Ako často si zapínate televízor nie kvôli práci, ale len tak, pre oddych?

Som veľký konzument akéhokoľvek obsahu, hlavne seriálov a filmov, ale musím priznať, že primárne cez streamovacie platformy.

Dokážete si pozrieť program bez toho, aby ste ho profesionálne analyzovali a „pracovali“ pri tom?

Nie, ale nie je to niečo, čo by mi znepríjemňovalo pôžitok z pozerania. Jednoducho je to prirodzená súčasť, že si všímam veci a zamýšľam sa nad vecami, ktoré možno bežného diváka netrápia. Pre mňa je to zdroj inšpirácie a rozhľadu. Jeden príbeh sa dá rozpovedať iks rôznymi spôsobmi a vždy ma zaujíma, ako to poňal daný tvorivý tím.

Akým typom diváka ste a ktoré programy, prípadne filmy, máte najradšej?

Vždy hovorím, že som čistý „komerčák“, čiže sledujem produkty a žánre hlavného prúdu. Mám rada veci, pri ktorých si oddýchnem a vypnem hlavu. Seriál, ktorý pozerám už roky a videla som všetky časti, ktoré sa doteraz vyprodukovali, je Grey’s Anatomy. V poslednom čase som si pozrela všetky časti Schitt’s Creek. Seriál dostal veľa ocenení Emmy, čo ma zaujalo. Uvedomila som si, že som to vlastne ešte nevidela, dala som tomu šancu a nakoniec som to zhlt­la celé. Teraz mám rozpozeraný seriál After Life, čo nie je úplná oddychovka, ale zase mám veľmi rada hlavného predstaviteľa Rickyho Gervaisa, takže to pozerám pre neho.

Dlhé roky ste študovali v Amerike, máte za sebou dokonca stáž v americkej MTV. Čo zo skúseností získaných v zahraničí vám pomohlo najviac, keď ste sa rozhodli vrátiť sa na Slovensko a zamestnať sa tu?

V prvom rade asi prístup k čomukoľvek, čo robím. Škola v Amerike ma naučila, že keď človek niečo chce, musí skrátka makať, ale nič nie je nemožné. Možno sa veci neudejú hneď, ale je dôležité mať cieľ a víziu. Rovnako ma to naučilo, že netreba vešať hlavu, keď nám na prvý pokus niečo nevyjde. Je dôležité skúšať a hľadať cestu. Aj zlé skúsenosti nás posilnia a posunú vpred. A v neposlednom rade konkrétne skúsenosť z MTV ma vniesla do sveta televízie, programmingu a akvizícií, takže vďaka tomu som zistila, čo tá práca zahŕňa, a zistila som, že je to niečo, čo by ma mohlo v živote baviť a napĺňať. Keď som sa vrátila na Slovensko, mala som jasnú víziu, čo by som chcela robiť.

Po návrate ste vyše dvoch rokov pracovali v Markíze ako manažérka akvizícií. Venovali ste sa nákupu programu pre televíziu. Musí byť človek dobrý psychológ, aby dokázal odhadnúť, čo by na našich obrazovkách mohlo u divákov fungovať? Alebo tieto poznatky prídu postupne?

Je to kombinácia niekoľkých faktorov. V prvom rade je dôležité odosobniť sa a nevnášať do práce svoje preferencie alebo preferencie rodinných príslušníkov či kamarátov, susedov. (Smiech.) Človek vyberá obsah pre masu divákov, ktorí sa môžu úplne odlišovať od nášho okolia. V druhom rade je dôležité opierať sa o fakty a dáta. V našom prípade sú to čísla sledovanosti, ktoré dostávame každé ráno za predošlý deň, a tie nás nasmerúvajú v našich úvahách o tom, čo diváci chcú a čo nechcú pozerať. Čím dlhšie človek dáta sleduje, tým lepšie si dokáže vytvárať závery, ktoré akoby platili všeobecne. Navyše je to tímová práca. Nikdy to nie je tak, že jednotlivec by sám posúdil, vybral a nakúpil program rovno do vysielania.

Pokračovanie na ďalšej strane...