„Pred kamerou človek za tie roky pomotá všeličo. Raz som Večerníček odhlásila slovami: Detičky, tak ako v každej rozprávočke, aj v tej dnešnej zlo zvíťazilo nad dobrom. A tak to má byť,“ spomína na jeden z „trapasov“ vždy originálna dáma, hlásateľka, moderátorka, ale aj autorka vlastnej značky modelovej konfekcie Soňa Müllerová (37).

Po kom ste zdedili takú peknú slovenčinu?

Mamička bola učiteľkou prváčikov... Otec je skôr technokrat, ale mal pochopenie pre môj záujem o literatúru, divadlo a recitačnú vášeň.

Je niečo, čo by ste im pri vašej výchove vyčítali?

Vždy boli dosť úzkostliví, veď som bola jedináčik. Na strednej som sa bláznivo zaľúbila. Zľakli sa, že sa vydám, nedoštudujem, a zakázali mi randenie. Tak som im vyhlásila vojnu. Skončila sa, až keď som odišla na vysokú. Aj vojna, aj láska. Ich predstava o mojej profesii bola takisto iná.

Chceli z vás mať učiteľku?

Presne tak. Ocko spočiatku ťažko znášal, že budem na obrazovke. Bál sa, že sa zopsujem. Šoubiznis spájal s niečím, čo nie je morálne. Vraj tí ľudia sa kade-tade pária.

A pária sa?

Ako všade tam, kde fungujú sebavedomé a rovnoprávne osobnosti. Ťažko akceptujú klasický model vzťahu, v ktorom sa jeden podriaďuje druhému.

Váš určujúci zážitok z detstva?

Keď som mala osem rokov, zomrel mi dvojročný braček. Moja mama, introvertka, sa ešte väčšmi uzavrela. Rodičia sa so svojou láskou upli na dieťa, ktoré im zostalo...

Nikdy ste nemali ambície byť profesionálnou herečkou?

Raz v maskérni ma na štúdium herectva nahováral dokonca majster Chudík. Nemám dosť talentu ani sebavedomia. Roky som amatérsky recitovala a hrala v divadielkach poézie. Keďže mi rodičia dávali vreckové, plne ma to uspokojovalo. Položartom hovorím, že už som sa skomercionalizovala.

Opíšte, prosím, prácu hlásateľky v televízii.

Hlásiť som začala v druhom ročníku vysokej školy, honorár za službu bol štyridsať korún. Pracovný rituál sa nezmenil: do služby prídem o dve hodiny skôr, zoznámim sa s textami, skoordinujem sa s režisérom. Maskérka ma nalíči, kameraman nasvieti a potom už len čakám na magické červené svetielko. Zdanlivo je to elegantná a noblesná profesia.

Klebeťme trocha o vašich kolegoch.

Na obrazovke mi vždy bola vzorom prirodzenosť Nory Beňačkovei, energia Aleny Heribanovej, invencia Jara Bučeka a mladosť, krása i možnosti mladších kolegýň.

Aj vy pôsobíte na obrazovke sviežo.

Ďakujem. Ale nie vždy som plná energie. Divák však nie je zvedavý na zlý deň a nálady nejakej Müllerovej. Kedysi som veľmi chcela na seba upozorniť niečím iným než vzhľadom. Ako prvá som si zobrala stoličku a postavila som sa k nej... Dnes už viem, že táto profesia má mantinely.

Váš manžel spevák Richard Müller nedávno pre Život prezradil, že si vás sám sebe závidí. Platí to aj obrátene?

Neviem, či je Richard závideniahodný manžel, no žije sa s ním príjemne. Čo je dôležité, je pozorný a starostlivý otec. Priateľ, akých nemávame veľa. A veľkorysý muž.

Pokračovanie na ďalšej strane...