Kto iný môže zhodnotiť česko-slovenskú kuchyňu tak dobre ako človek, ktorý s ňou každodenne prichádza do styku v tej najkvalitnejšej podobe? Uznávaný šéfkuchár Miroslav Matejkin hovorí, že sa rozhodne nemáme za čo hanbiť.
Pochádza z malebnej dedinky Dolné Rykynčice v okrese Krupina, odkiaľ sa ako 14-ročný presťahoval k starým rodičom na myjavské kopanice. Tam zažil, čo znamená starať sa o domáci statok a obrábanie polí. Vyučil sa v odbore kuchár čašník a pomerne rýchlo sa pobral do sveta. Po piatich rokoch v Nemecku, kde sa podieľal na návrhu vytvorenia konceptu novootvorenej kuchyne v Bavorsku, sa presunul do Rakúska, kde pracoval v špičkových reštauráciách a hoteloch ako zástupca šéfkuchára alebo šéfkuchár. V roku 2013 dostal ponuku viesť kuchyňu v hoteli Falkensteiner Spa Resort v Mariánskych Lázňach, kde pracuje dodnes.
Aké sú na základe vašich skúseností ohlasy na česko-slovenskú kuchyňu od zahraničnej klientely?
V zahraničí, ale ani tu v Česku som sa nestretol s negatívnou reakciou. Jedlá, ktoré pripravujeme, pochádzajú z čias Rakúsko-Uhorska a poznajú ich hostia z Rakúska a Nemecka. Napríklad Rakúšania nerobia klasické kysnuté žemľové knedle ako prílohu k slaným jedlám, ale pripravujú ich nasladko. Keď sa však s nimi zoznámili v našej klasickej forme, chutili im. Z môjho pohľadu ide často o to, ako možno klasický pokrm transformovať do modernejšej, respektíve oku lahodiacej podoby.
Spomeniete si v tejto súvislosti na nejakú zaujímavú historku?
Keď som pracoval v jednom hoteli v Tirolsku, šéfkuchár mi dal voľnú ruku, takže som pripravil zemiakové knedle plnené ovocím a mrkvový šalát s jablkami. Majiteľka hotela bola na moje prekvapenie šťastná, lebo takto jej vraj varila mamička. To ma utvrdilo v tom, že tieto kuchyne sú si veľmi podobné.
UKÁŽKU TOHO, ČO DOKÁŽU ŠIKOVNÉ RUKY MIROSLAVA MATEJKINA, NÁJDETE V GALÉRIIPo umiestnení v rebríčku najhorších jedál vzbudil ryžový nákyp v Česku aj na Slovensku zvýšenú pozornosť. Trúfli by ste si ho zaradiť napríklad do jedálneho lístka v kuchyni, ktorej šéfujete?
Ja osobne mám ryžový nákyp veľmi rád. Kým my ho berieme ako klasické hlavné jedlo, naši hostia ho vnímali ako teplú formu dezertu, ktorú si veľmi obľúbili pri dezertnom bufete. Pri našom súčasnom koncepte si ho viem predstaviť. Do budúcnosti ho budeme realizovať ako vegánsky variant dezertu, kde môžeme klasický bielok nahradiť vodou z cícera, ktorá sa dá vyšľahať ako bielok a zároveň zapiecť.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.