Aký je skutočný život na Ukrajine? Ako sa človek cíti vo vyľudnených zbombardovaných mestách a čo prežíva pod paľbou ruských rakiet? Reportéri z rôznych kútov sveta prichádzajú priamo do oblasti vojnového konfliktu, aby ľuďom sprostredkovali informácie o tom, čo sa tam deje.

S kameramanom sa presúvali z Ľvova do Kyjeva a prišli až na západ k Irpiňu (v blízkosti Kyjeva). Zotrvali najmä v Kyjeve, kde sa pohybovali doslova v prázdnom meste duchov. Sirény a výbuchy tam boli pravidelné. Rovnako ako ostatní redaktori mali ukrajinského sprievodcu, takzvaného fixera. Ten im pomáhal s tlmočením, poskytoval im svoje kontakty a zdroje, zisťoval, či je presun na iné miesta bezpečný, a zháňal im ľudí na rozhovory. Vďaka fixerovi sa dostali k „domobrane“, ktorú je inak zakázané nakrúcať. Počas svojej cesty prešli vyše tritisíc kilometrov a raz museli utekať do úkrytu.

Mali ste možnosť zažiť Kyjev v minulosti, teda v stave pred vojnou?

Áno, bol som v Kyjeve a v Donbase asi mesiac pred vojnou.

Ako na vás pôsobilo toto prázdne veľkomesto? Aké pocity to vo vás vyvolávalo?

Bol to jeden z najšokujúcejších zážitkov na Ukrajine. Takmer štvormiliónové mesto úplne prázdne. Na uliciach, na ktorých bol rušný život, zrazu nebol ni­kto. Na štvorprúdovej ceste, inak plnej áut, bolo teraz jedno jediné – naše… Zatvorené školy, obchody, reštaurácie, hotely… Doslova mesto duchov. Ako povedal kameraman Peter Dodek, ktorý tam bol so mnou: „Ako z apokalyptického filmu.“

Na Ukrajine mali svojho sprievodcu – „fixera“.
Zdroj: TV Markíza

K dispozícii ste mali fixera. Ako ste sa na neho nakontaktovali a v akých situáciách vám najviac pomohol?

Kontakt na fixera sme dostali od našej novinárskej kolegyne, ktorá s ním v minulosti spolupracovala. Jeho pomoc bola kľúčová. Nielen pri prekladoch výpovedí Ukrajincov, ale aj pri hľadaní tém, respondentov či sledovaní situácie na miestach, kam sme chceli ísť. Či je to bezpečné alebo tam niečo hrozí. Bolo to dôležité najmä preto, aby sme sa vedeli pripraviť.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia