Rád spolupracujete so slovenskými hercami?

Určite. Viackrát som spolupracoval so Zuzanou Mauréry (54), s Ankou Šiškovou (62), Csongorom Kassaiom (50), Romanom Luknárom (57), ktorý je môj veľmi obľúbený herec. Žiaľ, s niektorými hercami sa mi už nepodarilo spolupracovať. Napríklad Karola Machatu sa nám už nepodarilo prehovoriť na spoluprácu a potom zomrel. S Milkou Vášáryovou (80) zas môj vzťah dospel až tak ďaleko, že som jej odovzdával cenu za celoživotné dielo. (Smiech.) Aj keď si ju často ľudia spájajú najmä s Pelíškami, náš vzťah sa prehĺbil najviac pri filme Horem pádem. Dodnes viem, že si stále píše s Petrom Formanom (syn režiséra Miloša Formana, pozn. red.), ktorý hral vo filme jej syna.

Stále ste s Milkou v kontakte?

Áno, voláme si pri rôznych príležitostiach.

Síce ste už povedali, že ste nenatočili len Pelíšky, ale máme za sebou Vianoce, keď sa vysielali opakovane. Vy si ich po rokoch ešte pozriete?

Občas áno. Teraz bývame na hausbóte a nemáme tam televízor, ale všetci členovia rodiny fungujeme na iPadoch. (Smiech.) Moje deti majú štrnásť a šestnásť, tie si to určite nepozrú, ale keď ešte žila moja mamička a trávili sme Vianoce u nej doma (dom sme potom predali), ona sa na to rada pozrela. Mne nevadilo na chvíľu si sadnúť k televízii a pozrieť si to. Myslím, že to je celkom vydarené, ale povedal by som, že určite existujú ľudia, ktorí to videli viackrát než ja. (Smiech.)

Paradoxne poznám ľudí, ktorí Pelíšky pre reálne vykreslené charaktery postáv nedokážu pozerať, lebo im pripomínajú prežité traumy z minulosti.

Aj to mi ľudia hovorievajú. Alebo si niektoré momenty z filmu preberú za svoje, čo je aj príklad scenáristu Pelíškov Petra Jarchovského (56). Jeho prarodičia mali dve dcéry. Jindřišku, ktorá sa narodila po vojne, otec pomenoval po sebe a vychovával ju ako chlapca. Ona potom mala ťažkú pubertu, čiže zažili medzi sebou generačný spor, tak ako je to v Pelíškoch. Ale okrem nej mali ešte druhú dcéru, ktorá už bola na svete, keď jej otca počas vojny zatkli. Keď sa vrátil po šiestich rokoch z koncentráku, dievčatko už malo sedem. Mal tak pocit, že jej detstvo prešvihol, preto sa viac sústredil na druhú dcéru Jindřišku. Keď sa Pelíšky písali, Jarchovský staršiu dcéru Danu nechcel spomínať, lebo ona už v 60. rokoch mala deti, vlastnú rodinu.

Paradoxné však je, že zo svojho najslávnejšieho filmu vynechal vlastnú mamu, ktorá historky z Pelíškov rozpráva tak, akoby sa u nich naozaj boli stali, aj keď sa nestali. (Smiech.) A takých príhod je viac, pretože film obsahuje mnoho akejsi spoločnej autosugescie. Ešte uvediem príklad z premiéry Pelíškov v Brne. Keď Jiří Kodet (†67) vo filme ovdovel, použili sme do pozadia pieseň Čerešne, ktorá do deja ešte pomyselne prinesie hlas mamičky, teda Milky Vášáryovej, ktorá umrela. Keď Milka túto scénu na premiére videla, nahla sa ku mne a opýtala sa: „Ja si nepamätám, ale kedy som toto naspievala?“ Povedal som jej: „Milka, ale to je Zagorová…“ Ona podľahla dojmu, že to spieva ona. (Smiech.)

Nedávno ste sa chopili réžie nového seriálu Iveta, ktorý prišiel na obrazovky TV Joj. Čo vás na tomto projekte oslovilo?

V prvom rade ma oslovil Petr Kolečko (38). Keď mi túto prácu ponúkol, neváhal som, mne sa tento projekt veľmi páčil od úplného začiatku. Zároveň bol pre mňa do určitej miery v čase kovidu záchranou. Chystal som sa síce na iné práce, ale všetko padlo. Vyplnil mi preto určitú prázdnotu, ktorá v čase pandémie doľahla na umelecké profesie.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...