Šikanujú vaše dieťa? Rodičia, tieto signály nemôžete prehliadať

Odborníci odkazujú: Šikanujú teba alebo kamaráta? Odpíšeme ti!

Ak šikanovanému dieťaťu nikto nepomôže, nesie si následky do dospelosti

Marcela Fuknová

Projekt je výsledkom iniciatívy Nadácie Markíza, jeho partnermi sú Linka detskej istoty, n. o., a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Od 5. októbra 2020 funguje web www.odpisemeti.sk, ktorý pomáha dieťaťu, ale aj dospelému konajúcemu v záujme dieťaťa urobiť dôležitý prvý krok v riešení šikanovania. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty na bezplatnom telefónnom čísle 116 111, ktoré je k dispozícii 24 hodín sedem dní v týždni, ale aj cez čet, ktorý je na webe dostupný vo vybraných hodinách. Návštevníci nájdu na stránke aj množstvo dôležitých informácií o problematike šikanovania.

Čo je projekt Odpíšeme ti?

Čo všetko si môžeme predstaviť pod pojmom šikanovanie v&nbsp;školskom prostredí? Čo patrí medzi jeho prejavy?

Keď hovoríme o&nbsp;šikanovaní, máme na mysli predovšetkým opakovaný útok. Aj jednorazový útok, ktorý je závažný a&nbsp;ktorého účelom je ublížiť obeti, sa považuje za šikanovanie. Tak to uvádza aj smernica ministerstva školstva z&nbsp;roku 2018. Pri šikanovaní ide o&nbsp;to, že aktéri konajú s&nbsp;cieľom ublížiť, ponížiť niekoho, vystrašiť či ohrozovať a&nbsp;obeť z&nbsp;nejakého dôvodu nie je schopná alebo sa nedokáže brániť. Najrozšírenejšia je psychická forma šikanovania. Jej podstatou je, že dieťa je napríklad zámerne prehliadané, ignorované, je terčom ohovárania. Psychická forma šikanovania je častejšia u&nbsp;dievčat, chlapci väčšinou šikanujú fyzicky.

Sú to údery, kopance, buchnáty, strkanie, čiže fyzické ubližovanie. Rozšírenou formou šikanovania je aj ničenie vecí alebo ich násilné vymáhanie. Agresor manipuluje s&nbsp;obeťou, aby mu dala svoju desiatu, aby mu dala peniaze, alebo jej berie rôzne veci či oblečenie. Vyhráža sa jej, vydiera ju. Obeť robí, čo od nej agresor požaduje, pod nátlakom a&nbsp;proti svojej vôli.

Patrí medzi šikanovanie napríklad aj zosmiešňovanie či vydieranie dieťaťa na sociálnych sieťach?

Áno, kyberšikanovanie je takisto veľmi závažné a&nbsp;naberá na intenzite. Je to jedna z&nbsp;priamych foriem šikanovania. Jediný rozdiel oproti ostatným formám je v&nbsp;tom, že sa deje v&nbsp;online priestore s&nbsp;využitím mobilov, počítačov a&nbsp;iných komunikačno-informačných technológií. Bohužiaľ, väčšinou umožňuje agresorovi zostať v&nbsp;anonymite a&nbsp;často sa k&nbsp;nemu pridávajú ďalšie deti, pretože nemusia čeliť priamemu pohľadu do tváre obete. Je pre ne preto oveľa jednoduchšie prispieť nejakou nevhodnou poznámkou či šíriť nejakú fotografiu alebo video. Túto formu šikanovania, ktorá sa odohráva na internete, je náročné zistiť, rodičia či ľudia v&nbsp;okolí obete si nemusia nič všimnúť. Šikanovanie, ktorá sa deje priamo v&nbsp;škole, sa zvyčajne odhalí ľahšie, hoci agresori vyhľadávajú odľahlé priestory bez dozoru, ako sú toalety alebo cesta domov zo školy.

Kto sa najčastejšie stáva obeťou šikanovania? Dajú sa vytypovať deti, ktoré sú zraniteľné a&nbsp;mohli by byť šikanované?

Vo všeobecnosti sa obeťou šikanovania môže stať ktokoľvek. Sú však deti, ktoré sa ňou môžu stať ľahšie. Sú to napríklad deti, ktoré sú submisívnejšie, citlivejšie, majú menej kamarátov, sú uzavretejšie a&nbsp;nevedia sa obrániť. Môžu to byť deti, ktoré majú nejaký hendikep alebo sa vyznačujú nejakou odlišnosťou. Môže to byť odlišná kultúra, náboženské presvedčenie či hoci aj vyšší intelekt. Útočníkovi môže prekážať dokonca aj to, že jeho obeť je jednotkár. Niekto, kto je úspešný, no odlišuje sa od ostatných. Niekedy môže agresor obeti dokonca závidieť.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Sú častejšími obeťami deti z&nbsp;chudobnejších rodín?

Určite áno, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sú často terčom ponižovania, výsmechu a&nbsp;šikanovania. Je to veľmi smutné, pretože dôvodom je, že nemajú značkové oblečenie, mobilný telefón, alebo to, akú majú školskú tašku. Takéto deti sú preto často vyčleňované spomedzi ostatných.

Existujú rôzne typy agresorov. Mnohí agresori pochádzajú z rodín, kde je na dennom poriadku násilie a ponižovanie. Dieťa sa stotožní so správaním rodiča a potom sa správa rovnako v prostredí triedy. Svojím spôsobom si tak ventiluje vlastné napätie. Agresorom môže byť aj dieťa, ktoré má málo pozornosti a lásky. Môže mať pocit, že ho nikto nemá rád, a potrebuje byť niečím zaujímavé. Spoločným znakom agresorov je zvyčajne to, že majú nedostatok empatie. Nevedia sa vcítiť do pocitov iného človeka a potom je pre nich&nbsp; jednoduchšie ubližovať. Agresori majú vo všeobecnosti negatívny vzťah k sebe aj k ostatným a takisto k škole. Zaujímavé je, že vôbec nemusia mať pocit menejcennosti a môžu šikanovať len z nudy. Nezažili totiž psychické utrpenie, dokazujú si svoju moc a zabávajú sa. Ich rodičia sú často prekvapení, ich dieťa má predsa všetko, nerozumejú, prečo šikanuje niekoho iného. Môže to byť práve preto, že u neho dostatočne nerozvíjali schopnosť vcítiť sa do iných ľudí. Empatia sa však dá trénovať a treba na nej s deťmi pracovať a rozvíjať ju.

Mnohí agresori pochádzajú z rodín, kde je na dennom poriadku násilie a ponižovanie. Dieťa sa stotožní so správaním rodiča a potom sa správa rovnako v prostredí triedy.

Ten, kto šikanuje, zvyčajne nie je sám. Prečo býva tých, ktorí šikanujú, viac?

Agresor sa môže stať agresorom práve preto, lebo bol sám predtým šikanovaný, a radšej bude šikanovať, aby nebol obeťou. Často sa teda deti pridávajú k šikanovaniu preto, aby samy neboli šikanované. Môže za tým byť strach, snaha byť na strane silnejšieho. Niektoré deti môžu mať radosť z trápenia iných, chcú pocítiť moc. Ak je však v triede „zdravé jadro“ kolektívu, šikanovanie tam nemá šancu. Deti, ktoré majú silu a vedomosť, že šikanovanie nie je v poriadku, sa dokážu postaviť za obeť a hneď v začiatkoch pokusy o šikanovanie zastaviť. Nebudú to tolerovať ani sa šikanovaniu prizerať, lebo tým by dávali agresorovi tichý súhlas, aby v ňom pokračoval.

Ako rodič zistí, že jeho dieťa v&nbsp;škole šikanujú? Aké signály si má všímať?

Dieťa začne byť „iné“ a&nbsp;rodič vníma, že sa niečo deje. Veľmi často sa však stane, že sa dá odbiť. Povie si, že dieťa je len do niekoho zamilované alebo má horšie obdobie. Môže byť mrzutejšie, plačlivejšie, úzkostnejšie, ale môže mať aj výbuchy hnevu a&nbsp;reagovať neprimerane a&nbsp;agresívne. Ak šikanovanie pretrváva, dieťa sa správa vyhýbavo. Vymýšľa si napríklad dôvody, pre ktoré nemôže ísť do školy, alebo chodí inou cestou v&nbsp;inom čase. Často sa objavia psychosomatické ťažkosti – bolesti hlavy, brucha, vracanie. Dieťa môže začať trpieť depresiami, ktoré vo vážnych, neriešených prípadoch, žiaľ, môžu vyústiť až do pokusu o&nbsp;samovraždu. Rodič si môže všimnúť modriny, dieťa má dotrhané veci, prípadne ich radšej zo školy nedonesie, lebo nechce, aby rodič videl, že sú zničené. Chodí domov hladné, hoci malo desiatu. Ak ho vydierajú, môže doma potajomky brať peniaze, aj keď to nikdy predtým neurobilo.

Ak rodič príde na to, že dieťa v&nbsp;škole šikanujú, aká by mala byť jeho reakcia?

Je veľmi dôležité, aby sa s&nbsp;dieťaťom porozprával. Treba zachovať pokoj a&nbsp;nechať dieťa hovoriť. Je veľmi dôležité, aby rodičia svo­jimi vyjadreniami nedávali dieťaťu pocit, že má šikanovanie vydržať, nevyzývali ho, aby sa agresorovi vzoprelo, a&nbsp;nepresúvali zodpovednosť za riešenie situácie naň. Nemôžu to od dieťaťa očakávať, je to ťažké. Šikanovanie nie je bežný konflikt, je to vážna vec, ktorú dieťa nezvládne samo, bez pomoci dospelého. Rodič by mal dieťaťu zdôrazniť, že to nie je jeho vina ani jeho hanba. Je veľmi dobré dieťa zapojiť a&nbsp;pýtať sa: Čo by sme mali podľa teba urobiť? Musíme to niekomu povedať. Za kým pôjdeme? Deti sa často nezdôveria rodičom práve preto, lebo sa boja, že rodič im v&nbsp;škole urobí „hanbu“ a&nbsp;ich situácia sa zhorší. Fyzické šikanovanie sa môže zmeniť na psychické, o&nbsp;ktorom potom už dieťa mlčí, no trpí ďalej.

Ako by malo v&nbsp;prípade šikanovania postupovať vedenie školy?

Škola sa obráti na príslušné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a&nbsp;prevencie (CPPPaP). Vo vážnych prípadoch kontaktuje aj Úrad práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny, a&nbsp;ak agresorovo správanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, škola oznámi prípad šikanovania polícii. Mnohí rodičia zostanú po zistení šikanovania zakliesnení vo vlastných emóciách hnevu či strachu o&nbsp;svoje dieťa. Niekedy reagujú tak, že idú okamžite do školy alebo si „odchytia“ agresora, čo rozhodne nie je správne. Aj agresor je dieťa a&nbsp;často potrebuje pomoc tiež, jeho konfrontácia s&nbsp;rodičom obete teda nie je vhodná. Dôležité je šikanované dieťa ošetriť psychoterapiou. Terapeut môže dať dôležité odporúčania nielen deťom, ale aj rodičom a&nbsp;učiteľom. Dieťa môže naučiť, ako sa má v&nbsp;budúcnosti v&nbsp;podobných prípadoch ubrániť, a&nbsp;pomôcť mu, aby v&nbsp;ňom nezostávali pocity viny a&nbsp;hanby, ktoré by si nieslo do dospelosti.

Keď sa šikanovanie odhalí, často nastáva psychický nátlak na jeho obete zo strany rodičov agresora i&nbsp;vedenia školy – že to možno tak nebolo, že aj obeť má na tom svoj podiel viny, že si možno vymýšľa... Ako sa tomu ubrániť?

Ak sa toto deje, celú situáciu to ešte zhoršuje. Rodič musí svoje dieťa ochrániť, aby nedošlo ku kolízii s&nbsp;agresorom, a&nbsp;zabrániť, aby ho pedagóg obviňoval. Mám skúsenosť, že ak je prizvaný školský psychológ, dokáže na­smerovať aj pedagógov, ako majú komunikovať so šikanovaným dieťaťom. Šikanovanie sa nedá ospravedlniť „provokovaním“, treba k&nbsp;nemu pristupovať veľmi citlivo.

Učitelia a&nbsp;riaditelia často konfrontujú obeť šikanovania s&nbsp;tým, kto šikanuje. Je to správny postup? Ak nie, prečo?

Toto je absolútne neprípustné. Obeť môže mať obrovský strach a&nbsp;z&nbsp;celej situácie má traumu. Ku konfrontácii obete s&nbsp;agresorom nesmie dôjsť. V&nbsp;prvom rade by sa mali snažiť ošetriť obeť, svedkov treba vypočuť individuálne, aby sa zaistili dôkazy. Aj v&nbsp;prípade kyberšikanovania radíme deťom, aby agresora zablokovali, no uchovali si dôkazy – esemesky či písomnú konverzáciu na sociálnych sieťach. Pri šikanovaní v&nbsp;kolektíve školy sa individuálne pracuje s&nbsp;obeťou, s&nbsp;agresorom a&nbsp;s&nbsp;tými, ktorí sa prizerali, aby deti neboli vzájomne ovplyvnené. Takisto rodičia obete a&nbsp;agresora by sa nemali s&nbsp;pedagógmi rozprávať naraz, ale osobitne. Zachytáva to aj smernica ministerstva školstva o&nbsp;prevencii šikanovania, podľa ktorej má škola postupovať. Ak sa však rodič z&nbsp;akéhokoľvek dôvodu obáva, že škola nebude postupovať správne, môže sa aj sám obrátiť na CPPPaP.

Rodičia sa často snažia ochrániť šikanované dieťa tým, že ho preložia do inej školy. Pomôže to?

Nie je to úplne správne, pretože utekajú pred niečím, čo ich znovu môže dobehnúť v&nbsp;inej podobe. Ak sa šikanovanie nevyrieši, dieťaťu to nepomôže. Ak však škola nespolupracuje dostatočne a&nbsp;vzťahy v&nbsp;triede sú veľmi narušené, môže mať význam preložiť dieťa inde. Bez ďalšej psychologickej intervencie to však dieťaťu ako pomoc nebude stačiť.

Ako sa dá dieťaťu pomôcť, aby sa vedelo pred prejavmi šikanovania brániť?

Je to dlhodobý proces. Pracujeme na zvýšení psychickej odolnosti, riešení pocitov menejcennosti. Snažíme sa zadefinovať jeho hranice, hovoríme o&nbsp;dôvere medzi rodičmi a&nbsp;deťmi. Vyžaduje si to dlhodobejšiu psychoterapeutickú pomoc. Máme deti, ktoré boli šikanované, ich rodičia spolu s&nbsp;psychológom ich podržali a&nbsp;deti neskôr už šikanované neboli. Sú z&nbsp;nich vyrovnaní dospelí, ktorí na šikanovanie v&nbsp;detstve síce nezabudli, ale spomínajú naň ako na vyriešenú záležitosť. Iní dospelí, u&nbsp;ktorých sa šikanovanie nevyriešilo, si nesú so sebou traumatické pocity a&nbsp;ovplyvňuje to ich ďalší život. Boja sa stretnúť s&nbsp;niekdajšími spolužiakmi, boja sa o&nbsp;svoje deti, zhoršuje to ich fungovanie v&nbsp;osobnom živote i&nbsp;v&nbsp;práci. Tomu sa však dá včasnou a&nbsp;vhodnou psychologickou pomocou zabrániť.

Robia školy dosť v&nbsp;oblasti prevencie šikanovania?

Existujú skvelé preventívne programy aj hry na posilnenie psychickej odolnosti detí a&nbsp;rozvoj empatie. Je veľmi dôležité, aby deti, rodičia i&nbsp;učitelia mali o&nbsp;šikanovaní dosť informácií, ktoré nájdu aj na stránke www. odpisemeti. sk. Tento projekt ma oslovil aj preto, lebo prostredníctvom Linky detskej istoty môžu deti bezplatne a&nbsp;anonymne nepretržite volať odborníkom, ktorí tam pracujú. Tí dokážu dieťa pochopiť a&nbsp;prijať to, čo cíti. Už len to, že dieťa vypočujú, mu pomáha. Odborník mu vie poradiť, čo môže urobiť. Povzbudí ho, aby sa nebálo niekomu o&nbsp;šikanovaní povedať. Spoločne sa snažia nájsť niekoho, kto by mu pomohol. Dôležité je dieťa ochrániť.

Šikanujú vaše dieťa? Rodičia, tieto signály nemôžete prehliadať

Marcela Fuknová

Súvisiace články

ANDY KRAUS prezradil, aké je to byť otcom po päťdesiatke. Čo sa zmenilo v jeho výchove?

Máme sa tu fantasticky! MARTIN RAJEC prešiel svetovými konfliktmi a cez Ameriku sa vrátil domov

V kóme som zažil zázrak: OTTOVI WEITEROVI sa na hranici života a smrti stalo niečo neuveriteľné

Výber pre vás