Na začiatku si Ukrajinci vojnu nepripúšťali, ale neskôr sa situácia rapídne zmenila a nastala panika. Naspäť sa už vracal autom naprieč rozbombardovanou krajinou v dlhých kolónach. Cestou sa pravidelne hlásili, aby ľuďom prinášal informácie o živote Ukrajincov po napadnutí Ruskom. Jedno z miest, kde sa zastavil, bolo mestečko Alexandria, vtedy sa neubránil emóciám a počas priameho prenosu sa v Televíznych novinách rozplakal.

Ako tesne pred vypuknutím vojny reagovali ľudia v Mariupole? Verili, že sa začne vojna?

Do Mariupola sme dorazili večer pred začiatkom vojny. Život v meste sa na prvý pohľad len málo líšil od toho, čo by ste pokojne mohli zažiť aj vo svojom meste. Bolo až prekvapujúce, že napriek hrozivým predzvestiam sa rodiny a páriky dokázali pokojne prechádzať po nábreží a postávať pri stánkoch s občerstvením. Všetky podniky a obchody boli otvorené. Ľudia v meste si po ôsmich rokoch okupácie a neustáleho ostreľovania jednoducho zvykli aj na občasné správy o explóziách niekde desiatky kilometrov od nich. Už pár hodín po začiatku ruského útoku sa však ukázalo, že ani miestni nerátali s tým, že vojna zasiahne celú krajinu. Kým doobeda viacerí zjavne ešte dúfali, že bude stačiť cesta do najbližšieho veľkého mesta, ostreľovanie Kyjeva mnohých zbavilo posledných ilúzií o tom, že by sa ešte mohli cítiť bezpečne kdekoľvek na Ukrajine.

Keď sa začala panika a ľudia húf­ne utekali z krajiny – vy spolu s nimi –, dialo sa niečo, čo vás prekvapilo?

Prekvapil ma v prvom rade rozmer migrácie. Čakal som, že sa pohnú tisícky ľudí, ale utekali ich státisíce. Skolabovala celá doprava. V jednej chvíli sme za štyri hodiny prešli autom tri kilometre. K tomu stovky kilometrov od hraníc sa v hoteloch nedalo zohnať jediné voľné lôžko. Ľudia v preplnených autách jednoducho zastali tam, kde už nevládali pokračovať. Mnohí videli odísť niekoľko spojov, kým sa zmestili do vlaku. A keď sme konečne dorazili na hranice, čakanie v rade sa naťahovalo podľa štatistík aj na dva dni. Bolo ťažké sledovať toľko zničených osudov, ktorým nemôžete nijako pomôcť.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...