Na televíznych obrazovkách mu režiséri zvyčajne doprajú láskavé postavy otcov, dedov, ale aj farárov. Tie vyplývajú z jeho pokojnej a srdečnej povahy. František Kovár (74).

Najnovšie sa predstaví v seriáli Červené pásky. Ten nevznikol v pandemickom období, ale rok pred jeho vypuknutím. Markíza ho pôvodne nasadila minulú jar krátko po tom, ako sa začala šíriť korona aj na Slovensku, no po dvoch častiach ho z obrazoviek stiahla. V zložitých a nevyspytateľných časoch televízia nechcela riskovať a zaujímavý dej z lekárskeho prostredia nechať upadnúť do zabudnutia. Presne po uplynutí dvanástich mesiacov sa Červené pásky vracajú. Jednu z viacerých postáv hrá František Kovár. Prevtelí sa do úlohy starého otca, ktorého vnuk havaroval na skútri. „Môj vnuk sa dostane do nemocnice, kde ho budem pravidelne navštevovať, a tým sa ocitnem v prostredí, v ktorom akoby som nikdy nebol. Celé sa to skomplikuje tým, že… A toto asi nesmiem prezrádzať, takže nič nepoviem, diváci si to musia pozrieť. (Smiech.)

To znamená, že okrem iného v seriáli pôjde o vyobrazenie pekného vzťahu medzi vnukom a starým otcom?

Áno, aj keď sa náš vzťah trošičku skomplikuje. Príde za mnou totiž sociálny pracovník, aby posúdil, či je môj seriálový vnuk v dobrej opatere. V súvislosti s tým sme nakrúcali jednu zo scén, ktorá mi, priznám sa, vohnala slzy do očí. Rekvizitári vymysleli geniálnu vec. V izbe, kde ležal môj vnuk, zavesili zo stropu asi 20 šnúrok, na ktorých viseli naše spoločné fotky… Ide o prebratý seriál, ale táto scéna v pôvodnom seriáli nie je. Myslím, že keď dokážeme príbeh aplikovať na naše podmienky a hlavne povýšiť nejakú hodnotu vyššie, než je originál, je to nesmierne chvályhodné. Musím povedať, že moja nevesta a deväťročná vnučka, seriály nepozerajú, ale ešte pred rokom si prvé dve časti Červených pások pozreli. Nie kvôli mne, ale preto, že ich zaujala téma, a z výsledku boli veľmi pozitívne prekvapené. Hoci ide o seriál z nemocničného prostredia a príbehy sa týkajú chorých detí, hodnotili ho veľmi vysoko. Povedali mi, že keď seriál Markíza znova nasadí do vysielania, budú sa tešiť a znova ho pozerať. Myslím, že toto je pozitívny vstup pre divákov, a verím, že to bude mať dobrý ohlas.

Účinkovali ste s mladými začínajúcimi hercami. Aká sa vám spolupracovalo?

Najskôr musím povedať, že režisér vybral vynikajúcich mladých hereckých predstaviteľov, ktorí to dokázali zvládnuť a dobre zahrať svoju postavu. Aj pri nakrúcaní s nimi bolo veľmi fajn. Zároveň bol režisér, kameraman, celý štáb naozaj pripravený a akoby ľudsky sme tomu všetci držali palce.

Málokedy vzniká seriál, ktorý je zameraný na príbehy týkajúce sa mladých pacientov. Spoločne nám záležalo na tom, aby tento projekt vyšiel a z výsledku to aj cítiť.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

A čo seriálový vnuk Adam? Pociťoval rešpekt, keď účinkoval po boku takého skúseného herca, ako ste vy?

Bol nesmierne asertívny, učenlivý a pokorný v tom, keď som mu napríklad povedal nejakú pripomienku. Veď som dlhé roky učil herectvo, ale o to ani nejde. Samozrejme, že my, ktorí sme starší a máme hereckú skúsenosť, viac sa vyznáme v daných situáciách. Aj ja sám mám jednu spomienku, ktorá ma dosť ovplyvnila v ďalšom hereckom živote. Keď ste v pubertálnom veku a náhodou vám niekto nezištne a ľudsky pomôže, tak sa vám to osobitne zapíše do duše, do srdca a presne toto sa stalo mne. Raz som robil inscenáciu v televízii a skúšali sme to v Hviezdoslavovom divadle. Hral som chlapca, ktorému Nemci zajali otca. Toho mi hral Július Pántik (†80), ale tento otec bol na nás aj zlý, napriek tomu sme mu my deti museli prejaviť spoluúčasť…

Pri jednej skúške mi za tohto môjho otca až vyhŕkli slzy. Po jej skončení za mnou Julo Pántik prišiel, pohladil ma po vlasoch a povedal: ‚Fero, no výborne.‘ Toto som si zapamätal. Pre nás, ktorí už máme veľa skúseností a za sebou aj takúto podporu od starších kolegov, je úplne ľudské a prirodzené, že svoje skúsenosti odovzdávame ďalej tým, ktorí prídu po nás. Preto som sa svojmu seriálovému vnukovi snažil pomôcť, ak bolo treba. Spolupracovalo sa s ním veľmi dobre. Bola to jeho prvá veľká postava. Je z Košíc a vzájomne sme sa naozaj zblížili.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia