redakcia

<p><em>„Pred kamerou človek za tie roky pomotá všeličo. Raz som Večerníček odhlásila slovami: Detičky, tak ako v každej rozprávočke, aj v tej dnešnej zlo zvíťazilo nad dobrom. A tak to má byť,“</em> spomína na jeden z „trapasov“ vždy originálna dáma, hlásateľka, moderátorka, ale aj autorka vlastnej značky modelovej konfekcie Soňa Müllerová (37).</p>
<h3>Po kom ste zdedili takú peknú slovenčinu?</h3>
<p>Mamička bola učiteľkou prváčikov... Otec je skôr technokrat, ale mal pochopenie pre môj záujem o&nbsp;literatúru, divadlo a&nbsp;recitačnú vášeň.</p>
<h3>Je niečo, čo by ste im pri vašej výchove vyčítali?</h3>
<p>Vždy boli dosť úzkostliví, veď som bola jedináčik. Na strednej som sa bláznivo zaľúbila. Zľakli sa, že sa vydám, nedoštudujem, a&nbsp;zakázali mi randenie. Tak som im vyhlásila vojnu. Skončila sa, až keď som odišla na vysokú. Aj vojna, aj láska. Ich predstava o&nbsp;mojej profesii bola takisto iná.</p>
<h3>Chceli z&nbsp;vás mať učiteľku?</h3>
<p>Presne tak. Ocko spočiatku ťažko znášal, že budem na obrazovke. Bál sa, že sa zopsujem. Šoubiznis spájal s&nbsp;niečím, čo nie je morálne. Vraj tí ľudia sa kade-tade pária.</p>
<h3>A&nbsp;pária sa?</h3>
<p>Ako všade tam, kde fungujú sebavedomé a&nbsp;rovnoprávne osobnosti. Ťažko akceptujú klasický model vzťahu, v&nbsp;ktorom sa jeden podriaďuje druhému.</p>
<h3>Váš určujúci zážitok z&nbsp;detstva?</h3>
<p>Keď som mala osem rokov, zomrel mi dvojročný braček. Moja mama, introvertka, sa ešte väčšmi uzavrela. Rodičia sa so svojou láskou upli na dieťa, ktoré im zostalo...</p>
<h3>Nikdy ste nemali ambície byť profesionálnou herečkou?</h3>
<p>Raz v&nbsp;maskérni ma na štúdium herectva nahováral dokonca majster Chudík. Nemám dosť talentu ani sebavedomia. Roky som amatérsky recitovala a&nbsp;hrala v&nbsp;divadielkach poézie. Keďže mi rodičia dávali vreckové, plne ma to uspokojovalo. Položartom hovorím, že už som sa skomercionalizovala.</p>
<h3>Opíšte, prosím, prácu hlásateľky v&nbsp;televízii.</h3>
<p>Hlásiť som začala v&nbsp;druhom ročníku vysokej školy, honorár za službu bol štyridsať korún. Pracovný rituál sa nezmenil: do služby prídem o&nbsp;dve hodiny skôr, zoznámim sa s&nbsp;textami, skoordinujem sa s&nbsp;režisérom. Maskérka ma nalíči, kameraman nasvieti a&nbsp;potom už len čakám na magické červené svetielko. Zdanlivo je to elegantná a&nbsp;noblesná profesia.</p>
<h3>Klebeťme trocha o&nbsp;vašich kolegoch.</h3>
<p>Na obrazovke mi vždy bola vzorom prirodzenosť Nory Beňačkovei, energia Aleny Heribanovej, invencia Jara Bučeka a&nbsp;mladosť, krása i&nbsp;možnosti mladších kolegýň.</p>
<h3>Aj vy pôsobíte na obrazovke sviežo.</h3>
<p>Ďakujem. Ale nie vždy som plná energie. Divák však nie je zvedavý na zlý deň a&nbsp;nálady nejakej Müllerovej. Kedysi som veľmi chcela na seba upozorniť niečím iným než vzhľadom. Ako prvá som si zobrala stoličku a&nbsp;postavila som sa k&nbsp;nej... Dnes už viem, že táto profesia má mantinely.</p>
<h3>Váš manžel spevák Richard Müller nedávno pre Život prezradil, že si vás sám sebe závidí. Platí to aj obrátene?</h3>
<p>Neviem, či je Richard závideniahodný manžel, no žije sa s&nbsp;ním príjemne. Čo je dôležité, je pozorný a&nbsp;starostlivý otec. Priateľ, akých nemávame veľa. A&nbsp;veľkorysý muž.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Pamätáte sa ešte na svadbu?</h3>
<p>Svadby boli dve. V&nbsp;piatok malá s&nbsp;priateľmi a&nbsp;v&nbsp;sobotu obrovská a&nbsp;krásna ako dedinská veselica s&nbsp;hostinou podľa predstáv mojich rodičov. V&nbsp;Novom Meste nad Váhom. Tam nás predstavili ako včera sa zobravších manželov... Dokonca som si aj zaspievala.&nbsp;</p>
<h3>Viete si predstaviť život bez manžela?</h3>
<p>Centrom môjho vesmíru je rodina, on je jej súčasťou. Vzťah je robota. Ak nad čímsi mávnete rukou, mohli by ste sa rozvádzať každý týždeň.</p>
<h3>Ktorý z&nbsp;rodičov je pre vaše deti obľúbenejší?</h3>
<p>Tatko. Vie sa s&nbsp;Filipkom a&nbsp;Emou oveľa bláznivejšie hrať, no zároveň je dôslednejší v&nbsp;požiadavkách. Zatiaľ sú to maličkí a&nbsp;hraví dedinskí šarvanci na bicykloch a&nbsp;s&nbsp;mastným chlebom a&nbsp;cibuľou v&nbsp;ruke. Ich povaha sa ustavične mení.</p>
<h3>Zvládli by ste domácnosť bez pomoci?</h3>
<p>Áno. Mám však paniu, ktorá mi pomáha, a&nbsp;stredoškoláčku Soničku, ktorá sa zavše venuje deťom. Na to, aby som bola šťastná ako matka, musím sa venovať aj svojim veciam. Ktosi povedal, že frustrovaná žena je ako sud s&nbsp;dynamitom. Súhlasím. Ambície nemožno potláčať.</p>
<h3>Čo máte na svojom vidieckom dome najradšej?</h3>
<p>Záhradu, kde pestujeme cukiny a&nbsp;okrasné dreviny. V&nbsp;dome je zas veľa priestoru, prírodných materiálov, starých vecí, ktoré sú zladené s&nbsp;modernými. Na stenách visia Richardove fotografie, obrázky priateľov či tie, ktoré maľovali deti.</p>

<h3>Máte rada luxus?</h3>
<p>Môj najväčší luxus je, ak si ukradnem čas a&nbsp;venujem sa sama sebe. Kreslím, čítam, idem na kozmetiku alebo si zacvičím bodystyling u&nbsp;Kvetky Nestarcovej.</p>
<h3>Definujte módu jednou vetou.</h3>
<p>Radosť. Táto aktivita mi totiž prináša obrovské potešenie. Svojimi návrhmi by som chcela vybudovať silnú značku pre konfekciu i&nbsp;modely. Na Slovensku jestvuje zopár butikov, ktoré odoberajú moje modely.</p>
<h3>Míňate veľa peňazí?</h3>
<p>Ani nie. Vždy si zvážim, či to, čo leží na pulte, stojí za to. Ak ma čosi nadchne, som ochotná utratiť veľa. Za doplnky, kozmetiku, kabelku, topánky, okuliare...</p>
<h3>Čím ešte hreší Soňa Müllerová?</h3>
<p>S&nbsp;hriechmi mám zlé skúsenosti.</p>
<h3>Ako sa teda bránite smútkom?</h3>
<p>Aktivitou. Nedávno som nakupovala v&nbsp;potravinách. Cez okná zasvietilo slniečko a&nbsp;zrazu som si uvedomila, že mám zdravé deti, nechýba mi práca, ktorá ma napĺňa, ani ambície a&nbsp;invencia. Skôr rozmýšľam nad tým, že sa objaví akýsi deus ex machina, nečakaný zvrat, ktorý mi to šťastie zoberie. Vždy príde čosi, čo vás plesne po papuli.</p>
<p><strong>ANDREJ KOCKA</strong></p>