Jana Homolová

Ako je možné, že niektorému režisérovi sa podarí natočiť jeden dobrý film a je ním definovaný do konca života, ale vám sa darí točiť dobré filmy naprieč celou vašou kariérou. Čo je kľúčom k takému úspechu?

Nechcem vám oponovať pri vašich lichotivých slovách. (Smiech.) Určite by sa našli oponenti… Myslím, že sme mali šťastie v&nbsp;tom, že sme začali pracovať relatívne dosť skoro. Šakalí léta sme natočili, keď som mal asi dvadsaťpäť rokov. A&nbsp;bolo to zrejme aj preto, že v&nbsp;tom čase došlo k&nbsp;prevratu a&nbsp;v&nbsp;Českej televízii a&nbsp;na Barrandove začali pracovať ľudia, ktorí boli len o&nbsp;niečo starší ako my. Napríklad Václav Marhoul (62) končil FAMU, keď som na ňu nastupoval, a&nbsp;v&nbsp;roku 1990 sa stal šéfom Barrandova. A&nbsp;výhoda bola aj to, že prvý film, ktorý sme robili s&nbsp;producentom Ondřejom Trojanom (63) – Pelíšky, mal naozaj veľký úspech. Druhý náš film Musíme si pomáhat mal medzinárodný úspech. Trojan bol síce producent, ale zároveň náš spolužiak z&nbsp;FAMU a&nbsp;režisér, teda mal výborné pochopenie pre túto prácu. My sme skrátka natočili film a&nbsp;ten zarobil na ďalší a&nbsp;tak dookola. Zatrhlo sa to pri filme Kráska v&nbsp;ne­snázích. Potom sme natočili film Medvídek, ktorý nestál skoro nič, aj mal úspech v&nbsp;kinách, ale Trojanovi sa nepáčil. Mal na to osobné dôvody.

Po filmoch ako Musíme si pomáhat, ktorý bol nominovaný na Oscara, natočil film Želary, ktorý bol nominovaný na Oscara. Čo už prekonávať? Jedine ho dostať, ale v&nbsp;tomto ponímaní bol Medvídek akoby krokom späť… Preto nás poprosil, aby sme ešte natočili niečo podľa knižnej predlohy Petra Šabacha (†66). Natočili sme film U&nbsp;mě dobrý, čo je podľa mňa „najšabachovskejší“ film, mnoho ľudí ho chváli, lenže tam sme už my s&nbsp;Ondřejom Trojanom boli v&nbsp;rozklade a&nbsp;film nedosiahol úspech, aký sme potrebovali, čím sa skončila aj naša spoločná etapa, o&nbsp;ktorej sme vedeli, že ide o&nbsp;súlad mimoriadne šťastných okolností… Následne prišla spolupráca s&nbsp;producentom Rudom Biermanom (64), s&nbsp;ktorým sa takisto výborne robilo, lenže do koprodukcie vstúpili komerčné televízie, ktoré chceli, aby sme vytvorili niečo, čo funguje na prvú signálnu.

Aktuálne je to také všelijaké. Napríklad film Učiteľka, od ktorého nikto nič nečakal, mal prekvapivo medzinárodný úspech, ale film, od ktorého sme čakali, že bude zavŕšením spomínanej úspešnej éry s&nbsp;Trojanom, a&nbsp;to trilógia Zahradnictví, úspechom nebol… S&nbsp;Trojanom to všetko skrátka išlo… Teraz to už len nejako „doklepať“ do dôchodku a&nbsp;na záver sa nestrápniť. (Úsmev.)

<strong>Na Chudíka nezabudne: Rozhovor s Janom Hřebejkom o zaujímavostiach z Pelíškov a vzťahoch s umelcami nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.</strong>