Primár z prvej línie: Siahame na dno našich síl, nemáme koho dať do služieb

Hrozivé svedectvo primára z nemocnice, ktorú paralyzuje Covid-19: Siahame na dno našich síl

Pandémia paralyzuje nemocnice: Personál siaha na dno svojich síl

Marcela Fuknová

<p>MUDr. Milan Kulkovský získal tento rok cenu v&nbsp;ankete TOP lekár na Slovensku v&nbsp;kategórii interné lekárstvo. Na Facebooku má svoj blog, ktorý sleduje tritisíc ľudí, jeho príspevky si doteraz prečítalo pol milióna ľudí. Je zakladateľom iniciatívy Rúško nie je hanba a jedným zo signatárov Memoranda Johna Snowa za Slovenskú republiku, ktoré uverejnil prestížny britský lekársky časopis The Lancet. Jeho cieľom je zrozumiteľne informovať verejnosť o&nbsp;Covide-19 na základe vedeckých poznatkov a&nbsp;bojovať tak proti nepravdivým informáciám a&nbsp;hoaxom.</p>

Kto je MUDr. Milan Kulkovský?

Pracujem v&nbsp;Nemocnici s&nbsp;poliklinikou Považská Bystrica na internom oddelení, ktoré vediem. Časť tohto oddelenia sme v&nbsp;posledných dňoch reprofilizovali na covidové oddelenie, teda zabezpečujeme aj starostlivosť o&nbsp;týchto pacientov.

Aká je teraz situácia s&nbsp;Covidom-19 v&nbsp;považskobystrickej nemocnici?

Situácia s Covidom-19 sa v nemocnici každý deň mení. K&nbsp;11. novembru máme pre pacientov s&nbsp;covidom vyhradené štyri oddelenia. Oddelenie anestéziológie a&nbsp;intenzívnej medicíny našej nemocnice sa zmenilo na Covid-19 ARO, obsadzujú ho pacienti s&nbsp;covidom na ventilátoroch. Keďže ventiláciu potrebujú aj necovidoví pacienti, boli sme nútení obmedziť činnosť jisky interného oddelenia a&nbsp;premiestniť ju do iných priestorov. To všetko pre chorobu, ktorú niektorí ešte stále prirovnávajú k&nbsp;chrípke a&nbsp;úmrtnosť na ňu k&nbsp;onkologickým a&nbsp;ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Strašne sa mýlia.

Toto ochorenie reálne paralyzuje už všetky nemocnice, ktoré sa plnia pacientmi s&nbsp;Covidom-19. Okrem covidového ARO máme v&nbsp;našej nemocnici v&nbsp;súčasnosti dve covidové oddelenia a&nbsp;covidové oddelenie dlhodobo chorých. Denne prijímame aj prepúšťame niekoľkých pacientov. V&nbsp;súčasnosti vidím ako veľký problém nedostatok personálu, keďže pribúdajú kolegovia a&nbsp;kolegyne, ktorí musia byť v&nbsp;domácej karanténe. Využitie aj tých pozitívnych budeme odkladať do poslednej chvíle. Služby musíme upravovať a&nbsp;prispôsobovať momentálnemu stavu prakticky denne, čo je nesmierne náročné.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Keby ste mali porovnať tento stav so stavom spred troch týždňov, ako sa zmenil?

Zmenil sa naozaj výrazne v&nbsp;krátkom čase. Približne pred tromi týždňami sme mali minimum covidových pacientov a&nbsp;toto ochorenie sa nás týkalo len okrajovo. Tých, ktorých stav si vyžadoval hospitalizáciu, sme posielali na infekčné oddelenie do Trenčína. Zostávalo u&nbsp;nás približne desať pacientov na reprofilizovaných lôžkach. Potom však nastal zlom.

Pacienti začali v&nbsp;priebehu pár dní hromadne pribúdať. Prišli prvé úmrtia tých, ktorým sa už pomôcť nedalo. Zomreli na covid, nie s&nbsp;covidom! Všetci mali rozsiahly obojstranný zápal pľúc, udusili sa. Niektorým pacientom sme dokázali pomôcť a&nbsp;mohli sme ich prepustiť. Pribúdať však začali nakazení zdravotníci. Otvorili sme covidové oddelenie s&nbsp;28 lôžkami, to sa v&nbsp;priebehu pár dní naplnilo. Tím ľudí, ktorí tam pracujú, si musel rýchlo privyknúť na biele obleky a&nbsp;anonymitu spôsobenú prekrytím tváre. Táto červená zóna vyvoláva rešpekt a&nbsp;vyhýbajú sa jej aj tí, od ktorých by sme očakávali trochu viac solidarity a&nbsp;pomoci. Keď nejaký problém vyriešime, nový pribudne. Materiálne nám však pomáhajú mnohí ľudia, ktorí sa nezištne hlásia.

Ako ste reagovali na prílev nových pacientov?

Pacientom s&nbsp;covidom sme 3. novembra vyčlenili aj časť interného oddelenia, ktoré je momentálne takisto plné. Stalo sa to, že okamžitú pomoc od nás potrebovala aj nemocnica v&nbsp;Čadci, ktorá už na prijímanie nových pacientov nemala kapacitu. V&nbsp;priebehu jediného dňa sme museli prepustiť či preložiť tridsať ľudí z&nbsp;interného oddelenia, aby sme mohli prijať pacientov s&nbsp;covidom z&nbsp;čadčianskej nemocnice. A&nbsp;od 9.&nbsp;novembra sme sprístupnili pre pacientov s&nbsp;covidom niekoľko lôžok na oddelení dlhodobo chorých.

Ako vyzeral ten deň, keď ste museli okamžite reprofilizovať lôžka a&nbsp;prepustiť či preložiť z&nbsp;interného oddelenia toľko ľudí?

Bol to deň, keď personál interného aj covidového oddelenia siahol doslova na dno svojich síl. Kysucká nemocnica v&nbsp;Čadci nutne potrebovala pomoc. Aby sme mohli prijať aj jej pacientov, museli sme naozaj v&nbsp;priebehu pár hodín reprofilizovať veľkú časť interného oddelenia a&nbsp;pripraviť lôžka pre pacientov s&nbsp;Covidom-19. Mnohí mali slzy na krajíčku od vyčerpania – fyzického, ale aj psychického. Som pomerne odolný, no aj ja som so sebou bojoval.

Na celý môj kolektív interného oddelenia aj kolegov z&nbsp;novovytvoreného covidového oddelenia som veľmi hrdý a&nbsp;je mi cťou s&nbsp;nimi pracovať. Na každom jednom z&nbsp;nich bolo a&nbsp;je vidno, že to, čo robí, je poslanie a&nbsp;nie práca. Nehľadajú výhovorky, ale riešenia. Žiaľ, nie všetci zdravotníci sú takí. Mnohí sa práci s&nbsp;pacientmi, ktorí majú Covid-19, vyhýbajú. Zabúdajú, čo je práca lekára a&nbsp;sestry. Zdravotníkom nemôžem byť len v&nbsp;dobrom počasí a&nbsp;v&nbsp;pohode, musím ním byť aj v&nbsp;búrke a&nbsp;vo víchrici. Hovorí sa, že pravý charakter sa odhaľuje v&nbsp;čase krízy. Táto kríza ich odhalila veľa.

Kto sú pacienti, ktorí teraz ležia v&nbsp;Považskej Bystrici na covidových oddeleniach? Aký bol ich zdravotný stav pred infekciou?

V&nbsp;našej nemocnici ležia predovšetkým starší pacienti s&nbsp;Covidom-19, priemerne vo veku 50&nbsp;až 80 rokov. Väčšina má viaceré chronické ochorenia, mnohí však v&nbsp;nemocnici nikdy neležali, neužívali žiadne lieky. Väčšina pacientov má diagnostikovaný zápal pľúc. Stav niektorých je kritický.

Museli sme počas pár hodín reprofilizovať veľkú časť interného oddelenia a&nbsp;pripraviť lôžka pre pacientov s&nbsp;Covidom-19. Mnohí mali slzy na krajíčku od vyčerpania – fyzického, ale aj psychického. Som pomerne odolný, no aj ja som so sebou bojoval.

Mali ste aj vážne prípady ochorenia u&nbsp;mladých a&nbsp;zdravých ľudí?

Mali sme niekoľkých pacientov vo veku okolo 35 rokov, teda mladých. Nemali nadváhu, boli to aktívni športovci, neliečili sa na žiadne ochorenia. Prišli s&nbsp;tým, že sa dusili, vyčerpali ich horúčky. Diagnostikovali sme im zápal pľúc. Týchto pacientov nám prebrali kolegovia z&nbsp;infekčného oddelenia v&nbsp;Trenčíne.

NsP v&nbsp;Považskej Bystrici teda prijala aj pacientov z&nbsp;nemocnice v&nbsp;Čadci. Viete, ako to vyzerá tam?

Situáciu v&nbsp;iných nemocniciach, teda aj v&nbsp;Čadci, vnímam cez medializované informácie a&nbsp;správy od kolegov. Rovnako ako u&nbsp;nás, aj tam sa to každý deň mení. Dúfam, že v&nbsp;čase, keď bude tento rozhovor publikovaný, budú mať oni aj my viac dôvodov na úsmev. I&nbsp;keď som v&nbsp;tomto smere dosť skeptický, keďže nás čaká niekoľko zakopaných mín v&nbsp;podobe domovov dôchodcov a&nbsp;centier sociálnych služieb, ktoré sa plnia pozitívnymi pacientmi.

Nápor pozitívnych pacientov sa nedá zvládať dobre. Je nesmierne fyzicky náročné byť niekoľko hodín denne oblečený v ochrannom obleku, ktorý vás veľmi obmedzuje a vytvára ustavičný pocit nepohodlia. Možno ešte horší je však psychický tlak. Spôsobuje ho najmä strach z nákazy a starostlivosť o ťažko chorých pacientov, o ktorých viete, že mnohí svoj boj prehrajú. Pravdaže, mnohí z našich kolegov sa nakazili. Počet personálu v karanténe sa denne mení, sú ich desiatky.

Ako teraz vyzerá starostlivosť o&nbsp;pacientov, ktorí majú iné diagnózy, nie Covid-19?

Vzhľadom na reprofilizáciu lôžok musela aj naša nemocnica obmedziť plánované operácie na chirurgii, ortopédii a&nbsp;gynekológii. Jednodňová chirurgia na oddelení ORL sa zastavila úplne. Zabezpečujeme iba akútnu starostlivosť. Na internom oddelení máme hospitalizovaných väčšinou akútne prijatých pacientov, tých plánovaných je minimum. Obmedzili sme teda niektoré plánované výkony a&nbsp;vyšetrenia. Akútnu starostlivosť poskytujeme bez obmedzenia. Registrujeme nižší počet necovidových pacientov, bolo to tak aj na jar. Je pravda, že starostlivosť o&nbsp;týchto pacientov je určite obmedzená, čo nikoho neteší.

Aký bude podľa vás vývoj situácie v&nbsp;najbližších týždňoch?

Predpokladám, že počet asymptomatických nakazených, ktorí tvoria väčšiu časť z&nbsp;denne udávaných štatistík, bude klesať. Mám však obavy z&nbsp;toho, že sa bude ďalej zvyšovať počet pacientov, ktorých stav vyžaduje hospitalizáciu, čo v&nbsp;mnohých nemocniciach spôsobí obrovské problémy, najmä v&nbsp;kombinácii s&nbsp;nedostatkom personálu. Mimochodom, toho je nedostatok stále, bez ohľadu na to, či tu Covid-19 je alebo nie je. Zvyšovať sa bude aj počet obetí. Štatistika mešká, mnohí v&nbsp;nej ešte nie sú. Nečudoval by som sa, keby sme sa do konca roka, prípadne začiatku toho nasledujúceho, dostali k&nbsp;tisíc obetiam koronavírusu na Slovensku.

Čo by ste ako primár oddelenia z&nbsp;prvej línie odkázali ľuďom, ktorí zľahčujú Covid-19 alebo ho popierajú?

Zdravotníctvo čelí najväčšej kríze v&nbsp;novodobých dejinách. Nie sme len svedkami tejto krízy, našou činnosťou či nečinnosťou tieto dejiny priamo ovplyvňujeme, tvoríme ich. Na niektorých budú ich potomkovia hrdí, za mnohých sa budú hanbiť. Naša voľba rozhodne, aký príbeh budeme svojim potomkom rozprávať. Je na každom z&nbsp;nás, súčasťou ktorej skupiny chceme byť. Ak niekto nechce chrániť seba, je to jeho rozhodnutie, treba ho rešpektovať. Chcel by som však týchto ľudí poprosiť, aby sa v&nbsp;sebe pokúsili nájsť trochu ľudskosti a&nbsp;solidarity a&nbsp;aby sa snažili ochrániť aspoň tých, ktorí z&nbsp;tejto reálnej hrozby strach majú. Oni okrem seba chránia aj tých, ktorí o&nbsp;to nestoja. Nosenie rúška, dodržiavanie odstupu a&nbsp;umývanie rúk je to najmenej, čo môžete urobiť, aby ste nám zdravotníkom v&nbsp;tomto ťažkom boji pomohli.