možnosti zaujať divákov v&nbsp;danej krajine v&nbsp;danej televízii.

Česi majú odlišnú mentalitu, aj čo sa týka televízneho vkusu, mnohé projekty, ktoré u nás majú úspech, tam nefungujú vôbec. Príkladom je Farma, ktorá sa na Slovensku s veľkým úspechom vysiela roky, zároveň generuje veľké množstvo mediálnych hviezdičiek, ale v Česku mala len jednu sériu. Akým projektom chcete dávať priestor v&nbsp;hlavných staniciach Markíza a Nova?

Toto je otázka, na ktorú by som mohla odpovedať hodiny. To, čo uvádzate, platí pre každý jeden televízny trh na svete. Sú formáty, ktoré niekde fungujú a&nbsp;niekde zas nefungujú. Každá televízia má svoje preferencie a&nbsp;musí sa zamerať na to, čo daný divák v&nbsp;danom období vyhľadáva. Naším primárnym cieľom je prinášať kvalitnú a&nbsp;jedinečnú domácu tvorbu v&nbsp;akomkoľvek spracovaní.

Vyššie spomínané veľké šou ako Tvoja tvár znie povedome (pre obe republiky) či federálna SuperStar vznikajú pod režisérskou taktovkou vášho manžela. Ako sa vám spolupracuje? Darí sa vám oddeliť prácu od súkromia?

Myslím, že toto sme si už za tie roky nastavili veľmi dobre a&nbsp;dosť významne sa snažíme oddeliť prácu a&nbsp;súkromie. Spolupracuje sa nám tak, že manžel si ma vypočuje a&nbsp;potom si aj tak urobí po svojom. (Smiech.) Žartujem, myslím, že sa dobre dopĺňame, rešpektujeme jeden druhého a&nbsp;hľadáme vždy tie najlepšie riešenia pre daný program.

Dokážete si napriek náročnej práci a&nbsp;starostlivosti o&nbsp;rodinu nájsť s&nbsp;manželom čas pre seba?

Je to náročné hlavne dnes, keď sa nedá nikam chodiť ani cestovať, ale vďaka mojim rodičom, ktorí nám s&nbsp;dievčatami veľmi pomáhajú, si čas na seba nájdeme.

A&nbsp;na záver – je podľa vás náročnejšie manažovať rodinu s&nbsp;trojičkami alebo program v&nbsp;skupine Markíza?

(Smiech.) Toto je zákerná otázka. Z&nbsp;hľadiska logistiky a&nbsp;časového manažmentu by som povedala, že je to podobné.