Keby ste mali porovnať tento stav so stavom spred troch týždňov, ako sa zmenil?

Zmenil sa naozaj výrazne v krátkom čase. Približne pred tromi týždňami sme mali minimum covidových pacientov a toto ochorenie sa nás týkalo len okrajovo. Tých, ktorých stav si vyžadoval hospitalizáciu, sme posielali na infekčné oddelenie do Trenčína. Zostávalo u nás približne desať pacientov na reprofilizovaných lôžkach. Potom však nastal zlom.

Čo sa stalo?

Pacienti začali v priebehu pár dní hromadne pribúdať. Prišli prvé úmrtia tých, ktorým sa už pomôcť nedalo. Zomreli na covid, nie s covidom! Všetci mali rozsiahly obojstranný zápal pľúc, udusili sa. Niektorým pacientom sme dokázali pomôcť a mohli sme ich prepustiť. Pribúdať však začali nakazení zdravotníci. Otvorili sme covidové oddelenie s 28 lôžkami, to sa v priebehu pár dní naplnilo. Tím ľudí, ktorí tam pracujú, si musel rýchlo privyknúť na biele obleky a anonymitu spôsobenú prekrytím tváre. Táto červená zóna vyvoláva rešpekt a vyhýbajú sa jej aj tí, od ktorých by sme očakávali trochu viac solidarity a pomoci. Keď nejaký problém vyriešime, nový pribudne. Materiálne nám však pomáhajú mnohí ľudia, ktorí sa nezištne hlásia.

Ako ste reagovali na prílev nových pacientov?

Pacientom s covidom sme 3. novembra vyčlenili aj časť interného oddelenia, ktoré je momentálne takisto plné. Stalo sa to, že okamžitú pomoc od nás potrebovala aj nemocnica v Čadci, ktorá už na prijímanie nových pacientov nemala kapacitu. V priebehu jediného dňa sme museli prepustiť či preložiť tridsať ľudí z interného oddelenia, aby sme mohli prijať pacientov s covidom z čadčianskej nemocnice. A od 9. novembra sme sprístupnili pre pacientov s covidom niekoľko lôžok na oddelení dlhodobo chorých.

Článok pokračuje na ďalšej strane.