Na nový vírus denne zomrie na Slovensku niekoľko desiatok ľudí. Ostávajú po nich tisíce príbuzných a priateľov, ktorí bojujú so žiaľom, s pocitom zúfalstva, bezmocnosti a pýtajú sa, čo viac mohli ešte pre svojich milovaných urobiť. A bolo vôbec možné pre nich niečo spraviť? Aj na túto tému sa rozprávame s dvoma sestrami, ktoré kovid pripravil o milovanú bytosť – o mamu.

Informácia o kovide nás ochromila pred rokom v marci. V akej etape života zastihla vás?

Lenka: Žili sme normálny život, máme deti, rodinu, pracujeme. Lucka býva v Žiline, ja v Limbachu. Spozorneli sme, keď sa pre kovid zatvárali školy a museli sme pracovať z domu. Od začiatku sme brali túto situáciu veľmi vážne a rešpektovali sme všetky pandemické pravidlá. Naša mama šila rúška, zhotovila ich stovky. Doteraz mám niektoré odložené. Spočiatku sme sa nazdávali, že je to skôr problém seniorov nad 70 rokov a my robíme všetko pre to, aby sme ich ochránili pred nákazou.

Lucia: Vlani na začiatku februára som bola pracovne v Taliansku na výstave, pracujem v potravinárskom priemysle. Boli tam masy ľudí. Nikto vtedy nič v súvislosti s koronavírusom neriešil.

Zrejme ani v najhoršom sne ste nečakali, že kovid fatálne zasiahne vašu rodinu.

Lucia: Naša mama, ktorá žila v Žiline, dodržiavala všetky opatrenia, pracovala z domu, s nikým sa nestretávala, nikam nechodila, iba von so psom. V jednu sobotu sa vybrala na našu rodinnú chatu, vonku však bolo chladno, nazdávala sa, že v prírode prechladla. V pondelok cítila únavu, bolesť tela, akoby na ňu išla chrípka. Zašla k lekárke, zdravotná sestra ju ešte vonku pred ambulanciou na schodoch otestovala. Antigénové testy vyšli pozitívne. Poslali ju domov, do karantény. Neverili sme tomu, veď neudržiavala žiadne sociálne kontakty, nemala sa kde nakaziť. Objednali sme ju na PCR test, aj ten bol pozitívny.

Lenka: Mama nechodievala ani na nákupy potravín, tie jej zabezpečovala Lucka online. Mamin manžel pracuje ako vodič nákladného auta, jazdí po celom Slovensku. Nazdávali sme sa, že to on mohol doniesť domov vírus. Lenže keď sa dal testovať, bol negatívny. Nakazil sa až po týždni od našej mamy, keď sa o ňu staral. Našťastie u neho mala choroba ľahký priebeh. Mama mala 57 rokov, bola zdravá, netrpela žiadnou diagnózou, ktorá sa v prípade kovidu berie ako riziková. Nebola obézna, nemala cukrovku ani vysoký krvný tlak či problémy so srdcom. Nenavštevovala žiadnu špecializovanú lekársku ambulanciu.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.