Vladimír Kampf

Je pre nás nepochopiteľné, ako môžu obyvatelia najväčšieho štátu sveta, ktorý zaberá osminu svetovej súše, slepo veriť jedinému človeku a&nbsp;na začiatku 21. storočia, nabitého informačnými technológiami, zostať odrezaní od reality.

Prečo sa veľký ruský národ dá tak ľahko manipulovať?

Väčšina Rusov stále verí tomu, čo počujú od svojho prezidenta. Veria, že ich vojaci sú na špeciálnej vojenskej operácii, na nejakej trestnej výprave, pretože hrozil útok Ukrajiny proti Rusku, proti dvom separatistickým republikám na východe Ukrajiny. Toto je oficiálna informácia, ktorú dostáva väčšina Rusov. Čoraz viac sa ich však dozvedá, že je to úplne inak.

Možností byť komplexne informovaní veľa nemajú.

Niektorí už vedia, že nejde o&nbsp;obranu dvoch malých republičiek, ale že ich armáda bombarduje mestá, ničí Kyjev, Charkov a&nbsp;ďalšie. Vidia to, o&nbsp;čom svedčí aj iniciatíva jednej z&nbsp;redaktoriek prísne kontrolovanej ruskej štátnej televízie. Marina Ovsjannikovová sa postavila za moderátorku spravodajstva počas živého vysielania s&nbsp;transparentom s&nbsp;nápisom: „Nie vojne. Zastavte vojnu. Neverte propagande. Klamú vám tu.“ Vyjadrila sa naplno. To, čo sa deje na Ukrajine, sa nedá utajiť ani v&nbsp;Rusku.

Zatiaľ akoby vojnová realita pre Rusov neexistovala. Rusko je vo vojne, ale nie pre Rusov.

Je zvláštne, že oficiálna ruská propaganda má až takú drzosť. Informácie v&nbsp;ich médiách sú o&nbsp;ochrane Doneckej a&nbsp;Luhanskej ľudovej republiky.

O&nbsp;dobýjaní Kyjeva v&nbsp;nich nie je zmienka.

Toto klamstvo sa nedá dlho udržať. Väčšina Rusov sa skôr či neskôr dozvie pravdu.

Budú z&nbsp;toho sklamaní či pobúrení?

Predpokladám, že normálni ľudia budú sklamaní. Myslím, že aj tí, ktorí majú vymytý mozog, budú sklamaní, pretože pochopia, že sa im nedarí tak, ako si mysleli, že sa im bude dariť. Uverili, že ich armáda je skvelá a&nbsp;nikto proti nej nič nezmôže. My už dnes vidíme, že tak sa to nevyvíja.

FOTOGRAFIE Z VOJNY NA UKRAJINE NÁJDETE V GALÉRII

V rokoch 2000 – 2019 bol riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SPFA). Titul CSc. v politických vedách mu udelila Slovenská akadémia vied v roku 1998, titul docent Univerzita Komenského v Bratislave v roku 2009 a za profesora bol inaugurovaný v roku 2019 na Masarykovej univerzite v Brne. V rokoch 1993 – 1995 pracoval ako analytik Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri MZV SR. Od roku 1995 pracuje vo Výskumnom centre SFPA a vedie program Východná Európa. Od roku 2010 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.