Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Pochádza z&nbsp;malebnej dedinky Dolné Rykynčice v&nbsp;okrese Krupina, odkiaľ sa ako 14-ročný presťahoval k&nbsp;starým rodičom na myjavské kopanice. Tam zažil, čo znamená starať sa o&nbsp;domáci statok a&nbsp;obrábanie polí. Vyučil sa v&nbsp;odbore kuchár čašník a&nbsp;pomerne rýchlo sa pobral do sveta. Po piatich rokoch v&nbsp;Nemecku, kde sa podieľal na návrhu vytvorenia konceptu novootvorenej kuchyne v&nbsp;Bavorsku, sa presunul do Rakúska, kde pracoval v&nbsp;špičkových reštauráciách a&nbsp;hoteloch ako zástupca šéfkuchára alebo šéfkuchár. V&nbsp;roku 2013 dostal ponuku viesť kuchyňu v&nbsp;hoteli Falkensteiner Spa Resort v&nbsp;Mariánskych Lázňach, kde pracuje dodnes.

Aké sú na základe vašich skúseností ohlasy na česko-slovenskú kuchyňu od zahraničnej klientely?

V&nbsp;zahraničí, ale ani tu v&nbsp;Česku som sa nestretol s&nbsp;negatívnou reakciou. Jedlá, ktoré pripravujeme, pochádzajú z&nbsp;čias Rakúsko-Uhorska a&nbsp;poznajú ich hostia z&nbsp;Rakúska a&nbsp;Nemecka. Napríklad Rakúšania nerobia klasické kysnuté žemľové knedle ako prílohu k&nbsp;slaným jedlám, ale pripravujú ich nasladko. Keď sa však s&nbsp;nimi zoznámili v&nbsp;našej klasickej forme, chutili im. Z&nbsp;môjho pohľadu ide často o&nbsp;to, ako možno klasický pokrm transformovať do modernejšej, respektíve oku lahodiacej podoby.

Spomeniete si v&nbsp;tejto súvislosti na nejakú zaujímavú historku?

Keď som pracoval v&nbsp;jednom hoteli v&nbsp;Tirolsku, šéfkuchár mi dal voľnú ruku, takže som pripravil zemiakové knedle plnené ovocím a&nbsp;mrkvový šalát s&nbsp;jablkami. Majiteľka hotela bola na moje prekvapenie šťastná, lebo takto jej vraj varila mamička. To ma utvrdilo v&nbsp;tom, že tieto kuchyne sú si veľmi podobné.

UKÁŽKU TOHO, ČO DOKÁŽU ŠIKOVNÉ RUKY MIROSLAVA MATEJKINA, NÁJDETE V GALÉRII

Po umiestnení v&nbsp;rebríčku najhorších jedál vzbudil ryžový nákyp v&nbsp;Česku aj na Slovensku zvýšenú pozornosť. Trúfli by ste si ho zaradiť napríklad do jedálneho lístka v&nbsp;kuchyni, ktorej šéfujete?

Ja osobne mám ryžový nákyp veľmi rád. Kým my ho berieme ako klasické hlavné jedlo, naši hostia ho vnímali ako teplú formu dezertu, ktorú si veľmi obľúbili pri dezertnom bufete. Pri našom súčasnom koncepte si ho viem predstaviť. Do budúcnosti ho budeme realizovať ako vegánsky variant dezertu, kde môžeme klasický bielok nahradiť vodou z&nbsp;cícera, ktorá sa dá vyšľahať ako bielok a&nbsp;zároveň zapiecť.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.

Veľmi diskutovaným jedlom je vyprážaný syr, ktorý mnohí zbožňujú, nejeden kuchár však nad ním zalamuje rukami. Kam vy osobne zaraďujete tento pokrm?

Vyprážaný syr (eidam) som hosťom neservíroval už len preto, že názov neznie veľmi lákavo, ale vyprážaný camembert bol veľmi obľúbený. Dokážem si predstaviť vyprážaný syr na jedálnom lístku, ktorý, mimochodom, aj mám, nie však v&nbsp;klasickom trojobale, ale v&nbsp;závitku v&nbsp;jarnom cestíčku a&nbsp;podávaný s&nbsp;mrkvovo-zelerovým šalátom ako vegetariánsky variant. Treba spomenúť aj to, že kalorická hodnota jednej porcie vyprážaného syra je nižšia ako porcia pizze.

Takže to s&nbsp;našimi jedlami nie je až také zlé?

Podľa svojich skúseností môžem skonštatovať, že jedlá z&nbsp;našich republík sú vďaka svojej rozmanitosti a&nbsp;chuťovému potenciálu veľmi obľúbené. Tým, že nie sú historicky propagované tak ako talianska, francúzska či španielska kuchyňa, hostia ich majú možnosť spoznať iba v&nbsp;našich končinách. Na základe reakcií kolegov alebo hostí, ktorým som naše jedlá pripravoval, je však jasné, že sa nemáme za čo hanbiť. Rovnaké skúsenosti majú moji kolegovia, ktorí pracovali v&nbsp;iných kútoch sveta, napríklad v&nbsp;arabských štátoch, a&nbsp;varili pre okruh svojich priateľov z&nbsp;iných kultúr. Máme veľkú škálu rozmanitých polievok, chutné jedlá či prílohy dokážeme urobiť aj z&nbsp;obyčajných zemiakov, nehovoriac o&nbsp;širokom využití napríklad bravčového mäsa na množstvo spôsobov.