Téma zdravia, okolo ktorej sa dej seriálu točí, môže aj v kontexte pandémie zaujať, lebo ide viac do hĺbky.

Áno, tento seriál naozaj ide do hĺbky a je veľmi dobre napísaný. Jeho pozitívum je ešte aj to, že medzi mladými pacientmi, ktorí sú v nemocnici a majú aj ťažšie diagnózy, vznikajú priateľské vzťahy a vzájomne sa podporujú. Tieto vzácne vzťahy akoby vyvažovali vážnosť každej jednej choroby. Preto má tento seriál svoju hodnotu. Vážne diagnózy detí predsa zasiahnu naozaj každého, napriek tomu vy ako divák necítite to, čo my herci v našom hereckom žargóne voláme „mrchavá ťažoba“. To je čosi, čo na vás doľahne, keď nevidíte pomyselné svetielko na konci tunela. No v tomto prípade akoby existovalo poznanie, že aj v bezvýchodiskovej situácii sa nejaké to svetlo predsa len ukáže.

Seriál sa nakrúcal v reálnom nemocničnom prostredí?

Nakrúcanie prebiehalo v priestoroch, ktoré si štáb prenajal. Išlo o celé jedno poschodie, kde bola nemocničná izba, lekárske priestory, chodba. Všetko bolo zariadené tak, aby samotný priestor pôsobil čo možno najautentickejšie a divákovi pripomínal skutočnú nemocnicu.

So seriálovým vnukom si herec vytvoril pekný vzťah aj mimo nakrúcania.
Zdroj: TV Markíza

Seriálov z lekárskeho prostredia máte na konte niekoľko. Ako ich vnímajú manželka a syn, ktorí sú lekári?

Sedem rokov som pre Markízu robil seriál Ordinácia v ružovej záhrade. Bola to skvelá príležitosť. Hral som gynekológa a veľmi veľa vecí som sa tam naučil. Zároveň mal tento seriál osvetový účinok. Od jednej z poisťovní som mal dokonca informáciu, že sa zvýšil počet žien, ktoré začali chodiť na preventívne prehliadky, lebo sa prestali báť. Seriál mal teda naozaj takýto profylaktický účinok. Ak som mal či už v minulosti, alebo aj teraz nejakú otázku, konzultoval som ju so svojou ženou, so synom alebo so známymi z lekárskeho prostredia. Buď kontaktujem doktora Šikulaja, výborného chirurga, bývalého primára, alebo doktora Ostrihoňa z ružinovskej nemocnice, Jožka Marenčáka… Skrátka, keď niečo potrebujem z ktorejkoľvek oblasti, zavolám. (Smiech.) Stále sa mám na koho obrátiť, ale jedna vec je dôveryhodne zahrať hereckú scénu, druhá to, čo mi lekár rozpráva z vlastných skúseností.

Napríklad ako v časovom strese musí urobiť rozhodnutia, od ktorých závisí život človeka. Nesmierne si vážim prácu lekárov a teraz ešte viac.

Ako je to aktuálne s vašou prácou v divadle?

V divadle máme „stopku“ a uvidíme, ako sa celá situácia vyvinie. Občas hrávame predstavenia online. Nedávno sme takto robili Kuba.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia